Na nové poštárky sa väčšinou nadáva, lebo sú pomalé, všetko dopletú a podobne. Ale, kým sa zaúčajú, chodia s kolegyňami a okukávajú sa v nových priestoroch, akoby sa chceli pred nimi niektorí zamestnávatelia blysnúť. A tak sa aj mne stalo, že hneď pri prvej pochôdzke po istom rajóne som dostala spolu s kolegyňou pero a červené tričko v igelitovom sáčku. Pekne som poďakovala a vložila tričko do poštárskej tašky. Keď som ho doma rozbalila, zistila som, že je veľkosťou skôr pre manžela. Manžel pozrel, prečítal si nápis dákeho výrobku na prednej strane a chcel si ho vyskúšať. Vtom zistil, že aj na zadnej strane je dáky nápis. Pozrel naň, potom na mňa :- „Mamina, čo si ty mala oblečené dnes v robote ?“Nechápavo som na neho pozrela .- „Toto tričko , prečo ?“Pozrel mi do dekoltu a otočil reklamné tričko ku mne. Stálo na ňom :www.najkrajšiesilikony.skZ chuti som sa začala smiať.
Firemné maličkosti
Pri svojej poštárskej praxi sa mi stáva, že sem-tam dostanem nejakú maličkosť. Väčšinou sú to firemné perá, ktorých nikdy nie je dosť, ale aj iné reklamné predmety, kalendáriky, vzorky a podobne. Ale úplne najradšej si spomínam na jeden darček, ktorý som dostala ešte pri zaúčaní .