Už niekoľko rokov som nepísal blogy. Medzitým som pobehal kus sveta, aj na západe, aj na východe. Bol som hlavne v Českej Republike, a riešil som veľký projekt na výskum lykožrúta. V teréne som zažil veľkú kalamitu po suchu v roku 2018. Mal som šťastie, že som mal možnosť skúmať smreky, ktoré odolali premnoženiu lykožrúta na hranici medzi Českom a Nemeckom, v oblasti Šumavy.
V roku 2022 mi zlyhalo riadenie auta a mal som vážnu haváriu. Bolo to so mnou na hrane. Po niekoľko hodinovej operácii som sa predsa len vrátil. Možno nemám ešťe všetko dokončené. Bol som niekoľko týždňov na trubičkách a niekoľko mesiacov na lôžku. Mal som ešte ďalšie operácie. Pamätám si, že som počas jednej operácie som riešil expedíciu za inváznym druhom lykohuba Polygraphus proximus na ďaleký východ. Už som skoro v poriadku, ale ešte stále potrebujem k chodeniu barly alebo turistické palice. Zatiaľ sa mi až tak nedá chodiť na hory, a do terénu (len z +- z auta). Našťastie môžem chodiť na organové koncerty. To čo nestíham obehať v teréne, sa dá dnes vidieť aj pomocou satelitov.
Pomaly sa vraciam na Slovensko, lebo náš projekt skončil. Vidím, že spoločnosť je rozdelená. Je rozdelená aj oblasti týkajúcej sa ochrany prírody. Mnohé, čo sa deje, mi pripomína vývoj, ktorý sa diali po veľkej vetrovej kalamite v Tatrách v roku 2004. Niektoré vyjadrenia v médiách sú však oveľa extrémnejšie, ako za starých čias. Je to, akoby sa deštruktívne kyvadlo, o ktorom som písal v mojich blogoch znovu rozkývalo s oveľa väčšou intenzitou.
To čo sa deje, nie je čiernobiele. Každá akcia vyvolá proti-reakciu. Výkyvy kyvadla, alebo jeho deštruktivita sa môže zvyšovať, ale môžu sa aj tlmiť. Dúfam, že moje blogy dokážu aspoň trochu pomôcť k utlmeniu.
