Fyzikálne bludy vyučované na školách.

 aaaaaaa

aaaaaaaa

aaaaaaaaa

aaaaaaaaaaaaa        

Symbolom súčasnej relativistickej vedy je grafické zobrazenie Pytagorovej vety v znení:

Plocha štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka, rovná sa súčtu plôch štvorcov nad odvesnami pravouhlého trojuholníka.

(Ja dodávam, že málokedy.)

  -

Fyzikálne bludy vyučované na školách.

Obsah:

Kapitola č.1, Pojednáva o dvoch druhoch hmotnosti telies.

Kapitola č.2, Úvaha Alexandra JÁRAYa o „Princípe ekvivalencie“.

Kapitola č.3, Od slov k činom.

Kapitola č.4, Einsteinov „Princípu ekvivalencie“ neplatí!

Kapitola č.5, Eötvöšovo torzné kyvadlo.

Kapitola č.6, Záverečné konštatovanie! -

Kapitola č. 1.

Najdôležitejším a preto aj existenčným parametrom fyziky je hmotnosť (m)materiálnych telies, vyjadrená v kilogramoch (m = kg).

V Newtonovej fyzike nachádzajú sa dva, druhy hmotností:

1.) Zotrvačná hmotnosť, ktorá sa objavuje v jeho druhom pohybovom zákone, „Zákone sily“ v nasledovnom rovnicovom tvare:

F = m_z.a

Ten zákon hovorí o tom, že čím má teleso väčšiu zotrvačnú hmotnosť, tým ťažšie jeho pohybový stav zmeníme.

2.) Gravitačná hmotnosť, ktorá sa objavuje v jeho gravitačnom zákone v rovnicovom tvare:

F = m_g. G.M / r² -

Z obidvoch rovníc dá sa odvodiť nasledujúca rovnica:

a = (m_g/m_z).(G.M / r²), ktorá vyžaduje to aby (m_g/m_z) = 1!

V Newtonovej fyzike neexistuje žiadne fyzikálne, ani filozofické zdôvodnenie, prečo by tie dve hmotnosti mali nejako ekvivalentne, spolu súvisieť. A teda skutočnosť, že pre všetky materiálne telesá, u ktorých sa táto ekvivalencia hmotností kontrolovala, bola zotrvačná hmotnosť a gravitačná hmotnosť rovnako veľká a to s veľmi veľkou presnosťou, je v Newtonovej fyzike iba šokujúcou záhadou, ktorú Newton nijako nevedel vysvetliť a preto táto šokujúca záhada Newtonovej fyziky, dlho čakala na hodnoverné, odborné, čiže fundované vysvetlenie.

K vysvetleniu tejto šokujúcej záhady Newtonovej fyziky, podujal sa až Albert Einstein, jemu príznačným, čiže geniálnym spôsobom myslenia a to výlučne logickou (nie experimentálnou) analýzou vzniku obidvoch druhov hmotnosti materiálnych telies. -

Einstein za východiskový bod svojej analýzy, položil geniálnu (čiže doposiaľ nikým nevyslovenú) hypotézu o tom, že tieto dva druhy hmotností sú v skutočnosti jedno a to isté a v zmysle tejto hypotézy, ďalšie argumenty si už sám vyargumentoval (domyslel).

Einstein bol veľmi dobrý v používaní jednoduchého (experimentom neovereného) vysvetľovania fyzikálnych záhad, aby nakoniec vždy dostal sa na koreň vecí (presnejšie tam kde sa pôvodne chcel dostať). Jeho úvahy o výťahoch sú klasickým dôkazom jeho "geniálneho spôsobu myslenia", ktorý tu teraz pre občerstvenie mysle fyzikálnych odborníkov, ale i fyzikálnych laikov zopakujem. -

Prvá Einsteinova výťahová úvaha je nasledovná:

Stojíte v uzavretej kabíne výťahu, ktorá je v pokoji vzhľadom na gravitačné pole Zeme. Gravitačná sila vášho tela, nazývaná tiež vaša gravitačná hmotnosť – váha - tiaž, tlačí vás dole na podlahu výťahu, spolu so všetkými vecami ktoré sú vo výťahu. Keďže vy neprepadávate podlahou, znamená, že podlaha vás musí tlačiť hore presne rovnakou silou.

Vy ale môžete uvažovať aj tak, že vy sa nachádzate v uzavretej kabíne výťahu, ktorý koná zrýchlený pohyb vesmírom a že dole k podlahe výťahu vás tlačí vaša zotrvačná hmotnosť – váha, čiže odpor vášho tela voči jeho zrýchleniu.

Ibaže to či vás k podlahe kabíny výťahu tlačí gravitačná, alebo zotrvačná hmotnosť vášho tela, to experimentálne nikdy nezistíte, lebo (v zmysle Einsteinovej hypotézy o „Princípe ekvivalencie“) obidve hmotnosti vášho tela sú rovnaké, presnejšie rovmako veľké, čiže ekvivalentné a ešte presnejšie, musia byť rovmako veľké, aby Einstejnova hypotéza platila.

Z toho potom plynie taký záver, že nehybnosť telesa v gravitačnom poli a jeho zrýchlený pohyb vesmírom, bez vplyvu gravitácie, je jedno a to isté.

No a práve k tejto vete potreboval Einstein sa dopracovať! 

Druhá Einsteinova výťahová úvaha je nasledovná:

 Stojíte v uzavretej kabíne výťahu v gravitačnom poli, ktoréj prasknú ťažné laná. Ako nebojácny hľadač pravdy rozhodli ste sa sledovať čo sa v uzavretej kabíne výťahu bude diať po tejto katastrofe.

