Nemenej dôležitou súčasťou nového zákona je preventívny pracovno-lekársky dohľad nad prácou a pracovným prostredím zamestnancov, ktorý tvorí dôležitý podklad pre vykonávanie vyššie uvedených cielených preventívnych prehliadok zamestnancov. Vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je tímová práca, na ktorej sa zúčastňujú viaceré odborné profesie (preventívny pracovný lekár, lekár s atestáciou z pracovného lekárstva, praktický - všeobecný lekár a ďalší odborníci). Aj z tohto dôvodu môžu tieto služby poskytovať len zdravotnícke zariadenia, ktoré sú na túto činnosť špecializované, patrične technicky a odborne vybavené a v neposlednom rade majú v zmysle zákona i príslušné oprávnenie na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktoré vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR." /ďalej na : http://www.profesia.sk/cms/informacie-z-trhu-prace/bezpecnost-a-ochrana-zdravia-pri-praci/pracovne-zdravotne-sluzby -podla-zakona-c-124-2006-z-z-o-bezpecnosti-a-ochrane-zdravia-pri-praci/40209V praxi to znamená asi toľko, že každý zamestnávateľ má zmluvu s iným pracovným lekárom. Koľko zamestnávateľov, toľko rôznych lekárov. A hoci pacient má právo na slobodnú voľbu lekára a ochranu osobných údajov, v tomto prípade musí dodržať nariadenie zamestnávateľa a absolvovať lekársku prehliadku u pracovného lekára,s ktorým má zamestnávateľ zmluvu, nie u svojho obvodného lekára. S veľkou pravdepodobnosťou u pracovného lekára, ktorý ho vidí poprvýkrát, nepozná jeho zdravotné ťažkosti, ani zdravotný stav. Posudzuje teda schopnosť pacienta pracovať na danej pozícii podľa základných vyšetrení a slov pacienta. Ak pacient niečo zatají, čo by bolo pri dnešnej dobe nezamestnanosti pochopiteľné, objektívnosť a odbornosť vyšetrenia sa dá spochybniť. Pracovný lekár síce pozná rebríček požiadaviek, ktorý musí pacient pre danú pozíciu spĺňať, ale nepozná dlhodobý zdravotný stav pacienta. Ten pozná omnoho dôvernejšie a dlhodobejšie obvodný lekár, ktorého pacient pravidelne navštevuje. On by mal byť ten, čo objektívne posúdi predpoklady na pracovné zaradenie, schopnosť človeka zvládnuť ich, s prihliadnutím na dlhodobý zdravotný stav. Ak pacient patrí medzi pravidelne sledovaných, odpadli by tým zbytočné vyšetrenia, ktoré odrážajú iba momentálny , čiže prechodný stav pacienta, nie jeho objektívny obraz a schopnosti pracovať. Pri dnešnom stave zdravotníctva by to boli prostriedky ušetrené pre skutočne chorých pacientov, ktorí ich potrebujú omnoho viac.Nechcem tým podceňovať nutnosť prevencie, iba hľadám spôsoby ako vyhovieť aj zákonu, požiadavkám zamestnávateľa i pacienta. Navyše si myslím, že informácie o zdravotnom stave každého z nás sú prísne dôverné a čím menej ľudí je do nich zasvätených, tým lepšia ochrana súkromia a osobných údajov. Keď už je človek nútený stratiť prácu, nemusel by s ňou strácať i právo na ochranu svojho súkromia.
Zdravie - vec verejná ?
" Od 1. júla 2006 vstúpil do platnosti nový zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a to § 26 Pracovné zdravotné služby, ktorý nahradzuje Zákon č.330/1996 a Zákon č.158/2001. Dôležitou súčasťou nového zákona sú preventívne lekárske prehliadky , ktoré sú pre zamestnávateľa povinné a tieto lekárske prehliadky zamerané na prevenciu poškodenia zdravia pri práci hradí zamestnávateľ.