Veľký versus maličký

Stretnú sa dvaja. On má meter osemdesiat, ona niečo málo nad meter a pol. S veľmi veľkou pravdepodobnosťou môže vzniknúť situácia, v ktorej ten vyšší má dáky komentár k výške toho nižšieho.Čím väčšia skupina vyšších ľudí, tým viac komentárov. Nemusia byť hneď hanlivé, len upozorňujú na daný rozdiel. Vyvolávajú v človeku s nižšou postavou ilúziu, že jeho "maličkosť" je niečo výnimočné, čím sa treba zaoberať, nad čím sa treba pozastaviť. Asi je prirodzené, že človek potrebuje okomentovať , ak ho zaujme dáky extrém. Niektorí však dokážu urobiť extrém aj z desiatich centimetrov.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (46)

Keď som bola mladšia stretávala som sa s výrokmi typu : krpec, drobec, maličká. Časom si na ne zvyknete, lebo vlastne odzrkadľujú reálny stav Vašej postavy a veľmi záleží aj od formy v akej sa používajú. Inak znejú od milujúceho človeka, od priateľa a inak od neznámeho namysleného "papierového frajera ". Kým niekto len pomenúva vzhľad, je to ok. Ale poznámky typu : neboj, ešte narastieš, to nevadí, že si maličká, čo je malé je milé .. uvrhnú človeka k chrobákovi v hlave, že niečo nie je v poriadku. Že normálne je byť veľkým, alebo aspoň priemerne vysokým a Vy sa máte usilovať robiť všetko preto, aby ste tento status dosiahli. Keď sa Vám to samozrejme nedarí , lebo máte genetické predpoklady zostať maličkým, tak Vás okolie uisťuje, že to nevadí, že aj tak Vás je ochotné akceptovať.Neodpustí si ale zopár poznámok na adresu Vašej nízkej postavy. Najhoršie to človek znáša v období puberty. Hormóny robia svoje, všetky výroky vyvolávajú búrlivejšiu reakciu a človeka trápi aj nesmrteľnosť chrústa, len aby bol spoločnosťou plne akceptovateľný. Začne viac jesť, začne viac cvičiť a možno sa mu aj podarí pár centimetrov narásť, ale - do šírky. A vzniká ďaľší komplex, ktorý tu nemám v pláne rozoberať. Čím je človek starší, uvedomuje si, že vzhľad, či postava je niečo, čo vidí každý hneď pri prvom stretnutí, ale dôležité je, či sa stane aj vodítkom na posudzovanie človeka. Možno je "normálne" ľudí priemerovať, ale nikdy som sa nestretla s reakciou : Ty máš meter deväťdesiat ? Bože,jak s tým žiješ ? Veď všade trčíš, všade zavadziaš, to musíš byť vidieť všade ? A čo robíš s tými dlhými nohami ? Poskladáš to ? Nie, byť vysokým je niečo, čo sa považuje za prirodzené. Rovnako prirodzené je však pre nás byť zase maličkým. Takže výrok vysokého človeka : Ty si taký maličký,"to nevadí" .. je pre mňa v podstate nepochopiteľný. Prečo by to malo vadiť ? Keď s tým nemám problém ja, prečo s tým má problém on ? Prečo vôbec cíti potrebu sa nad tým pozastavovať?A prečo to vlastne ospravedlňuje ? Kto z koho tu má vlastne komplexy ?