Dozvedám sa, že máme na Slovensku až sedemsto takto výnimočných ľudí, pardon, sudcov, ktorí sa síce nezúčastnili užšieho výberu do špeciálneho súdu, ale teoreticky v ňom byť mohli. Podľa tejto logiky, všetci, ktorí sa zúčastnia akéhokoľvek pohovoru /alebo o ňom dokonca len uvažujú v teoretickej rovine/, by mali podať žalobu, že by mali dostať rovnaký plat ako uchádzači, ktorí konkurzom prešli. Veď sa tiež pohybujú v rovnakej oblasti. A to hovorím o fiktívnej možnosti a fiktívnom plate. Ale zamyslela som sa ešte viac a rozhodla som sa konať. Zažalujem aj ja bývalú vládu za diskrimináciu a stratu zamestnania. V roku 2008 som totiž pracovala /vidíte tú zmenu ? Ja som naozaj pracovala a bola zamestnaná, nielen mohla pracovať/ v istej súkromnej železničnej spoločnosti. Práca ma veľmi bavila, pretože mala všetky pozitíva, ktoré od práce človek očakáva – príjemný pracovný kolektív, dobrá pracovná doba a tomu primerané finančné ohodnotenie. Tejto práce som sa však musela ja a mojich niekoľko spolupracovníkov vzdať – pripomínam , že neradi a nedobrovoľne , pretože bývalá vláda podporila prezamestnanosť v Cargu a tým „odstavila“ súkromné železničné spoločnosti. Prišla som ja a mojich niekoľko kolegov o skutočný a nie fiktívny plat, a tým sa znížila aj moja spoločenská vážnosť, pretože som sa ocitla na úrade práce a ústami mojej dcéry sa stala zo mňa „socka“. Nemám síce vysokoškolské vzdelanie, ale dovolím si tvrdiť, že som slušný človek, zodpovedný a pracovitý a utrpel tým môj morálny kredit a podstatná časť môjho sebavedomia. A tak , povzbudená činnom „múdrejších a zákona znalých“ sudcov, žiadam bývalú vládu o odškodnenie mňa a všetkých mojich bývalých kolegov, ktorí museli svoju prácu opustiť. Veď, keď má na odškodnenie nárok ten, čo nielen prácu nevykonával, ale o ňu ani neprejavil záujem, aký nárok potom musí mať ten, čo ju v skutočnosti robil ? Alebo sa to týka len tých, čo majú „kamarátov z podsvetia“ ?
Žiadam spravodlivosť !
Vždy som si myslela, že niektoré povolania vyžadujú špeciálne vedomosti, špeciálne skúsenosti a špeciálny prístup. Zvlášť tie, ktoré to mali aj v názve. Napr. taký špeciálny pedagóg musel oproti klasickému mať určité danosti, vzdelanie, empatiu, prístup, schopnosť pomôcť, poradiť a zvoliť tú najsprávnejšiu formu pre daného jedinca. Rovnako mám predstavu, že napr. takí kukláči musia oproti tým klasickým policajtom prejsť špeciálnym výcvikom, možno aj testami, pretože musí byť jasné, že práve oni sú tí vhodní a povolaní . Alebo takí lekári. Nestačí im vyštudovať medinu. Ak chcú byť odborníkmi v určitej oblasti, musia študovať ďalej. A za túto činnosť navyše potom majú širšie možnosti uplatnenia, zárobku, a postupne i vážnosti a uznania v okolí. A tak som si i pri pojme špeciálny súd predstavila inštitúciu, v ktorej môžu pracovať tí najlepší z najlepších. Musia prejsť špeciálnym výberom, spĺňať špeciálne požiadavky a nenechať sa ovplyvniť nikým a ničím iným ako zdravým úsudkom, spravodlivým nadhľadom a zmyslom pre spravodlivosť. No tu sa dozvedám, že môj názor a pohľad je mylný.
