Láska kvitne v každom veku ....

Bol to manželský pár v dôchodcovskom veku. On mal o lavičku opretú barlu, ona vyzerala oduševnele. Ich dialóg spočiatku bolo skôr vidieť ako počuť, no chvíľami naberal na intenzite. A tak som začula ako hovorí on :- " Prišla za Tebou. "Ona :- " Jasné, za mnou, keď som nebola doma a videla, že odchádzam. Len čo som vystrčila päty z domu, už Ti klope. "On :- " A ja som mal odkiaľ vedieť, že Ťa videla odchádzať ? Povedala, že prišla za Tebou, tak Ti to hovorím." Ona :- " Vždy príde, keď nie som doma. Určite úplnou náhodou." On :- " Ja za to môžem ? Prečo to nepovieš jej ? Ja ju nevolám."Ona :- " Jasné, ty nič, ty muzikant. Preto Ťa tak obhajuje. Jožko toto a Jožko hento .. keby ona mala takého muža ako by jej len bolo dobre .. " On : - " Ja za to nemôžem. Vôbec ma nezaujíma."Ona :- " Len, aby... " Ona pozerala vyčítavo a on sa tváril dotknuto. Nedalo mi neusmiať sa nad ich debatou. Priznám sa, že som si dôchodcovský vek predstavovala ako pokojnú jeseň života. Jeseň, v ktorej ma budú zaujímať už len vnúčence , nejaké tie moje záľuby, možno záhradka, možno ručné práce, sem - tam nejaké tie akcie a výpredaje a poštárka, ktorá mi prinesie dôchodok. Vypočutá debata ma však vyviedla z omylu. Možno ma na staré kolená počká aj dáka tá žiarlivostná scéna, alebo boj dvoch dôchodcov o moju priazeň, prípadne dvoch dôchodkýň o priazeň manžela. Veď, láska predsa kvitne v každom veku. A každý je taký mladý ako sa cíti. Už sa dopredu na tento čas teším ... :-)