Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
Pevne verím a dúfam, že tento článok je len kačicou, alebo zlým vtipom. Dnes rozhodujeme o postihnutých bábätkách, zajtra o ľuďoch ,ktorí sa k svojmu postihnutiu dopracovali po nehode a čo bude ďalej ? Vraciame sa do minulosti, keď postihnutých ľudí zatvárali mimo spoločnosť ako vyvrhelov ? Priznám sa, že hoci mám pár priateľov na vozíčku, nemám pocit, že by niektorí z nich vymenil svoj život za smrť. Možno by si radi zahrali futbal, či zatancovali, ...Možno mám šťastie na ľudí, možno si veci príliš idealizujem, ale ja som sa väčšinou stretla s ľuďmi, ktorí sú napriek svojmu postihnutiu veľkými bojovníkmi, ktorí sa nevzdávajú. Majú totiž dve veci na pravom mieste – rozum a srdce.
