U pána farára Kuffu.
Ostalo toho vo mne veľa, ale to je to, čo zo mňa asi nikdy neodíde.
Stará babka v posteli. Môj prvý človek, ktorého som sa opýtala, čo preňho znamená láska. Aspoň myslím, že doteraz som sa to nikoho neopýtala. Predtým som totiž nikdy nedostala za úlohu opýtať sa to. Babka, čo už asi iba leží, je najprv ticho a tak sa opýtam ešte raz. A vtedy to prišlo. Babka sa rozplakala plačom starej, ubolenej, zvráskavenej babky. Plačom plným lásky /zo života/ a možno plačom nad svojim ktovieakým životom. Plačom, ktorý nikto nepočul, ale jej krčiaca sa tvár nás znehybnila. Stratili sme reč. Nikto to nečakal. Babka sa rozplakala, lebo slovo láska pre ňu znamenalo veľa. Nič nepovedala, a ani nemusela, jej slzy, stekajúce po skrčenej tvári po tichom plači, to povedali za ňu. A moje slzy, ktoré nikdy nedopadnú na zem...
Dve babky na vozíku, tá istá otázka. A nato: Ojojoóóóój, Ojojoóóóój...vraví prvá. A druhá, ktorá rozprávala rečou babky bez protézy, povedala: "Ona nevie rozprávať" a spustila svoj krátky príbeh lásky. "Bolo to dávno. Časy boli ťažké. Aj vojna bola. Všetci sme boli chudobní. Ale bola láska. A tak sa to zvládnuť dalo. Mala som chlapa. A mali sme sa radi. On sa staral o mňa a ja oňho. A tak sme sa spolu láskovali".... S úsmevom na perách prichádzame k ujovi bez nohy, ktorý si šúľal cigaretu...
Láska?....nieje. Som tu sám. Tam hore k chlapom ani nejdem. Samé intrigy. Asi ma nemajú radi. Vždy to bolo ťažké. Ale kedysi som mal ľudí rád.... /Neskôr sa dozvieme, že ako mladí chlapec bol vo väzení za znásilnenie dievčaťa./
Žena, ktorá žije v jednom z troch domcov pre rodiny, ktoré majú nejaký ten životný údel za sebou. Sedela sama, tvár mala plnú bolesti, starosti a smútku. Najprv povedala, môžte sa opýtať, ak to nie je osobné. A po otázke už len ukázala na svoju hrajúcu sa dcéru. Nie veselú a vysmiatu, iba hrajúcu. Týral ich jej muž. A láska pre ňu znamená jej vlastné dieťa.
Mladý chalan ide okolo a pýtame sa aj jeho, no odpoveď je stručná : "Neviem".
...a nakoniec odpoveď samého farára Kuffu : 3D. Dať Druhému Dobro !
(Keď kráčame pešo naspäť do Vrbova, M. sa ma opýta : A pre teba? Čo znamená láska pre Teba? A ja ticho kráčam ďalej.....)