Prvá vec ktorú si v tom momente všimnete je to, že ste sa dostali do stavu bez tiaže. Vyberiete z vášho vrecka guličkové pero a prestanete ho držať. Pero napriek tomu bude sa voľne vznášať vo výťahu. Vy si to vysvetľujete tak, že to je kvôli tomu, lebo pero padá, zrýchľuje sa spolu s kabínou výťahu smerom k Zemi rovnakým zrýchlením ako aj vaše telo.

No je tu aj druhé vysvetlenie vášho stavu bez tiaže a to, že laná výťahu nepraskli, ale že niekto zastavil zrýchlený pohyb výťahu a vy sa teraz nachádzate spolu s kabínou výťahu v zotrvačnom pohybe mimo účinkov gravitačného poľa.

To či váš stav bez tiaže je zapríčinený zotrvačným pohybom kabíny výťahu mimo účinkov gravitačného poľa, alebo zrýchleným, voľným pádom kabíny výťahu v gravitačnom poli, to v zmysle Einsteinovej hypotézy o „Princípe ekvivalencie“ nikdy nezistíte, lebo v zmysle Einsteinovej hypotézy o „Princípe ekvivalencie“ žiadnym experimentom nedá sa rozlíšiť zrýchlený voľný pád telies od ich zotrvačného pohybu.

Aj k tejto vete sa potreboval Einstein dopracovať! A aj sa dopracoval! -

Z týchto dvoch úvah, Einstein nakoniec usúdil, že gravitáciu dokážeme „vypnúť“, nechať zmiznúť už len tým, že prejdeme do vzťažnej sústavy, ktorá padá voľným pádom v gravitačnom poli Zeme.

Ak sa môžeme gravitácie tak ľahko zbaviť, uvažoval Einstein ďalej, potom to čo nazývame gravitačná sila, môže byť iba ilúzia; možno gravitácia nie je vôbec sila, ale nejako súvisí s voľným (zotrvačným) pohybom, alebo zrýchleným pohybom (voľným pádom) materiálnych telies v priestoročase.

Einstein v týchto svojich dvoch úvahách išiel ešte ďalej. Keďže gravitácia bola z výťahu odstránená jej voľným pádom v gravitačnom poli, všetky pokusy uskutočnené vnútri voľne padajúceho výťahu, mali by dať také isté výsledky, ako pokusy vykonané v oblasti ďaleko vzdialenej od gravitačných vplyvov, konkrétne v zotrvačných sústavách, v ktorých telesá konajú rovnomerný a priamočiary pohyb. -

Einstein výsledky svojho geniálneho uvažovania s pohybmi kabíny výťahu v rôznych vzťažných sústavách, zhrnul do svojho „Princípu ekvivalencie“, ktorý môžeme vysloviť nasledovne:

Všetky experimentálne pokusy dávjú rovnaké výsledky, ako vo vzťažnej sústave ktorá koná zrýchlený voľný pád v gravitačnom poli, tak ako aj v zotrvačnej vzťažnej sústave, vzdialenej od vplyvov gravitačných polí.

To znamená, že podľa Einsteinových úvah, neexistuje žiadny experimentálny pokus, ktorý by nám povedal, či my sme vo vzťažnej sústave ktorá voľne padá v gravitačnom poli (ako vyššie uvedený výťah) alebo v zotrvačnej vzťažnej sústave bez vplyvu gravitácie ďaleko vo vesmíre.

Podľa Einsteinových úvah, neexistuje ani taký experimentálny pokus, ktorý by nám povedal, či my sme vo vzťažnej sústave ktorá stojí nehybne v gravitačnom poli, alebo sa pohybuje zrýchleným pohybom mimo vplyvu gravitačných polí.

Kľúčovú podstatu Einsteinových úvah vyjadruje veta: "neexistuje žiadny experimentálny pokus na overenie pravdivosti „Princípu ekvivalencie“."

Aplikáciou Einsteinovho „Princípu ekvivalencie“ vo fyzikálnej praxi, začala sa éra non (bez) experimentálnej fyziky, čiže éra relativistickej fyziky.

Na záver je potrebné povedať to najdôležitejšie, čo učebnice fyziky neuvádzajú a to, že autorom non (bez) experimentálneho „Princípu ekvivalencie“ je práve Albert Einstein.

Toľko o Einsteinových geniálnych, non (bez) experimentálnych úvahách, ktoré sa vyučujú na školách univerzitách SR, ako objektívne pravdy prírody a na viac tvoria pilier relativistickej fyziky. -

Kapitola č. 2.

Úvahy Alexandra JÁRAYa o „Princípe ekvivalencie“.

Aby mohol platiť Galileiho „Princíp relativity pohybu“, aby mohli platiť tri Newtonové „Zákony pohybu“, aby mohli platiť Einsteinove „Dve teórie relativity“, aby mohla platiť „Relativistická fyzika“, musí bez výnimky platiť „Princíp ekvivalencie“, teda princíp, ktorý v skutočnosti pojednáva o tom, že to teleso, ktoré v gravitačnom poli Zeme (s intenzitou g = 9,81m.sec^-2) váži (má hmotnosť) 1kg, „musí“ vážiť (musí mať na vlas rovnakú hmotnosť) 1kg aj v zrýchlenej rakete, ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = 9,81m.sec^-2)!

Alebo ináč povedané, keby neplatil Einsteinov „Princíp ekvivalencie“, tak každého učiteľa fyziky od zrodu relativistickej fyziky, mohli by sme nazvať bláznom, podliakom, alebo podvodníkom.

Skôr než zodpoviem na práve vynárajúcu sa otázku, či platí, alebo neplatí Einsteinov „Princíp ekvivalencie“, uvediem alternatívny (reálny) výklad toho čo je hmotnosť telies a ako hmotnosť telies vzniká a zaniká. -

Ako vzniká hmotnosť telies:

Hmotnosť materiálneho telesa v stave chemických prvkov vzniká nasledovnými dvomi spôsobmi!

