Intenzita konfliktu medzi záujmami zástancov trvale udržateľného využívania Tatranského národného parku, vrátane ochrany prírody, na jednej strane, a zástancami ich intenzívneho ekonomického využívania v posledných rokoch rástla. Vetrová kalamita v novembri 2004 náhle odkryla dlhodobo neriešené problémy. Pôvodným zámerom zakladateľov Tatranského národného parku bolo založiť klasický národný park so zodpovedajúcou bezzásahovou zónou. Pôvodné návrhy počítali s rozsiahlou bezzásahovou zónov v lesných ekosystémoch. Aj vyznaný lesnícky odborníci podporovali existenciu rozsiahlej bezzásahovej zóny v lesoch Tatranského národného parku. Tento zámer narážal a naráža na silný odpor zástancov intenzívneho hospodárenia na území Tatier. Takisto časť lesnícky orientovaných odborníkov, v dobrom zámere, na základe vtedajších poznatkov, presadzovala lesnícke zásahy s cieľom rekonštrukcie lesov v Tatranskom národnom parku. V súčasnosti časť lesníckych odborníkov neakceptuje vývojovú samostatnosť lesných ekosystémov vo Vysokých Tatrách. Výsledná úroveň ochrany prírody v lesoch Tatier je výsledkom tohoto konfliktu týchto troch skupín. V súvislosti s politickými a ekonomickými tlakmi, klimatickými