Ľudia majú rozprávky radi. A tak aj náš "panovník" , po nespokojných reakciách "poddaných", ktorým sa už prestalo páčiť napĺňanie vreciek zlých radcov,prišiel na skvelý nápad : Spravím z mojej zeme kráľovstvo kráľa Miroslava. Chcem, aby moji ľudia vyzerali takí šťastní, a tak si budeme spievať ako oni. Keďže im akosi nebolo do spevu, rozhodol sa, že im to dá uzákoniť. A keďže to bol trochu zbabelí "panovník", rozhodol sa, že najprv naučí novým poriadkom deti. V školách zavedie spievanie štátnej hymny. Deti sú malé, poslušné, nebudú môcť protestovať. A keď si časom na to zvyknú a vyrastú, prenesieme spievanie aj do iných oblastí - nezamestnanosť vyriešime spievaním piesne práce. Veď : všetko, čo tu človek má, len práca dáva statočná, buď práci česť... určite to ľudí donúti zamyslieť sa nad tým, že práca je potrebná a začnú pracovať. Pre zarytých odporcov trikrát denne pieseň - delání, deláni, všetky smutky zahání .. A situácia v zdravotníctve sa bude riešiť pozitívnym myslením. Ak zlyhajú všetky účinné metódy, zaspievame si pieseň : Bude mi lehká zem ... a hneď bude život veselší, aj pri umieraní .. a tak budeme celé dni vyspevovať a ani si nevšimneme, že tí ľudia v rozprávke vlastne spievali z úplne iných dôvodov - preto, že mali spravodlivého a múdreho panovníka a rozkvitajúcu krajinu, v ktorej žili. Za svoju poctivú prácu dostali spravodlivú odmenu. Teda všetko, na čo býva zvyčajne človek sám od seba hrdý. Ale to býva len v rozprávke ..
Kde bolo, tam bolo ..
Poznáte rozprávku Pyšná princezná ? Rozprávku, v ktorej susedili dve rôzne kráľovstvá. Jedno bolo smutné, lebo v ňom bolo zakázané spievať, národ zdierali nenásytní radcovia, ktorí pod zámienkou daní napĺňali vlastné vrecká. A vedľa tejto pochmúrnej krajiny žili šťastní a spievajúci ľudia kráľa Miroslava. Mladý, sympatický kráľ, obľúbený pre svoju toleranciu a spravodlivosť. Napokon boli obe kráľovstvá spojené v jedno spoločné, hoci to chvíľočku trvalo.