1.) Hmotnosť materiálneho telesa vzniká počas zmeny jeho hybnosti v kontaktnej silovej interakcii s druhým telesom, ktoré má rovnako veľkú a opačne orientovanú hybnosť.

Mierou hmotnosti materiálneho telesa je veľkosť tlaku, ťahu ktorý vzniká v tomto druhu silovej interakcie na styčných plochách interagujúcich telies. Výsledkom takého druhu silovej interakcie je iba zmena smeru pohybu telies, pri zachovaní ich hybnosti.

Pri tomto druhu silovej interakcie obidve telesá sa naraz (v jednom čase) spomaľujú a naraz (v jednom čase) sa aj zrýchľujú. (Ide o takzvanú statickú silovú interakciu, o statický tlak o statickú hmotnosť telies, obecne o gravitačnú hmotnosť telies.)

Matematickým vyjadreným tohto druhu kontaktnej silovej interakcie, je rovnica:

IF₁I = IF₂I

Kvôli vždy rovnakej hybnosti interagujúcich telies, v tomto druhu kontaktnej silovej interakcie, nie je možné to, aby jedno teleso zvýšilo hybnosť druhému telesu.

(Ide o aj prípad, keď teleso leží nehybne na povrchu Zeme.) -

2.) Hmotnosť materiálneho telesa vzniká aj počas zmeny jeho hybnosti v kontaktnej silovej interakcii medzi druhým telesom, ktoré ale nemá rovnako veľkú opačne orientovanú hybnosť.

Aj v tomto druhu silovej interakcii, mierou hmotnosti telesa je tiež veľkosť tlaku, ktorý vzniká na styčných plochách interagujúcích telies.

Výsledkom takého druhu silovej interakcie je zmena hybnosti interagujúcich telies. Pri tomto druhu silovej interakcie sa jedno teleso naraz (v jednom čase) spomaľuje a druhé naraz (v jednom čase) zrýchľuje. (Ide o takzvanú dynamickú o silovú interakciu, o dynamický tlak o dynamickú hmotnosť telies, obecne o zotrvačnú hmotnosť telies.)

Matematickým vyjadreným tejto kontaktnej silovej interakcie, je rovnica:

IF₁I nerovná sa IF₂I; (IF₁I > IF₂I; alebo IF₁I < IF₂I);

Kvôli nerovnakej hybnosti telies vstupujúcich do tohto druhu silovej interakcie, je možné to, aby jedno teleso následkom svojho spomalenia zvýšilo hybnosť druhému telesu. -

Všeobecne vzato, hmotnosť telies sa indukuje (vzniká) iba vo vzájomných kontaktných (statických, alebo dynamických) silových interakciách, ako súčtová hodnota parciálnych tlakov atómov telies, ktorými sa jednotlivé atómy obidvoch telies, postupne (kauzálne) opierajúc sa jedné o druhé, bránia voči zmene ich hybnosti (voči zmene ich pohybového stavu).

Preto veľkosť tlaku vznikajúceho pri kontaktnej silovej interakcii, (ktorým sa určuje veľkosť hmotnosti interagujúcich telies) postupuje, narastá postupne od atómov styčnej plochy interagujúcich telies až po atómy ktoré sa nachádzajú na druhom konci telies. Tlak v samotnom telese je preto pri kontaktnej silovej interakcii nehomogénny, čiže diferencovaný. Podobne ako tlak vody v mori.

Dôležitá poznámka. Zmena objektívne existujúcej hybnosti telesa pri jeho voľnom páde v gravitačnom poli, nemôže byť sprevádzaná vznikom postupného, nehomogénneho súčtového tlaku atómov nachádzajúcich sa v telese, (podobne ako je to v kontaktnej silovej interakcii, alebo u vody v moriach).

To preto, lebo gravitačné pole má tú zvláštnu vlastnosť, že pôsobí naraz na každý jeden atóm materiálneho telesa osobitne, z čoho potom plynie taký záver, že tlaky jednotlivých atómov sa nespočítavajú do ich súčtového tlaku a preto v telese padajúcom voľným pádom v gravitačnom poli, nevytvára sa súčtový tlak atómov telesa, ktorý je jedinou mierou hmotnosti telies.

Z toho potom plynie aj taký záver, že telesá padajúce voľným pádom v gravitačnom poli, nemajú žiadnu hmotnosť, ktorú by sme vedeli vyjadriť fyzikálnym parametrom hmotnosti telies, teda parametrom kilogram (kg).

Čo ale ešte neznamená, že počas voľného pádu telesa v gravitačnom poli, jeho hybnosť sa objektívne nezväčšuje. Ona sa objektívne zväčšuje. -

Teleso padajúce voľným pádom v gravitačnom poli a teleso pohybujúce sa zotrvačným pohybom, bez vplyvu gravitácie, nemá žiadnu fyzikálnu kilogramovú (kg) hmotnosť i keď ide o úplne odlišné, ba až antagonistické a preto v žiadnom prípade nie ekvivalentné (vzájomne zameniteľné) fyzikálne stavy materiálných telies, ktorých objektívna neekvivalencia, teda objektívna rôznosť dá sa ľahko vykázať aj experimentom.

Hmotnosť telesa padajúceho voľným pádom v gravitačnom poli zistíme iba vtedy, keď voči veľkosti jeho hybnosti, postavíme teleso s rovnako veľkú, ale opačne orientovanou hybnosťou. Čiže iba vtedy, keď zastavíme voľný pád telesa v gravitačnom poli.

Zhrnutie kapitoly, č. 2.

