Telo neoklameš ...

Maminým odchodom sa uľavilo jej chorľavému telu. Uľavilo sa aj Dane, padol z nej stres, mala zrazu viac času na rodinu i na seba a nemusela dopredu plánovať každú minútu , aby bola dokonale využitá. Paradoxne sa však Dana cítila zo dňa na deň unavenejšia a unavenejšia. Robili jej zrazu problém základné činnosti, bola menej sústredená a vnoci sa začala bez príčiny budiť. Vlastne , nie tak úplne bez príčiny. Cítila ťažobu pri srdci, dusila sa, ťažko sa jej dýchalo , až dokonca upadla do bezvedomia. Prešla niekoľkými vyšetreniami, ale lekár skonštatoval, že príčinou je prepracovanie a vyčerpanie. Čudovala sa , prečo práve teraz, keď už je vlastne pokoj. Ľudské telo je veľmi zaujímavé. Psychicky si dokáže vsugerovať stav, ktorý je nevyhnutný na zvládnutie určitého obdobia. A tak dokáže zvládnuť aj to, čo sa Vám zdá na prvý pohľad nemožné, ak si tento stav dokonale odôvodníte. Oklamete svoju psychiku, ale neoklamete svoje telo. Ak ste predsalen prekročili svoju normu, dá vám to telo najavo. Niekomu zápalom, niekomu srdcovou záťažou, inému bolesťami pohybového ústrojenstva. Prah citlivosti a záťaže organizmu je u každého z nás iný. Preto ja osobne polemizujem nad citátom : „Čo Ťa nezabije, to Ťa posilní ..“ Psychicky možno áno, vyvoláva pocit, že dokážem zvládnuť viac ako som schopná si pripustiť. Ale , či je tento stav aj bez fyzických následkov, alebo draho vykúpený, to je otázne.