Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(18)
Po čase sa „stretli“ znova. Staručká pani pomaly kráčajúc popri náhrobných kameňoch, rozhodla sa na chvíľku postáť, že si oddýchne. Zadíva sa na fotku pred sebou :„Taká mladá, ... veď ja ju , .. veď ja ju poznám. To je to dievča z lavičky.“ Zadíva sa lepšie a zreteľne rozlišuje nápis z kameňa :„Oči sa zavreli, srdce prestalo biť. Prečo nebolo lieku, aby som mohla žiť ?“ Až teraz pochopila trpkosť jej úsmevu.
