Ako som chcela byť blondínkou

Keď žena nemá problém, určite si niečo vymyslí. A tak i ja som sa jedného dňa rozhodla pre radikálnu zmenu : Chcem byť blondínka ! V každej súťaži krásy vyhrávajú blondínky. Keď som bola malá, dlho som mala blonďavé vlasy, to znamená, že mi pristanú. Darmo mi môj muž vravel, že sa mu brunetky a tmavovlásky páčia viac, darmo súkal vtipy o blondínkach. Budem blondínka a basta !

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Kúpila som si farbu na vlasy, poprosila susedu, či je ochotná venovať mi kúsok svojho času a nafarbiť mi vlasy. Suseda súhlasila. Uvarili sme si kávičku, suseda dôkladne namiešala farbu, prešla každý vlások , vyčesala a čakali sme na želaný výsledok. Pri kávičke sme vymenili zopár klebiet, upevnili dobré susedské vzťahy a pozerali na hodinky. Zmyla som z vlasov prebytočnú farbu, vysušila ich fénom a pozrela sa na výsledok do zrkadla. Zo zrkadla na mňa civelo čudné stvorenie. - " Veď ja som ryšavá .... " - " Ale nie, taký lieskový oriešok," zmierňovala situáciu suseda. Pekne som sa jej poďakovala za spoluprácu a pomalým krokom som prišla za svojím manželom. - " Nemala si byť blondínka ? " - " Mala." Nešťastne som pokrčila ramenami. - " Nevadí. Hrdzuľka." - " Kto nemal hrdzavú, nevie, čo je láska. " - " Aha, tak to je kvôli mne ... " - " Uhm." - " Hneď som si to myslel." Časom som si na svoju novú farbu vlasov zvykla a zvykli si aj ľudia v okolí. Od blondínky som napokon upustila. Veď blondín je dosť na každom kroku, ale hrdzuľky, ktorým to pristane, sú vzácne. / A prezradím Vám, sú dosť žiadané :-) /