Ale aj tak, my baby sme tvory ješitné a chceme mať všetko podľa seba, aby v tom bolo cítiť ženu. Niekedy treba improvizovať. Ale poďme k tomu decembru. Hneď prvý deň sa mi spája s bojom proti AIDS. Vždy si v ňom spomeniem na Fredyho. Toho chlapa je vážne škoda. A už moje myšlienky patria Barbore. Nie preto, že ťahá sane do dvora, ale preto, že je to moja dcéra a zo všetkého najradšej robieva svoje oslavy pre kamarátky. Vždy dáva do toho celú dušu, chce mať všetko vyzdobené, nachystané, skrátka, je to osoba kreatívna. Takže s dákymi výdavkami môžem počítať. Hneď šiesteho Mikuláš. V tomto som bývala kreatívna aj ja a vždy som kupovala pre každého sladkosti podľa jeho chuti a mlsného jazýčka. Čím menej času a peňazí, tým menšia kreativita. Hotové balíčky to istia. Potom nesmiem zabudnúť na sesternicu a krstného, majú narodeniny. Nikdy mi nezabudnú vinšovať, a tak sa im to snažím oplatiť. Posledné roky k nim pribudol synovec. Pekný dátum narodenia – 12.12. Ďaľší výdavok. Takže, nie, môj december vonkoncom nie je len o Vianociach. Tie sú až zlatý kliniec programu. Posledné roky je teda december akýmsi večným naháňaním k dopredu nejasnému koncu. Ten minuloročný bol šťastný. Medzi sviatkami som mala dovolenku. Konečne po rokoch sme boli ako rodina spolu. Síce som tesne pred sviatkami omaródila a cez sviatky som sa musela hlavne liečiť, ale vďaka tomu som zistila, že sú v telke celkom pekné filmy a konečne som ich videla do samého konca a nie z kuchyne. Tento rok toľko šťastia nemám. Takže, necháme sa prekvapiť. Pre mňa sú sviatky tak trochu o bilancovaní. Každý rok prinesie niečo iné a tomu sa prispôsobuje aj výber darčekov. Napr., čím sme starší, tým viac darčekov sa týka zdravia. Masážne prístroje, vitamíny, fit lopta a podobné hlúposti svedčia o tom, že aj my sme stále duchom mladí, ale telo si aj tak pýta svoje. Vyžaduje stále väčšiu údržbu, ale oplatí sa do neho investovať. A každý rok na konci si uvedomím, čo všetko som chcela ešte stihnúť a koľko málo mám zrazu na to času. Zvlášť pri pohľade na prázdne miesta pri stole akosi vždy zvíťazí pocit, že som toľko času premárnila. A tak ako každý rok si želám, aby veci proste fungovali. Aby cestári nezabúdali, že k zime patrí sneh , aby obchodníci posilnili personálnu zostavu, aby skrátka manageri mysleli dopredu a nie až odstraňovali následné škody. Prežime december v zdraví a v plnom počte. Všetko ostatné sa už dáko dostaví.
December
Zas tu máme december.. Neviem ako vy, ale ja som v tomto čase permanentne v napätí. Kým som chodila na smeny, prvé, čo som v decembri sledovala, bolo, či cez sviatky robím . A podľa toho som si všetko dopredu plánovala. Pravda, s výnimkou rokov, keď som robila striedačku. Tam moje plány pravidelne zlyhávali . Preto už druhý rok oceňujem, že sledovať smeny nemusím, som doma. Zase však postrádam iné výhody. Napr. možnosť nakúpiť si, kým sú ostatní v práci. Čo už ? Nemôžem mať všetko. Ešteže mám manžela, ktorý na smeny chodí a vie ma aj v tomto zastúpiť. Vďaka Bohu.