Všade boli zavedené počítače, všetko sa robilo ich prostredníctvom. Bála sa, či to nebude problém, keď ona s počítačmi nikdy nerobila. Šéf ju ukľudnil, že tu na to má svoje lidi a predstavil ju mladému inžinierovi v okuliaroch. Inžinier sa volal Marián a odpracovával si tu civilnú vojenskú službu. Marián ju zasvätil do tajov neznámeho a bol vždy po ruke, keď bolo treba. A že zo začiatku naozaj bolo treba, stretávali sa pomerne často. Hoci poznala celý kolektív, predsalen bola rada, že má mladého spojenca, s ktorým sa môže porozprávať o všeličom. Vytvoril sa medzi nimi kamarátsky vzťah. Riešili spolu pracovné problémy, ale aj klebety, ktoré kolovali po pracovisku. Prebrali spolu vzťahy, vymieňali si názory, na život, na politiku, na čokolvek. Ani si neuvedomili, že sa blíži koniec povinnej civilky. Uvedomovali si to však nadriadení, ktorí dali šikovnému inžinierovi ponuku, aby zostal pracovať pre nich. On mal však vyššie ambície , a tak odmietol. Zostal síce v tom istom podniku, ale na inej pozícii. Spočiatku sem-tam zavolal. Pribúdalo mu však práce a času bolo menej. Jej dni sa stali akýmisi nezáživnými. Ďalej sa šírili klebety, ďalej sa diali veci, ale akosi ich nebolo s kým preberať. Keď sa náhodou stretli na autobusovej zastávke, bolo málo času na to, aby spolu všetky novoty prebrali. Rozhodla sa preto, že mu napíše list. Do neho chcela napísať všetko, čo mu chcela povedať, ale nebolo kedy. Napísala ako je tam zrazu prázdno, aké nové klebety kolujú a pochválila sa, čo všetko sa naučila ako samouk na počítači. Taký obyčajný krátky list napísaný z nudy. Vložila ho do kabelky a nosila ho pri sebe, kým ho konečne nestretla na zastávke autobusu. Pozdravili sa, ona sa spýtala ako sa mu darí v novej práci, a keď prišlo na jej prácu vybrala list a povedala, že mu to tam napísala, lebo sa nemajú kedy porozprávať. Zvláštne sa na ňu zadíval a povedal rozhodné Nie. Odmietol list prijať. Vzala ho do ruky a nechápavo hľadela do jeho očí. Ale prečo ? Veď v ňom nie je nič osobné. Darmo vysvetľovala, že to napísala z nudy, že sú v ňom prevažne novoty z práce. Zvrtol sa na päte a stratil sa v autobuse. Vložila list do kabelky. Cestou domov sa snažila prísť na to, prečo sa Marián zachoval práve takto. Mal zábrany, lebo je vydatá a on bol slobodný chalan ? Chcel urobiť čiaru za minulosťou a neudržiavať staré vzťahy ? Na nič neprišla. Nechápala to. Veď si celkom rozumeli. Ďalej ho vídala, ďalej ju zdravil, no ona pociťovala medzi nimi priepasť. Už si netrúfla prihovoriť sa mu. Iba odzdravila na pozdrav.
List
Tri roky ubehli ako voda. Kolegyňa, ktorá ju zastupovala počas materskej dovolenky dodržala sľub a našla si iné zamestnanie, aby ona mohla zaujať svoje staré miesto. Hoci poznala ľudí, poznala prácu, predsalen sa pár vecí zmenilo.