do tmavej noci.

Chcem ísť do tmavej noci, do lesa, s bosými nohami kráčať po koreňoch stromov, po odlomených konároch kríkov s tŕňmi, poraniť si nohy, cítiť stekať krv, až na zem, až na hnedú zem, kráčať  ďalej tmavou strašidelnou nocou, sama vystrašená a hore, niekde na vrchole, na kopci zavýjať. Zavýjať na mesiac a zanechať vo vzduchu bielu stopu po mojom dychu ... po mojom výkriku. Zavýjať silno, nahlas a strašidelne tak, ako to robia vlci. A myslieť si, že mi vzduch, že mi stromy, že mi zvieratá a príroda rozumejú...že vedia, čo chcem povedať...

Kristína Jakubová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny