Miro Jankes
Buď - alebo
V roku 1993 sme s kameramanom natočili film o žene, ktorá prežila koncentračný tábor v Osvienčime. Keď ich vlak, zostavený z dobytčích vagónov, doviezol do koncentráku, priamo pri ňom stál doktor Mengele.
Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
V roku 1993 sme s kameramanom natočili film o žene, ktorá prežila koncentračný tábor v Osvienčime. Keď ich vlak, zostavený z dobytčích vagónov, doviezol do koncentráku, priamo pri ňom stál doktor Mengele.
Obdobie domasedenia skončilo. Treba skontrolovať, čo je vonku nového. Pri jazierku v Košútoch zmizol sneh. Ľad ešte chvíľu zostane. Prešiel som sa dookola a vystrašil ma zvuk, ktorý som naposledy počul v detstve.
Asi to bolo v zime. Vonku svietilo slnko. Izba bola vykúrená, ale zlá izolácia spôsobovala, že odspodu prenikal chlad. Keď horelo v sporáku, nebolo to cítiť. Objavilo sa to až vtedy, keď som zabudol dlhší čas priložiť.
Chcel by som fotiť iba ľudí. Ťažko však prekonávam ostych. Nechcem nikomu zasahovať do súkromia, ale bez toho asi dobrý obrázok nevznikne. Na karnevale v Žiline je dobré, že ľuďom v maskách až tak nevadí, že ich niekto fotí.
Český film režiséra Karla Kachyňu s rovnakým názvom bol pre mňa za totality zjavením. (O fotení som vtedy nevedel takmer nič. Prvý vlastný fotoaparát som dostal až rok po jeho vzniku.) Dodnes sa cítim byť tým filmom ovplyvnený.
V mojej rodnej dedine, v Lazoch pod Makytou, neboli vysoké hory. Makyta mala 922 m.n.m., (medzitým narástla na 923,3 m), Veľký Javorník 1071. Nezažil som tam ani nejaké búrlivé výčiny počasia, ktoré by tvarovali krajinu.
Pôvodne sme chceli ísť so známymi do Vysokých Tatier. No kvôli nestálemu počasiu a aj kvôli nedávnym smrtelným úrazom, sme to radšej zmenili. Trochu som sa obával, že po včerajšom výdatnejšom snežení nebude na Choč
Snívalo sa mi, že sme prechádzali ďiaľkovým autobusom kľukatými uličkami pomedzi staré drevené domy. Určite to malo byť na Lazoch v časti Duhé. V skutočnosti by sa tam autobus nikdy nevyškriabal.
Ráno som si skontroloval na internete zábery z webkamier. Je nízka oblačnosť, hore svieti slnko. Som obmedzený časom, pretože idem poobede do roboty. Predsa len vybehnem na môj fotokopec, niečo pofotiť.
V nedeľu som bol na výstave členov fotoklubu Karola Plicku v martinskej galérii. Po jej prezretí som prišiel nato, že sú všetci lepší ako ja. Fotím už roky. Čítam si články o fotografii, pozerám videá s návodmi ako lepšie fotiť.
Stanica pred deviatou večer. Idem na nočnú. Občas sa stáva, že sa veci nevyvíjajú presne tak, ako by sme si želali. Asi to nieje depresia. Iba smútok z poznania. Čo všetko už nestihnem, aj keby som sa rozkrájal.
Rád fotím motýle, hory aj starú ľudovú architektúru. Najradšej by som ale fotil iba ľudí. Pretože to nie je jednoduché a tiež preto, že musím vždy prekonávať svoj vrodený ostych.
Voľný preklad z informačnej tabule: Architektonické duo Gijs Van Vaerenbergh postavilo priehľadný kostol pre Borgloon. (Belgicko) Niekedy je uvádzaný názov objektu aj Čítanie medzi riadkami. Je vysoký 10 metrov
Zatiaľ netuším, kam sa až dostanem. Možno iba po chatu. Dlho som nikde nebol, kondička žiadna, kilá pribúdajú. Okrem môjho chcenia je tu ale aj počasie. Nebudem zbytočne riskovať. Najmä, ak by sa blížila búrka.
Popršalo. Stále je zamračené. Napriek tomu idem skontrolovať jabloň v poli. Podľa záberov z družice by sa malo pomaly zlepšovať počasie. Pre istotu si ale beriem aj pláštenku.
Už druhý mesiac si upratujem v digitálnom archíve. Našiel som po dlhom čase veci, o ktorých som si myslel, že sú nenávratne stratené. Kedysi mi na jednom z počítačov odišiel harddisc a ja som netušil, že som si nektoré veci z neho
Každý rok zvyknem na konci urobiť malú pf-ku. Času je tentoraz málo, tak namiesto obrázka iba krátke video:
Stále sa vraciam na tie isté miesta. A vždy je to trochu iné. Inak svieti slnko - tiene sú buď kratšie, alebo inokedy dlhé. Je viac, alebo menej snehu. Kvitnú kvety, alebo prší.
Toho chlapíka som si všimol už dávnejšie. Zaujal ma jeho dokumentárny film Comeback o ťažkom živote ľudí, ktorí sa dostali z väzenia na slobodu a zrazu sa nedokážu zaradiť medzi ostatných.
Treba sa hýbať. Vypínam počítač, odpájam sa z internetu. Beriem foťák, obliekam sa do nečasu a idem. Bez cieľa. Len tak. Ono sa vždy niečo objaví.