Milovaný má všetky práva...

Každý z nás sa vo svojom živote stretáva s ľuďmi, ktorí sú mu z nevysvetliteľných príčin akosi automaticky sympatickí. A rovnako to môže byť naopak. Stretnete niekoho, nepoznáte sa, neviete nič o jeho osobe, ale ste si tak akosi nesympatickí. Jednoducho si „nesadnete“. K tým prvým sa stávate nekritickými a mnohé veci im dokážete prepáčiť. K tým druhým zase prehnane kritickí. Časom sa môže stať, že si navzájom vymenia úlohy a vy zistíte, že tí „dobrí“ si akosi zvykli vašu dôveru zneužívať a tí „zlí“ sú presne takí, akých ich očakávate. Nikto však nie je rovnaký. Neexistujú na svete dvaja úplne rovnakí ľudia a dokonca aj jednovaječné dvojčatá dokážu mať úplne rozdielne povahy. Radi si ľudí idealizujeme a niekedy zájdeme tak ďaleko, že si začneme nahovárať, že sa oni budú chovať presne tak, ako si my predstavujeme. Ak tomu tak nie je bývame sklamaní. A tu sa mi v hlave vynorí ďaľší citát : „Nie som povinný byť takým, akým ma chcú mať iní. Je to ich omyl, nie moje zlyhanie.“ A predsa sa stále znova dopúšťam onoho „obviňovania“ , že tí druhí nie sú tými, za akých ich ja považujem. Oni sa toho istého dopúšťajú zas na mne. Nikto nie je dokonalý a je len na nás, či začneme tomu druhému načúvať a chápať jeho dôvody „sklamaní“, ktoré nám spôsobil, alebo ktoré sme my spôsobili jemu. Občas je za tým len neblahá skúsenosť, ktorú sme potom náchylní pripisovať každému podobnému sklamaniu. Ale pohnútky alebo dôvody môžu byť u každého z nás iné. Teda platí, že ak ste v živote stretli desať klamárov , neznamená to, že každý koho stretnete musí byť automaticky klamár. Alebo naopak, ak máte šťastie na dobrých a čestných ľudí, musí to každý s vami myslieť iba úprimne a čestne. Človek je tvor ovplyvniteľný skúsenosťou , a tak sa na jednej strane môže jej zásluhou uchrániť pred sklamaním, ale rovnako sa môže pripraviť o dôveru človeka , ktorý mu verí a má ho rád. Odhadnúť to je však veľké umenie. A možno by takáto stopercentná predvídateľnosť bola v konečnom dôsledku nudou.