Miro Jankes
Dva obrázky, ktoré dokážu otvoriť tajné dvere
Prvý: Cesta vlakom. Úplne iná ako kedysi. Skoro žiadny klepot kolies. Nemožnosť otvoriť okno. Zadné dvory domov v dedinách a mestách zrazu takmer všetky zmizli za protihlukovými stenami.
Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Prvý: Cesta vlakom. Úplne iná ako kedysi. Skoro žiadny klepot kolies. Nemožnosť otvoriť okno. Zadné dvory domov v dedinách a mestách zrazu takmer všetky zmizli za protihlukovými stenami.
Už niekoľko dní sa budíme do zahmlených rán. Tu v Turci je výhoda, že každá hmla niekde končí a nad ňou už svieti iba slnko. Stačí si vybrať správny kopec - dostatočne vysoký, kde sa nad tú hmlu dá vyštverať.
Pokračujem v uverejňovaní fotoreceptov z mojej rubriky Kuchárska kniha pre úplných začiatočníkov. Toto jedlo dokáže pripraviť aj človek, ktorý ešte nikdy v živote nič neuvaril.
Pokračujem v uverejňovaní ďalšieho výberu z aktuálnych fotografií. Prvá vznikla začiatkom júla, posledná včera. Uložené sú za sebou chronologicky. Je to výber z asi 4 500 obrázkov, ktoré sa za ten čas prehnali mojím fotoaparátom.
Prešli tri mesiace od mojej prvej virtuálnej výstavy tu na blogu. Obrázky pribúdajú, tak som vybral ďalšiu desiatku.
V piatok som si našiel v emailovej schránke mail s gratuláciou. Vyhral som 900 000 dolárov. Môj ID mailu bol vylosovaný a vyhral.
Bol som tam, videl som, ale nezvíťazil som. Iba som si nafotil pár nových obrázkov z miest, ktoré dôverne poznám.
Akosi som v poslednom čase prestal sledovať správy. Keď som ich včera po dlhšom čase videl, skoro mi vypadlo jedlo z úst. Ctený poslanec Kotleba si chce zajtra uctiť Tisovu pamiatku minútou ticha v parlamente.
Kedysi som čítal knihu o Pablovi Picassovi. Nepamätám si to presne. Hovoril o umelcoch, že sú to vlastne protištátne živly. Pretože ozajstný umelec nemôže byť konformný s akýmkoľvek systémom.
Nedávno som si kúpil knihu fotografa Roberta Vana: Fotka nemusí být ostrá, kde hovorí o svojom fotografickom živote.
Treba chodiť čo najviac pešo. Pretože pri šoférovaní si okrem netradičného dopravného značenia a bláznov, ktorí ťa ohrozujú na ceste, nestíhaš všímať nič iné.
Zvykol som si raz za rok nafotiť si, ako pokračuje stavba diaľnice. Podľa pôvodného plánu som sa po nej mal koncom tohoto roka už previezť. Na celej stavbe je ale vidieť príliš málo ľudí, aby sa to stihlo. Myslím, že oveľa reálnejší termín dokončenia bude niekedy v druhej polovine budúceho roku.
Vystúpili sme z lanovky na Hrebienku. Lomničák v peknom svetle s popraškom snehu v žľaboch. Dolu zvyšky smrekového lesa, napadnutého lykožrútom. Počasie ideálne.
Včera som bol na pravidelnej kontrole u lekárky. Viem, že tam býva veľa ľudí. Bol som objednaný na 12:00. Prišiel som preto chvíľu po jedenástej. Moju situáciu najlepšie vystihuje jeden z mojich starších kreslených vtipov:
Nedávno som si na internete čítal, aký je rozdiel medzi dobrým a zlým lukostrelcom. Dobrý lukostrelec je vlastne zlý lukostrelec, ktorý neprestal strieľať. To isté asi platí aj o fotografoch. Som zlý fotograf, ale neprestávam fotiť.
Jar sa začala takmer v novembri. V januári kvitli sedmokrásky a kašky. Je skoro až neuveritelné, že sme sa včera brodili v snehu.
Treba si vychutnať tú chvíľku relatívneho šťastia.Jar v plnom prúde. Do roboty až poobede. Celý čas dovtedy sa môžem túlať.Nikdy nevieme, čo sa udeje v ďalšej sekunde, čo nájdeme, ležiace na ceste.
Načo sa tam zasa trepeš?Veď si tam bol už sto krát.A to ideš sám?A prezidenta voliť nepôjdeš?Takže poporiadku: Načo sa tam zasa trepem? Keď sa mi nedarí schudnúť, aspoň nepriberiem.
Včera sa uskutočnil 10.ročník festivalu Carneval Slovakia Žilina. Zúčastnilo sa okolo 200 masiek zo Slovenska, Čiech a neprehliadnuteľné boli aj masky z Bulharska. Pochodu cez mesto prialo aj počasie. Až po príchode na Mariánske námestie sa spustil dážď.
Keď je človek nezamestnaný, má čas. Občas sa mu zdá, že má more času. Môže len tak sedieť a pozerať do blba. Alebo odpovedať na tisícku pracovných inzerátov na nete s minimálou šancou, že sa dočká odpovede. (Aby som bol objektívny, z toho množstva reakcií sa za jeden a pol mesiaca ozvali "až" dvaja.)