Alexander JÁRAY, revízor axióm!
Úvod.
Základnými, nosnými piliermi exaktnej vedy (fyziky) sú axiómy. (Napríklad axióma o kauzalite a axióma o zachovaní hmoty a energie.)
Uvádzam definíciu axióm.
Axióma je zásada, tvrdenie, poučka, základná nedokázateľná veta, ktorej pravdivosť sa prijíma bez dôkazov a overenia.
Axióma je skúsenosťou často potvrdený výrok, ktorého pravdivosť môže platiť ako absolútna pravda.
Axióma je výrok, o ktorého pravdivosti alebo nepravdivosti nie je napokon nič známe.
Podľa Aristotela axiómu nemožno a netreba dokazovať, lebo od axióm neexistujú nijaké hlbšie a principiálnejšie výroky.Iba jedno, čo človek nemôže objaviť, či vymyslieť, to je (nová) axióma. Prirodzená axióma je kolektívné dielo celého ľudstva.
Kapitola č.1
Novodobú, teda exaktnú vedu založil Galileo Galilei tým, že do vedy zaviedol povinné uplatňovanie úplne nového inštitútu (nástroja - filtra pravdy) zvaného:
„ experimentálny dôkaz „.
Galileo zadefinoval podmienku vedeckosti (ako aj bludnosti) akéhokoľvek prírodovedného argumentu v nasledovnom znení:
„Iba ten prírodný argument môže byť považovaný za vedecký, (za pravdu o materiálnej prírode) ktorého obsah dá sa hocikedy a hocikde vo vesmíre experimentálne overiť - potvrdiť“.
Akýkoľvek argument materiálnej prírody, ktorého obsah nie je experimentálne overiteľný (alebo pri experimentálnej previerke vykazuje iné výsledky než ktoré sú v argumente opísané) je argument nevedecký, teda ide o prírodovedný blud.
Za obohatenie vedy o inštitút experimentálneho overenia pravdivosti každého vedeckého argumentu, patrí Galileovi neskonala česť a sláva.
Hurá, hrá, hurá, Heuréka.
Kapitola č.2
Autor novodobej, exaktnej materiálnej prírodovedy, Galileo Galilei obohatil ľudstvo aj o jeden nový prírodný princíp a to „ Princíp relativity pohybu materiálnych telies “. Tento princíp tvorí nosný - existenčný pilier súčasnej, relativistickej fyziky.
Obsah tohto princípu nikto z oficiálnej vedecko akademickej obce nespochybňuje, ba čo viac všetci oficiálni prírodovedci hudú oslavné ódy na tento Galileov princíp.
Vďaka nekritickému, či skôr modlárskému postoju vedecko akademickej obce celého sveta, ku Galileovmu „ Princípu relativity pohybu materiálnych telies “, tento princíp stal sa automaticky axiómou fyziky, pričom táto axióma tvorí aj súčasť paradigmy (šablóny myslenia) civilizovanej (demokratickej) časti ľudstva.
Obsah slávneho Galileiho „ Princípu relativity pohybu materiálnych telies “ je nasledovný:
„Zmena rýchlosti pohybu materiálnych telies nie je sprevádzaná žiadnou merateľnou zmenou ich fyzikálnych vlastností.“
Z tohto Galileiho princípu (axiómy ) potom plyne taký záver, že teleso ktoré stojí nehybne vo vesmíre, vykazuje také isté - rovnaké fyzikálne vlastnosti, ako teleso ktoré sa pohybuje vesmírom akokoľvek rovnomernou a priamočiarou, teda zotrvačnou rýchlosťou. Práve preto nie je možné žiadaným experimentom (žiadnym vedeckým spôsobom - meraním) rozlíšiť, ktoré teleso stojí nehybne vo vesmíre a ktoré sa pohybuje vesmírom rovnomernou a priamočiarou, teda zotrvačnou rýchlosťou.
Z fyzikálneho (či skôr z Galileovho) hľadiska, rovnomerný - priamočiary pohyb, ako aj nehybnosť materiálnych telies, sú si pojmy ekvivalentné, čiže na nerozoznanie úplne rovnaké. Galileovym princípom, či axiómou:
Pohyb materiálnych telies sa redukuje iba na očnú - ilúziu, iba na vidinu pohybu.
Keďže pojem axióma sa definuje ako skúsenosťou ľudstva potvrdený výrok, ktorého pravdivosť má takú hodnotu ako absolútna pravda, preto obsah axióm nemožno a ani netreba experimentálne dokazovať, lebo od axiómy (od absolútnej pravdy ) neexistujú nijaké hlbšie a principiálnejšie výroky, teda od axiómy neexistujú ešte hlbšie pravdy.