V zmysle geniálnych úvah, ktoré Einstein zhrnul do svojho „Princípu ekvivalencie“, vyplýva iba to, že ak sa zrazia (vstúpia do kontaktnej silovej interakcii) dve telesá s rovnakou hybnosťou, alebo ak sa zrazia dve telesá s rôzne veľkou hybnosťou, vzniknú medzi nimi vždy rovnako veľké styčné tlaky.

Z toho potom plynie ďalší Einsteinov geniálny záver, že silovú interakciu, ktorej výsledkom je iba zmena smeru pohybu telies a silovú interakciu, ktorej výsledkom je zmena hybnosti telies, sprevádza vždy rovnaký (ekvivalentný styčný tlak) čiže ekvivalentná hmotnosť telies.

 Na otázku, čo potom rozhoduje o tom, že pri jednotnom, ekvivalentnom styčnom tlaku medzi telesami, raz vznikne dynamická, inokedy statická silová interakcia, Einsteinov „Princíp ekvivalencie“ nepozná odpoveď. Takúto otázku považujú relativistickí fyzici za nekvalifikovanú za neslušnú a za provokatívnu (protištátnu) otázku.

V zmysle geniálnych úvah, ktoré Einstein zhrnul do svojho „Princípu ekvivalencie“, rovnica ( IF₁I = IF₂I ) i nerovnosť ( IF₁I ne rovná sa IF₂I ) sú jedno a to isté. Sú si navzájom ekvivalentné.

Preto v zmysle „Princípu ekvivalencie“ platí:

( IF₁I = IF₂I ) = ( IF₁I ne rovná sa IF₂I )

Tento matematický nezmysel mierne zjemňuje Newtonová diferenciálna matematika, v ktorej nekonečne malá nerovnosť môže sa klasifikovať aj ako rovnosť.

Takže najjednoduchšie formulovaný Einsteinov "Princíp ekvivalencie" znie nasledovne:

Rovnica je to isté ako nerovnosť! -

Toto je autentický text z odbornej literatúry:

1. Všechny děje dopadnou v libovolném souřadnicovém systému stejně. Žádný systém není nijak privilegován.

2. Gravitaci a setrvačné děje od sebe nelze odlišit. V urychlující se raketě dochází ke stejným dějům jako ve skutečném gravitačním poli. Naopak ve volně padajícím letadle pociťujeme stav beztíže a gravitační pole nevnímáme. Bohužel jen na chvíli. Vyjádřením tohoto faktu je tzv. „Princip ekvivalence“.

Setrvačná a gravitační hmotnost jsou si navzájem úměrné, při vhodné volbě jednotek jsou si rovné. Princip ekvivalence vede k neodlišitelnosti setrvačných a gravitačních jevů a umožňuje popisovat gravitaci za pomocí křivého časoprostoru. -

Kapitola č. 3.

Od slov k činom.

O pravdivosti výrokov fyzikov nikdy nerozhoduje ich autorita ani ich vedecké tituly, ale iba experimentálne preverenie pravdivosti ich výrokov.

Primárnym obsahom Einsteinom vymysleného „Princípu ekvivalencie“ je tvrdenie, že pomocou žiadneho experimentu nikto na svete nedokáže rozoznať (zistiť):

1.) Či príčinou toho že naše telo je pritláčané k podlahe kabíny výťahu, je účinok gravitačného poľa, alebo účinok zrýchleného pohybu kabíny výťahu mimo gravitačného poľa.

2.) Či príčinou našej bez tiaže v kabíne výťahu je vyvolaný rovnomerným priamočiarym, teda zotrvačným pohybom kabíny výťahu vo vesmíre, alebo či príčinou našej bez tiaže je voľný pád kabíny výťahu v gravitačnom poli.

Ak tieto dve vety sú pravdivé, potom učitelia fyziky vyučovaním „Princípu ekvivalencie“ občanov SR vzdelávajú. -

Sekundárnym (nevysloveným) obsahom Einsteinom vymysleného „Princípu ekvivalencie“ je tvrdenie, že ak by niekto na svete pomocou experimentu dokázal namerať fyzikálny rozdiel:

1.) Medzi fyzikálnymi účinkami gravitačného poľa a fyzikálnymi účinkami zrýchleného pohyb kabíny výťahu, ktoré (okrem iného) pritláča aj naše telo k podlahe kabíny výťahu.

2.) Medzi účinkami voľného pádu telies v gravitačnom poli a medzi účinkami zotrvačného pohybu telies vo vesmíre.

Tak tým experimentálnym dôkazom dokázal by aj to, že učitelia fyziky vyučovaním „Princípu ekvivalencie“ občanov SR úmyselne ohlupujú, ako aj to, že všetkých fyzikov SR, je potrebné okamžite poslať do basy. -

 Kapitola č. 4.

Einsteinov „Princípu ekvivalencie“ neplatí!

Nasleduje opis konkrétnych fyzikálnych argumentov, ktoré exaktným, experimentálnym spôsobom spochybňujú obsah piliera relativistickej fyziky a to „Princípu ekvivalencie", zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies a súčasne potvrdzujú zločinnosť učiteľov fyziky, ako aj tých, ktorí zločiny učiteľov fyziky obhajujú a na viac aj financujú z daní fyzikmi podvádzaných občanov SR.

Ako to z úvah Alexandra JÁRAYa vyplýva, gravitačná hmotnosť telies vzniká pôsobením gravitačného poľa na každý (základný hmotný element, pravdepodobne na každý) atóm telesa osobitne. Kvôli tomuto mechanizmu pôsobenia gravitačného poľa, všetky atómy telies sú tlakovo deformované osobitne a osobitne nadobúdajú aj rovnako veľké zrýchlenie v gravitačnom poli.

Tento “homogénny gravitačný tlak“ pôsobiaci na všetky atómy materiálnych telies osobitne, má za následok to, že objektívne existujúcu (dynamickú) hmotnosť voľne padajúcich telies v gravitačnom poli, nedokážeme zmerať bez kontaktnej silovej interakcie s iným telesom, ktoré nepodlieha gravitačnému zrýchleniu. Bez toho aby sme nezastavili,alebo spomalili voľný pád telesa v gravitačnom poli.

Gravitačné pole sa nechová ako materiálne teleso a tak jeho vstup do silovej interakcie s materiálnym telesom nevytvára merateľný súčtový tlak atómov na styčnej ploche materiálnych telies a tým pádom nevytvára merateľnú (dynamickú) hmotnosť voľne padajúcich materiálnych telies, ktorá ale objektívne existuje.

Zatiaľ nevyriešeným problémom je teda to, ako „zmaterializovať“ bezhmotné teleso, ktoré podlieha gravitačnému zrýchleniu, čiže voľnému pádu.

Zatiaľ nevyriešeným fyzikálnym problémom je to, ako zistiť dynamickú hmotnosť materiálnych telies, ako dokázať rozdiel medzi objektívne zrýchleným pohybom telies v gravitačnom poli a ich rovnomerným a priamočiarym, teda zotrvačným pohybom mimo gravitačného poľa.

Dané fyzikálne problém je možno riešiť dvomi spôsobmi a to:

1.) Pomocou experimentálnych meraní kontaktných, statických IF₁I = IF₂I; (gravitačných) hmotnosti telies, ako aj pomocou experimentálnych meraní kontaktných dynamických

(IF₁I > IF₂I); (zotrvačných) hmotnosti telies.

2.) Ale aj pomocou deduktívnych úvah plynúcich z už známych fyzikálnych argumentov, čiže pomocou oficiálnych zákonov pohybu materiálnych telies.

Ja sa budem zaoberať druhým spôsobom dôkazu identifikácie dynamickej hmotnosti materiálnych telies a tým aj dôkazmi neplatnosti Einsteinovho „Princípu ekvivalencie“. -

Zotrvačný pohyb materiálnych telies mimo gravitačného poľa, ako aj zrýchlený pohyb (voľný pád) materiálnych telies v gravitačnom poli, je nekontaktný, izolovaný a jednorozmerný pohyb, bez akejkoľvek (kg) hmotnosti.

Gravitačné pole sa v silovej interakcii s materiálnym telesom nechová ako reakčné materiálne teleso, napriek tomu že teleso zrýchľuje!

Všetky ostatné druhy pohybov materiálnych telies sú kontaktné, alebo viac rozmerné pohyby a preto u týchto druhoch pohybu telies dá sa experimentálne identifikovať, namerať ich (m = kg) hmotnosť.

Z tu uvedených argumentov vyplýva, že identifikácia dynamickej, zrýchlenej (gravitačnej) hmotnosti materiálnych telies, počas ich voľného pádu v gravitačnom poli, je možná iba prevedením, pretransformovaním ich jednorozmerného, izolovaného, nekontaktného pohybu, do dvojrozmerného a kontaktného pohybu.

A to sa v praxi deje tak, že jednorozmerný, voľný pád materiálnych telies v gravitačnom poli, prevedie sa na dvojrozmerný, kontaktný pohyb po kružnici, čiže na pohyb kyvadlový. -

Experimentálne identifikovanie hmotnosti telesa padajúceho voľným pádom v uzavretej kabíne, ktorá stojí nehybne v gravitačnom poli Zeme, prebieha nasledovne.

Keď uzavretá kabína výťahu stojí nehybne v gravitačnom poli, tak pohyb kyvadla v nej prebieha nasledovným spôsobom.

Na všetky atómy závažia kyvadla pôsobí gravitačné pole osobitne a rovnako veľkým tlakom. Tým pádom uvoľnené závažie kyvadla začne padať rovnomerne zrýchleným, jednorozmerným voľným pádom smerom k povrchu Zeme. Tento voľný pád ale koriguje rameno kyvadla tým, že priamy, jednorozmerný, rovnomerný voľný pád závažia kyvadla mení postupne na dvojrozmerný a nerovnomerný zrýchlený pohyb po kružnici.

Rýchlosť pohybu, ktorú závažie kyvadla nadobúda svojím nerovnomerným, dvojrozmerným zrýchleným pohybom po kružnici, mení sa na kontaktnú, statickú silovú interakciu medzi silou odstredivou a rovnako veľkou a opačne orientovanou silou dostredivou.

Tlak vznikajúci pri tejto dvojrozmernej dynamickej silovej interakcii, medzi závažím kyvadla a stredom otáčania kyvadla, prezentuje momentálnu hmotnosť závažia kyvadla.

Pri rozmere ramena kyvadla R = 10m, pri intenzite gravitačného poľa, g = 10m/sec² a pri hmotnosti závažia kyvadla 10kg, závažie kyvadla pri jeho vychýlení sa o uhol 30° z jeho pôvodnej, nehybnej, horizontálnej polohy, nadobudne rýchlosť v = 10m/sec.

Vtedy v tiahle kyvadla vznikne dostredivá sila (tlak, napätie) o veľkosti (m.v²/R), ktorá prezentuje reálnu, skutočnú, gravitačnú hmotnosť závažia kyvadla a to 10kg.

Počas vychýlenia sa závažia kyvadla o uhol 30° z jeho pôvodnej, nehybnej, horizontálnej polohy, v gravitačnom poli o intenzite poľa, (g = 10m/sec²) a o dĺžke ramena kyvadla (R = 10m), prejde závažie kyvadla vo vesmíre dráhu (S = 5m) (teda o niečo málo viac) za čas t = 1sec (teda o niečo málo viac) a vytvorí tlak v tiahle kyvadla (F = m.v²/R) = (m.10m/sec²) = 10kg.

Preto najdôležitejšie je skúmať hodnotu pohybu závažia kyvadla práve pri jeho vychýlení sa o uhol 30°.

Parametre pohybu kyvadla v gravitačnom poli, vychýleného o uhol 30° sú znázornené na priloženom obraze.

 Obraz pohybu kyvadla v gravitačnom poli. -

Experimentálne identifikovanie hmotnosti závažia kyvadla v uzavretej kabíne, konajúcej zrýchlený pohyb mimo vplyvy gravitačného poľa (napríklad v zrýchlenej rakete) prebieha nasledovne.

Na atómy závažia kyvadla v jeho nehybnej, horizontálnej polohe nepôsobí nič, teda žiadna sila. Závažie kyvadla v tejto polohe nemá žiadnu identifikovateľnú (kg) hmotnosť. Pohyb závažia kyvadla nastane až vtedy keď sa stred otáčania kyvadla začne pohybovať zrýchleným pohybom (a = 10m/sec²), čiže keď sa kabína výťahu bude pohybovať zrýchleným pohybom (a = 10m/sec²).

Následkom zrýchleného pohybu kabíny výťahu a týn aj stredu otáčania kyvadla, vyvinie sa v tiahle kyvadla sekundárna ťažná, zotrvačná sila, o veľkosti 

 F = m.a.sin(n°).

Následkom tejto sekundárnej ťažnej sily, začne sa závažie kyvadla pohybovať po vesmírnej dráhe teda po (akejsi) cykloíde, nie však po kružnici.

(Prvý zásadný rozdiel.)

Po vychýlení sa závažia kyvadla o dĺžke ramena (R = 10m), s gravitačnou hmotnosťou 10kg a intenzitou zrýchlenia stredu odtáčania kyvadla, (a = 10m/sec²) o uhol 30°, z jeho pôvodnej, nehybnej, horizontálnej polohy, závažie kyvadla prejde vo vesmíre dráhu S = 2,5 m (teda o niečo málo menej) za čas t = 1sec (teda o niečo málo viac) a v tiahle kyvadla sa pritom vytvorí tlak, napätie:

(F = m. a.sin30°) = (F = m. a.0,5) = (m.5m/sec²) = 5kg 

Pohyb kyvadla v kabíne rakety (výťahu) pohybujúcej sa zrýchleným pohybom, vychýleného o uhol 30° je znázornený na priloženom obraze.  

Obraz pohybu kyvadla v zrýchlenej sústave, bez gravitácie. -

Identifikácia fyzikálneho rozdielu v kabíne výťahu, ktorá padá voľným pádom v gravitačnom poli a v kabíne výťahu, ktorá sa pohybuje zotrvačným pohybom vesmírom, prevádza sa tak, že stredu kyvadla udelíme zrýchlenie a = 10m/sec², proti smeru voľného pádu výťahu a tým stred otáčania kyvadla dostaneme do zotrvačného stavu, čiže tým zrušíme gravitačné zrýchlenie, (voľný pád) stredu kyvadla, pričom závažie kyvadla bude naďalej podliehať zrýchleným účinkom gravitačného poľa.

Výsledkom budú také isté parametre pohybu kyvadla, ako kabíne výťahu ktorá stojí nehybne v gravitačnom poli.

Keď to isté urobíme v kabíne výťahu, ktorá sa pohybuje zotrvačným pohybom mimo gravitačného poľa, výsledkom budú také isté parametre pohybu kyvadla, ako kabíne výťahu ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom mimo gravitácie, teda budú o polovicu menšie ako v kabíne padajúcej voľným pádom.

Tvrdenie "Princípu ekvivalencie", že žiadným experimentom medá sa rozlíšiť voľný pád od zotrvačného pohybu, pokrivkáva na obe nohy, tak ako celá relativistická fyzika, ktorá sa pokúša opísať absolútný pohyb materialistickej prírody Einsteinovými, non (bez) experimentálnymi relativistickými kecmi. -

Kapitola č. 5

Eötvöšovo torzné kyvadlo.

 Na záver uvediem argument, ktorým sa oháňajú relativistický fyzici pri obhajobe svojich nezmyslov, konkrétne pri obhajobe „Princípu ekvivalencie“.

Tak vyzerá princíp Eötvöšovho torzného kyvadla.  

Barón Eötvöš zdokonalil Culombove torzné kyvadlo natoľko, že ono dokázalo reagovať aj na to, keď sa k nemu priblížil človek so svojou gravitačnou hmotnosťou. To dosiahol vyrobením platinovéj srtuny, tenšej ženského vlasu, ktorá dokáže reagovať na nesmierne malé krútiace momenty sily.

 Ide o veľmi citlivé zariadenie, ktoré funguje iba v naprosto statickom stave, pričom k jeho použitiu sú potrebné vedomosti o rôzných korekciách, ktoré sa do výsedku prístrojom nameranej hodnoty musia započítať. Napríklad veľkosť odstredivej sily vznikajúcej rotáciou Zeme na danej zemepisnej rovnobežke.

 Eötvöšovým torzným kyvadlom sa podarilo odhaliť ropné aj plynové náleziská, (aj v Gbeloch) takže sláva tohto torzného kyvadla dosiahla svetové rozmery. Na Parížskej svetovej výstave jej autor, Barón Eötvöš, dostal zaň zvláštne vyznamenanie.

Barón Eötvöš vo chvíľach keď on svojim torzným kyvadlom práve nehľadal naftu a plyn, venoval sa overovaniu fyzikálnych veličín a to konkrétne veľkosti zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies z rôzných materiálov. Samozrejme že veľmi zlým spôsobom.

Aby som bol presnejší, Barón Eötvöš svojím kyvadlom zisťoval to, či aj na rôzne druhy materiálov platí jednota pomeru gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti.

 Preto barón Eötvöš na jednu stranu tiahla svojho torzného kyvadla dal napríklad 10dkg slaniny a na druhú stranu 10dkg zlata a sledoval, či tie dve rôzne látky na tom jeho torznom kyvadle budú rovnako reagovať ako na gravitačnú silu Zeme, tak aj na zotrvačnú - odstredivú silu, vznikajúcu rotáciou Zeme.

 Barón Eötvöš zistil, že slanina aj zlato reagujú na zotrvačnú odstredivú silu rotácie Zeme presne tak, ako na gravitačnú silu Zeme.

 Zistil že gravitačná rovnováha, slaniny a zlata, zachováva sa aj pri pôsobení odstredivých, teda zotrvačných síl.

Barón Eötvöš na svojich torzných váhach nenašiel žiadnu výchylku, ktorá by s presnosťou na sto milióntin dokázala diferenciu medzi gravitačnými a zotrvačnými vlasatosťami (pomermi) rôznych druhov látok.

Neskôr, keď sa už vedelo aj to, že rôzné kovové látky pozostávajú z atómov v ktorých je aj rôzny počet protónov, neutrónov i elektrónov, tieto skúšky sa opakovali z ešte väčšou presnosťou. Hlboko pod zemou, pri nízkej teplote a pomocou laserových lúčov.....!

Na Eötvöšovom torznom kyvadle sa takýmto spôsobom pozorovalo napríklad vzájomné správanie platiny a hliníka na účinky odstredivej sily Zeme, samozrejme zase s nulovou výchylkou.

No a týmito nulovými výsledkami Eötvöšových pokusov, operoval aj Einstein pri zdôvodnení pravdivosti jeho „Princípu ekvivalencie“, ale aj pri tvorbe jeho Obecnej teórie relativity.

Týmito nulovými výsledkami Eötvöšových pokusov, operujú aj súčasný relativistický fyzici (SAV) pri obhajobe Einsteinových relativistických rovníc.

Pritom ide o strašné veľké fyzikálne nedorozumenie. Barón Eötvöš svojim torzným kyvadlom v skutočnosti nikdy nemeral to, čo vyžaduje Einsteinov „Princíp ekvivalencie“.

Barón Eötvöš svojim torzným kyvadlom nikdy nemeral to, či v zrýchlenej sústave (a = g), gravitačná váha 10dkg slaniny, je tiež 10dkg, lebo Eötvöšové torzné kyvadlo nikdy nebol umiestnené v zrýchlenej sústave (a = g).

Ono vždy stálo iba nehybne na povrchu Zeme.

 Ale aj keby bolo umiestnené v zrýchlenej sústave (a = g), tak by nemeralo veľkosť zotrvačnéj hmotnosti slaniny a zlata, ale iba to, či stály pomer gravitačnej váhy 10dkg slaniny a 10dkg zlata, zachováva sa na tiahle jeho torzného kyvadla, aj v konkrétnej (a = g) zrýchlenej sústave.

Eötvöšové torzné kyvadlo nie je stavané na meranie váhy telies, ale výlučne iba na porovnávanie vzájomného pomeru zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti rôznych telies, nech ich hmotnosť má akúkoľvek veľkú (kg) hodnotu. 

 Eötvöšovým torzným kyvadlom sa meral iba pomer (rovnováha) gravitačnej sily 10dkg slaniny a 10dkg zlata, čiže (F₁= m₁.g) = (F₂= m₂.g) a súčasne aj pomer zotrvačnej odstredivej, zotrvačnej sily 10dkg slaniny a 10dkg zlata, čiže (F₁= m₁.a) = (F₂= m₂.a), pričom tá odstredivá sila mala iba hodnotu 0,06 gravitačnej sily.

Teda o rovnosti zortvačnej a gravitačnej hmotnosti (1kg) telies na Eötvöšovom torznom kyvadle nemohla byť ani len reč.

 Aj keby zotrvačná hmotnosť 10dkg slaniny a 10dkg zlata, bola v zrýchlenej sústave odlišná od ich gravitačnej hmotnosti, Eötvöšové torzné kyvadlo by tú odlišnosť nezaznamenalo, lebo aj tá odlišná, no pritom vzájomne rovnako odlišná zotrvačná hmotnosť slaniny a zlata, na Eötvöšovom torznom kyvadle by vykazovala stály a nemenný (rovnovážny) pomer 1:1.

 To, že gravitačný pomer hmotnosti rôznych telies v Eötvöšovom torznom kyvadle sa zachováva aj v rôznych zrýchlených sústavách, ešte nič nevypovedá o tom že zachováva sa aj ich rovnaká veľkosť zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti (1kg) v zrýchlených sústavách.

 O tom vypovedá až kyvadlový pohyb telies v gravitačných a zrýchlených sústavách (a = g).

S kľudom Angličana môžem vyhlásiť, že gravitačný a zotrvačný pomer rôznych telies na Eötvöšovom torznom kyvadle, sa zachováva aj s presnosťou 10^-42, ale rovnaká veľkosť (1kg) gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies sa nezachováva.

Ide o úplne rôzne fyzikálne mechanizmy, ktoré sa navzájom nesmú zamieňať.

Takže ani mentálna úroveň myslenia baróna Eötvöša (roduverného Magyara) nebola na takej úrovni, aby mu umožnila pochopiť to, čo on konkrétneho nameral svojim presným prístrojom.

Barón Eötvöš v žiadnom prípade nemeral rovnakú gravitačnú a zotrvačnú hmotnosť telies v inerciálnych sústavách (a = g,) ale iba ich hmotnostný pomer.

A ten by bol zachovaný aj vtedy, keby obidva telesa nadobudli nulovú gravitačnú, či nulovú zotrvačnú hmotnosť.

