Bol priemerným žiakom. Rád hral na gitare a bol v tom dobrý.Všimli si to i ostatní a založili kapelu. Chodili hrávať po baroch, zúčastňovali sa na rôznych vystúpeniach, hrávali na plesoch a báloch. Ľudia si ich začali objednávať i na rodinné akcie - svadby, oslavy jubileí. A tak sa stalo, že si ich objednala jeho učiteľka. Na oslavu vlastných okrúhlych narodenín.
Zábava bola v plnom prúde, keď manžel objednal svojej manželke sólo. Gitarista vzal do ruky mikrofón a vyhlásil :- " A teraz vyhlasujem sólo pre pani učiteľku, ktorá mi dala na vysvedčení trojku z hudobnej výchovy. " Pani učiteľka si to zjavne nepamätala, každopádne ju to však vyviedlo trošičku z miery. Situáciu zachránil manžel vetou :- " A akí dobrí potom museli byť jednotkári ."
Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Rodinné peripetie, Pohľady z druhej strany, Život, Priatelia, Panské huncúctva.., Veľký boj malej poštárky, Moja maličkosť, Súkromné, Nezaradené
