Úcta k starším, alebo nech žije pohodlnosť ...

O čo vlastne išlo ? Istá 70-ročná pani požadovala od svojho 43 ročného syna, neurochirurga, slobodného, aby jej prispieval na domácnosť 500 eurami mesačne, pretože po smrti manžela neufinancovala svoj vlastný byt a náklady s ním spojené. Byt to bol veľký,štvorizbový, s vysokými stropmi, teda na jeho vykúrenie bolo treba nemálo tepla. Syn spočiatku býval s ňou v jednej domácnosti a snažil sa pomáhať jej s nákupmi,s platením účtov a prácou v domácnosti. Lenže mamičkine požiadavky sa mu zdali neúnosné. Vozila sa totiž k lekárovi taxíkom, pretože sedadlá v električke boli vysoké a tvrdé, s upratovaním jej pomáhala jedna pani a podobne. Navrhol jej teda, aby byt vymenila za menší. Keďže trpela reumatizmom, mohla by za získané peniaze absolvovať kúpele. A zvyšok by jej pomohol zvýšiť životnú úroveň. Dokonca našiel pekný byt, na prvom poschodí, aby to mama nemala vysoko, v prípade, že by nešiel výťah. Mama však nesúhlasila. Nechcela sa vzdať žiadnej z vecí, ktoré mala v byte, lebo vraj pre ňu boli spomienkou. Keď ani jeden z nich nechcel ustúpiť zo svojho stanoviska, rozhodol sa syn odísť do iného bytu, na ktorý mu prispeli aj rodičia a zvyšok pokryla hypotéka. Keďže mal štvorročnú vážnu známosť a plánoval založiť si rodinu, bolo toto jeho rozhodnutie pochopiteľné. Pochopiteľné z jeho strany, pretože mama naďalej trvala na tom, aby bývali spolu. Syn ju naďalej navštevoval vždy ako mu to vyšlo, čo bolo asi tak raz do týždňa. Pri každej svojej návšteve buď priniesol so sebou väčší nákup,aby mama nemusela nosiť ťažké veci, alebo jej nechal 10-20 eúr, o ktoré ho požiadala, že potrebuje na to, či ono. Prípadne mu dala účty a on ich zaplatil. Mama mu za to vždy navarila a zabalila mu aj na cestu. Mame sa však stále zdalo, že je to všetko málo. Dostávala totiž dôchodok 412 eúr a výdavky robili cca 700. Keď už toho bolo aj na syna veľa, rozhodol sa,že prestane mamu navštevovať, s tým, že poprosil jednu susedu, aby ho informovala, či je mama v poriadku, a keby sa nebodaj niečo stalo, aby mu hneď dala vedieť.Dúfal, že privedie mamu k rozumu .Zrazu však mama pochopila, že občas aj spomienka musí padnúť za obeť, a keď bola v núdzi, postupne začala predávať určité veci z bytu, aby mala na nájom. Ako svedkyne prišli jej susedky, ktoré hovorili, ako chuderka nemá čo do úst a to bola predtým zvyknutá chodiť aj do divadla, na výstavy a podobne a teraz nechodí nikam, len k susedkám. Ako vraj sedávala doma v zime, aby ušetrila za teplo. Rozprávali, aká je osamelá, lebo je v byte celý týždeň sama a nepočuje ani hláska a jej nehodný syn sa na ňu vykašlal a nechá ju takto sa trápiť. Syn na to reagoval, že on sa o mamu starať chce, ale nie je ochotný platiť na konci mesiaca lístoček s cifrou, ktorú mu ona napíše. A tu si dovolím byť zaujatá. Môj dojem z tohto prípadu totiž bol, podľa mňa, logický - mama je sama, v nadštandardnom byte, ktorý nie je schopná financovať, logicky by byt mala vymeniť za menší. Ale pohľad sudkyne bol trochu iný. Syn bol jediný, rodinu nemal /zatiaľ/,plat mal dosť vysoký na to, aby svoju mamu ako jediné dieťa podporoval. A tak pani sudkyňa upravila cifru na 300 eúr a nariadila synovi mamu podporovať. Môj cit pre spravodlivosť utrpel porážku. Veď, svadba bola na spadnutie, do roka mohol prísť potomok a manželka by zostala odkázaná na materskú a plat manžela. Mal by potom syn dať k súdu svoju matku,aby sa prehodnotili nové finančné podmienky ? Alebo uplatniť pravidlo - múdrejší ustúpi ? Viem, máme demokraciu a nežijeme už v socializme. Ale, kedysi platilo, že trojizbový byt mohli dostať len manželia s dvoma deťmi a štvorizbový s troma a viacerými. Nadštandard si mohli dovoliť platiť len manželia lepšie finančne situovaní. Keďže syna mali len jedného a byt štvorizbový, zrejme aj oni patrili do tejto vrstvy. Smrťou manžela sa životný štandard znižoval. Zrejme ješitnosť, alebo pohodlnosť, nedovolila milej panej priznať, že už patrí do inej vrstvy a prispôsobiť sa novej situácii.Prečo aj,keď celý život bola zvyknutá na niečo iné? A viete ako sa vraví : "Starého psa novým kúskom nenaučíš .. " Úcta k starším je pekná vec. Ale kde zostala ona príslovečná múdrosť šedín, o ktorej sa toľko hovorí ?