Takže bohorovné keci súčasných relativistických fyzikov o tom, že výsledky Eötvöšových pokusov, s jeho vysoko presným torzným kyvadlom, dokázali rovnosť zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies, sú veľkým a trápnym nedorozumením. Trápnym nepochopením objektívnej reality a čo je ešte horšie nezodpovedajú objektívne reálnej pravde.

Tu končím opis experimentálnych argumentov - dôkazov o neplatnosti Einsteinových osobných dojmov a pocitov opísaných v jeho mylnom a na viac aj experimentom nepodloženom „Princípe ekvivalencie“. -

Kapitola č. 6.

Záverečné konštatovanie!  

Už len pohľad na tie dva obrazy, ktoré graficky zobrazujú diferenciu pohybu kyvadla v gravitačnom poli a v zrýchlenej sústave, musí normálneho človeka presvedčiť o nezmyselnosti Einsteinovho „Princípu ekvivalencie“, ktorý uvedené rozdiely zo zásady nepripúšťa.

To preto, lebo Einstein skúmal pohyb telies iba intuitívne, abstraktne, bez experimentov a výlučne pri ich jednorozmernom a bez kontaktnom pohybe, v gravitačnom poli a v zrýchlenej sústave.

 Preto je možné jednoznačne konštatovať, že fyzikálny rozdiel medzi účinkom gravitačného poľa a účinkom ekvivalentné zrýchlenej sústavy existuje a pri vychýlení sa kyvadla o uhol 30°, je ten rozdiel až 50%-ný.

Einstein nemal potrebnú mentálnu výbavu (dostatočný rozum) na to, aby on jednorozmerný, rovnomerne zrýchlený, voľný pád telies pretransformoval do dvojrozmerného, nerovnomerne zrýchleného, kyvadlového pohybu a takým spôsobom skúmal silové relácie pohybu kyvadla pri jeho vychýlení sa o uhol 30°, v jednej i druhej vzťažnej sústave.

Stručne povedané Einstein nemal rozum na to, aby pochopil absolútny charakter pohybu matérie v stave chemických prvkov. Einstein bol iba fyzikálny excentrik, ktorý v skutočnosti svojimi extravaganciami (totálnymi nezmyslami) implicitne nabádal rozumných ľudí, hľadať iné cesty identifikácie absolútneho pohybu materiálnych telies, než po ktorých kráčal on sám.

Ale ako sa však ukázalo, Einstein do fyziky vniesol namiesto pokroku, iba chaos, klamstvo a vedeckú kriminalitu, ktorá spočíva v tom, že ním prezentovaná krkolomná relativistická fyzika skúma také veci, ktoré vďaka Einsteinovým diletantným nezmyslom, nie sú experimentálne overiteľné a hlavne zdravým rozumom pochopiteľné a pritom ešte na viac sú opísané tak zložitým matematickým aparátom, že iba málo ľudom sa ho za života podarí pochopiť.

Tým pádom relativistická fyzika je drvivou väčšinou občanov SR nekontrolovateľná a peniaze do nej vrazené sú vopred stratené. Financovanie fyzikov je v skutočnosti financovanéím podvodu a vyučovanie fyziky je trestným činom šírenia podvodu.

Celá táto roky tiahnuca sa aféra s mojím presadzovaním pravdivého absolútneho charakteru pohybu hmoty do vedeckej i spoločenskej praxe, skočila by sa v tom momente, keby nejaký oficiálny učiteľ fyziky, či oficiálny zamestnanec FÚ SAV, na tu mnou opísané argumenty nejakým spôsobom zareagoval, aj kriticky, poukazujúc pritom na moje eventuálne omyly.

To sa za tých 20 rokov ešte nestalo. To preto, lebo ani učitelia fyziky, ani zamestnanci FÚ SAV, nemajú potrebnú mentálnu výbavu k tomu, aby oni vedeli vzniesť k mojim argumentov niečo objektívneho (okrem ich relativistických sprostosti). Oni sú na pochopenie objektívnej reality materiálnej prírody geneticky nevyvinutí, skôr geneticky veľmi zaostalí a v súčasnosti na tých relativistických fyzikálnych nezmysloch už aj bytostne (feťácky) závislí.

To oni sebakriticky aj priznávajú a preto trpne, bez spätnej reakcie, znášajú moje urážlivé pripomienky k ich nízkej rozumovej kapacite a to v nádeji, že spoločnosť ktorá o relativistických fyzikálnych nezmysloch nemá ani šajnu, mňa vysmeje a ich, podvodníkov, alebo skôr rodených hlupákov, podrží.

Oni sa boja experimentálne overiť to čo, som tu napísal, lebo sú si vedomí toho, že v prípade mojej pravdy (a tú ja mám), z nich by sa obratom stali šaškovia počmáraní a fyzikálny kriminálnici.

No a teraz už ide iba o to, aby orgány činné v trestom konaní zastavil zločin relativistických fyzikov, ktorí vyučovaním okrem tisícov iných fyzikálnych sprostosti aj vyučovaním kolosálnej sprostosti pod názvom „Princíp ekvivalencie“, páchajú zločin podvodu na študujúcich i laických občanoch SR.

Prokuratúra na to nemá odvahu a ani sudcovia Okresného súdu Košice 1.

Takže zostáva iba jedno, požiadať o zastavenie tejto zločinnosti fyzikov Najvyšší súd SR, na čele s pánom JUDr. Štefanom Harabínom, skúseným právnikom, ktorý na viac disponuje aj potrebnou súdnou mocou na zastavenie toho veľmi nebezpečného a na viac aj štátom financovaného zločinu podvodu, páchaného na nič netušiacich občanoch SR.

Demokratický štát nie je tu na to, aby financoval šírenie totálnych fyzikálnych nezmyslov, ale na to, aby podporoval šírenie experimentom doloženej pravdy o reálnych zákonoch materiálnej prírody.

Autor : Alexander JÁRAY.