Helena Jakubčíková
Jazva v zemi
Pozerám sa z okna. Je krásny modrý studený deň. Na kryštálovej oblohe sa prevaľujú nadýchané periny. Po dopoludňajšej chumelici je nebo vyumývané a viditeľnosť vysoká. Dívam sa z okna a vidím ...
Som to, čo zo mňa spravili otec, mama a ja. No a samozrejme mnoho ďalších ľudí:-)A napokon v neposlednom rade JA:-) Zoznam autorových rubrík: Čudnosti prečudesné, Tretia alternatíva, Snové arabesky, Malé pohladenia, Murko a tí ostatní, Zápisky z ciest, Mačacím pazúrikom, Moje zlatíčka, Závoz alebo životná križovatka, Len tak, Profesionálna deformácia, Súkromné, Nezaradené
Pozerám sa z okna. Je krásny modrý studený deň. Na kryštálovej oblohe sa prevaľujú nadýchané periny. Po dopoludňajšej chumelici je nebo vyumývané a viditeľnosť vysoká. Dívam sa z okna a vidím ...
Ponáhľala som sa na vlak. Minúty som mala presne vypočítané na prebehnutie stanice bez zbytočných zastavení. Oči nezaujato pozerali na staničnú realitu, na ľudí čakajúcich viac či menej trpezlivo na ten svoj vlak. Študenti. Náhodní turisti. Ľudia, čo dennodenne podstupujú tento rituál premiestňovania sa z práce do domova. Zrazu do zorného poľa vstúpilo čosi nezvyčajné.
Práve počúvam Sobotné dialógy na Slovenskom rozhlase. Hmmm, je to dialóg, nedialóg rozvážneho uja so vzťahovačným ujom...