Neslávnostná

Po iné roky bola ona tou, čo spievala, písala smsky známym a príbuzným. Rýmovala, skladala, rozsievala optimizmus. Bolo ho v nej toľko, že sa potrebovala deliť.Ale tento rok túto potrebu zrazu nemala. Pripadal jej úplne nevýrazný, nepodstatný, všedný.Čím bližšie bol ten moment, keď si ľudia dávajú rôzne predsavzatia, vyslovujú svoje sny a túžby, tým hlbšie sa do seba uzatvárala. Snažila sa nájsť v sebe jedinú pozitívnu myšlienku.Nájsť iba jedinú vysnívanú túžbu. Nenachádzala. Každý rok si sľubovala, že ten budúci prežije lepšie, inak, každý rok túžila naplniť v ňom dáke svoje priania - nový byt, ďaľšie dieťa, nové zamestnanie, nové image, nový spôsob života. Tento rok nenachádzala nič.Nič, po čom by túžila, nič, čo by zmenila. Jeden by povedal, že možno dospela k dokonalej spokojnosti, no nepripadala si so sebou spokojná. Mala iba jedinú túžbu, aby už bolo po všetkom. Aby nastal normálny stereotyp, ktorý si nestačí uvedomovať. Stereotyp, ktorý nebilancuje, nezastavuje, neporovnáva. Po prvýkrát chápala jeho vetu : Jasné, budem sa usmievať, lebo je Silvester, nie preto, že mám dobrú náladu. Po prvýkrát sa nenechala strhnúť prúdom. Prvýkrát cítila, že sa nedokáže tešiť bez neho .