Náhody nejestvujú ... / alebo ako sa robí Zázrak/

Verila, pomyslela som si, keďže som celé detstvo strávila v spoločnosti podobne postihnutých ľudí. Myslela som si, že aj to je dôvod, prečo mi to rozpráva. - Odkedy sa poznáme, toľkokrát som si hovoril, čo sa ja sťažujem na nespravodlivosť života ? Ona celé dni len sedí a díva sa na svet cez okno a vie o živote možno stokrát viac ako my všetci. Už jej dávali posledné mesiace života, doktor povedal, že tak polroka a dosť a ona už "nadsluhuje" tri roky. Počula nás hrať, vedela, že máme kapelu, tak ma poprosila, či by sa nemohla niekedy prísť pozrieť, ale zatiaľ nebola ani raz. Sľúbil som jej, že jej napíšem pesničku. Len pre ňu. Už som aj začal písať prvú slohu, ale neviem sa pohnúť ďalej. Tak som Ťa chcel poprosiť, či by si mi nepomohla. - Pokúsim sa. Dohodli sme sa na stretnutí. Po čase sa nám podarilo dať dokopy pesničku.Chalanom z kapely sa páčila. Čakala ju ešte veľká premiéra. - Zahrali sme jej ju. Bola nadšená. Keby si ju videla... Bolo to niečo fantastické. Mala úspech. Tešila som sa s nimi. Po nejakej dobe mi zvoní mobil. - Mám pre Teba novinu ! - Akú ?- Pred chvíľou mi volala jedna známa, že jej tá kočka poslala sms-ku. Opisovala jej neuveriteľný zážitok. Predstav si, ONA SA POSTAVILA. Postavila sa na vlastné nohy. Po osemnástich rokoch ! Vravela, že je to úžasný pocit, stáť na vlastných nohách. Neurobila síce ani krok, ale postavila sa! Bolo príjemné počuť niečo tak nádherne neuveriteľné. - Vieš, ja viem, že je to blbosť, ale, čo myslíš , je to náhoda ? - Čo , že sa postavila ?- Že sa postavila teraz. Predstav si, že osemnásť rokov sa nedialo nič a zrazu ju stretnem ja, spoznám ju a urobím pre ňu pesničku. A ona týždeň na to sa z ničoho-nič postaví. Nie je to zvláštne ?- No, je to taká zvláštna náhoda.- Náhody nejestvujú. Ja neverím na náhody. Usmiala som sa. Zložila som telefón a mala neopísateľný pocit. Je krásne veriť, že ste prispeli k malému zázraku. A ešte krajší fakt, že predsa existujú.