Grafomanské sklony a kompulzívne oboznamovanie sveta s vlastným názorom na históriu a jej neustále opakovanie. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Po dlhšej pauzičke, spôsobenej rôznymi faktormi a vektormi, sa náš insitný historik rozhodol prehodiť svoje očká z dejín slovensko-uhorských na časy a miesta trochu vzdialenejšie. Konkrétne na veselú príhodu o tom, ako zájazd severských moreplavcov so slabosťou pre lode s dračími hlavami skončil vyplienením Ríma...teda skončil by, ak by vedúci zájazdu, pán Hastein, nemal isté medzery v zemepise.
Slovenské dejiny sa nezvyknú práve hmežiť udalosťami, ktoré by sa významom zapísali do svetových kroník písmom aspoň strieborným (kedže zlatom nebudeme plytvať, sme predsa Slováci). O jednu takúto udalosť sa však podrezané ústa nášho celkom z polovice slovenského autora budú otierať. A tou je bitka na rieke Slaná (či po novom Sajó...čitateľ odpustí, som zo starej školy (postavili ju ešte v predminulej centúrií)), kde si uhorský kráľ Belo s kamošmi kultivovane vydiskutovali právo opíjať kmeň Kumánov so zástupcami ázijského Zväzu Mongolských Podrobených Kráľovstiev.
...alebo prečo sú uhorské dejiny slovenskejšie ako si myslíte. Dnes som si pero na špacír pustil o téme, ktorá Slovensko kultúrne obohatila v dobrom aj zlom zmysle slova. Bude to nezvykle dlhšie, pretože som stihol dokončiť zadanú prácu skôr a tak mám čas. Kedže polovica obyvateľstva tohto Bohom vysmiateho kúska Európy sleduje obľúbený historicko-dobrodružno-náučno-populárno-romantický docusoap seriál z produkcie potmavších Maloázijčanov, tj. Sultán, nemusím azda hovoriť, čo to bola bitka pri Moháči. Poďme ale pekne po poriadku, ale s citom pre nezmysel.
Odkedy sa po Slovensku začali preháňať lovci goríl snažiaci sa o zmenu spoločnosti tým, že na jednom mieste veľa kričali, objavila sa v ich radoch požiadavka na zavedenie priamej demokracie. Myšlienky sa chopili aj viacerí autori a diskutéri na rôznych blogoch. Ich častým argumentom bolo, že zastupiteľská demokracia nie je skutočná demokracia, pretože moc ľudu obmedzuje na volebný … úkon (slovo “akt” mám radšej v iných súvislostiach :) Pozrime sa teda na korene demokracie, priamo v jej rodisku, ktorým je:
...či inou bežnou činnosťou. Dnes trochu odbočím od svojich zaužívaných tém, no nedalo mi to. Nedávno (po preštudovaní rebríčka najlepšie platených športovcov) som si uvedomil, že naša úžasná potemkinovská spoločnosť umožňuje, aby ľudia stáli v rade a platili a za to, že vás uvidia vykonávať úplne bežné veci. Stačí, ak ich robíte viac a intenzívnejšie ako ostatní. Napríklad ak viete palicou odraziť loptičku ležiacu na tráve ďalej ako ostatní, máte o plnku postarané. Ešte lepšie na tom môžete byť, ak dokážete utekať. Kedže utekať vie tak takmer každý, pre efekt budete musieť počas behu napríklad skákať cez preložené brvná.
Napriek tomu, že sa nás učitelia dejepisu snažia počas štúdia presvedčiť, že história sú najmä dátumy a vojny, skutočnosť je predsa len trochu iná. Jej súčasťou sú okrem iných zaujímavostí aj záhady, nevyhýbajúce sa ani našej malej krajinke tíško učupenej pod Tatrami. A nedá mi sa o takú jednu s vami nepodeliť. Verím totiž, že je súčasťou dejín nášho regiónu práve tak, ako národný superhrdina Svätopluk (o ňom čoskoro :) či medicínske experimenty našej poprednej hematologičky/kozmetičky Lady Báthory.
Zmluva ACTA nahnevala množstvo ľudí po celom svete. Väčšina štátov našej milovanej a rozkvitajúcej EÚ (nech jej sláva žije naveky a nikdy inak) podpísala zmluvu, ktorá zabezpečí pokojnejší a sociálnejší život pre nás všetkých. Pýtate sa prečo?
"889 - skupiny potulnych pastierov dobytka priputovali na Panónsku Rus a požiadali majiteľa o pár nocľahov." Bol by to zaujímavý zápis v kronike. S ľahkým nadhľadom by pomenoval skutočnosť, že kameradschaft 7 (slovom siedmych) kmeňov prijáchal v tomto roku z Divokého Východu na hranice Veľkej Moravy.
