Stretli sa na lavičke v parku. Jedna mladá, so šatkou na hlave, druhá staršia, opierajúca sa o paličku. Posadila sa, paličku oprela o operadlo a privravela sa dievčine : „ Nohy mi nechcú slúžiť. Nikdy v živote som nebola u doktora a teraz som už rok na invalidnom dôchodku.“ Zadívala sa na mladučkú prísediacu a pokračovala : „ Ty si ešte mladá, máš mladé nohy, celý život máš pred sebou.“ Trpko sa usmiala a zadívala sa kdesi do neurčita.
Po čase sa „stretli“ znova. Staručká pani pomaly kráčajúc popri náhrobných kameňoch, rozhodla sa na chvíľku postáť, že si oddýchne. Zadíva sa na fotku pred sebou :„Taká mladá, ... veď ja ju , .. veď ja ju poznám. To je to dievča z lavičky.“ Zadíva sa lepšie a zreteľne rozlišuje nápis z kameňa :„Oči sa zavreli, srdce prestalo biť. Prečo nebolo lieku, aby som mohla žiť ?“ Až teraz pochopila trpkosť jej úsmevu.
Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Rodinné peripetie, Pohľady z druhej strany, Život, Priatelia, Panské huncúctva.., Veľký boj malej poštárky, Moja maličkosť, Súkromné, Nezaradené
