Keď mám chuť plakať,že to už nie je divné,keď moje závery zas boli očividné.Keď mám chuť plakať,že som zas v dave sama,a keď sa bojím kŕčov zajtrajšieho rána.Keď slovo bolí, a moje musí udrieť,aby časť zo mňa si mohla ticho umrieť.Keď vraj konečne múdriem ,lebo sa stávam "nimi",keď sa mi láme moja predstava z hliny.Môj domček z karát,ktorý mi zhodil prievana ja sa stále po jeho ruinách štverám.Na malom kopci uvidím modré nebo.V tom mi to dôjde :vďaka Bohu, som s Tebou.
Keď mám chuť plakať.
Keď mám chuť plakať, že svet je v poriadku, len ja som naletela na lásku v pozlátku.