Z definície axiómy vyplýva, že Galileiho „Princíp relativity zotrvačného pohybu materiálnych telies “, napĺňa všetky atribútu axiómy, a teda že Gelileiho princíp je axióma!!!
Galileova nebotyčná sláva spočíva hlavne v tom, že on ako prvý človek v dejinách ľudstva stal sa aj autorom novej (i keď iba syntetickej - umelej - neprirodzenéj) prírodovednej - fyzikálnej axiómy, ktorá pred Galileom nebola ľudstvu vôbec známa a už vôbec nevychádzala (a ani dnes nevychádza) zo skúenosti ľudstva v súvislosti s pohybom materiálnych telies.
Kapitola č.3
Galileov „Princíp relativity zotrvačného pohybu materiálnych telies“, naplňuje všetky kritéria axiómy, pretože pravdivosť toho princípu nedá sa experimentálne preveriť, ba dokonca ani nie je potrebné ho experimentálne preveriť (načo merať nulové výsledky) a preto v zmysle samotnej Galileiho požiadavky o experimentálnej previerke pravdivosti každej vedeckej pravdy, teda aj o experimentálnej previerke pravdivosti každej vedeckej axiómy, ani jeho vlastná (syntetická - šmejdová) axióma o relativite pohybu zotrvačného pohybu materiálnych telies, nie je ničím iným, ako experimentom neoverený - neoveriteľný a preto zo zásady kolosálny fyzikálny blud.
Existenčným problémom každej axiómy je to, že aj ona už aj zo samotnej, Galileiho definície vedeckosti akejkoľvek prírodovednej pravdy, musí byť automaticky považovaná za fyzikálny blud, keďže pravdivosť žiadnej axiómy nie je možné (nie je dovolené) experimentálne overiť – dokázať.
Je príznačné, že keď zakladateľ experimentálnej vedy Galileo, vyrukoval s vedeckou axiómou, ktorej pravdivosť nevyžaduje experimentálne preverenie, tak vedecká komunita (banda nemýliacich) mlčala.
Je príznačné, že keď zakladateľ experimentálnej vedy Galileo, za vedecké považoval aj to čo sa experimentom nedá overiť, tak vedecká komunita (banda nemýliacich) bola v eufórii.
Kapitola č.4
Vedeckosť, či nevedeckosť Galileiho „Princíp relativity pohybu materiálnych telies“, veľmi dobre, teda účelovo zahmlieva jeho výlučne ideový - špekulatívny experimentálny dôkaz s nulovými výsledkami merania a tak vedecko akademická obec SR, v mene ochrany slávy Galilea, aj tieto nulové (teda žiadne) experimentálne dôkazy považuje za vedecké dôkazy Galileiho axiómu. (Tvrdiac, že aj žiadny experimentálny dôkaz je dôkaz, číže aj žiadaná rýchlosť pohybu je rýchlosť, atd.......!)
Je veľmi ťažko bojovať proti pravdivosti axióm, keď ich pravdivosť spočíva práve v nemožnosti experimentom dokázať ich pravdivosť, keď ich pravdivosť axióm spočíva v nulových experimentálnych dôkazoch ich pravdivosti, keď pravdivosťou axióm je aj ich nepravdivosť, čiže keď pravdivosť axióm je iba relatívna.
Kapitola č.5 .
Tento kardinálny problém s vedeckosťou, či bludnosťou Galileovho axiómou o relativite zotrvačného pohybu, vedome, čisto účelovo, čisto špekulatívne, vyriešil až Izák Newton a to pomocou jeho ideového experimentu, ktorým dokazoval aj relativitu zrýchleného pohybu materiálnych telies a to pomocou rovnosti, ekvivalencie gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies. Newtonom vymyslený - vyšpekulovaný - vysnený experimentálny dôkaz mal za úlohu podporiť slabnúcu autoritu Galileiho axiómu o relativite zotrvačného pohybu materiálnych telies.
Kým na nameranie nulových (teda žiadaných) efektov, plynúcich z Galileiho axiómu relativity zotrvačného pohybu materiálnych telies, nebol potrebný (bol zbytočný) merací prístroj, tak v prípade Newtonovej previerky relativity aj zrýchleného pohybu materiálnych telies a to formou ustanovenia, či uzákonenia rovnosti, ekvivalencie gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies, meracie prístroje už boli (a aj dnes sú) potrebné.
Lebo v tomto prípade už nešlo o nulové namerané hodnoty, pretože ani jeden Newtonov výsledok merania v tejto oblasti fyziky nebol nulový výsledok. Boli to vždy nenulové výsledky. Boli to (mali to byť) vždy nenulové gravitačné a zotrvačné váhy objektívne existujúcich materiálnych telies (s nenulovou gravitačnou hmotnosťou). A nenulové výsledky merania sa vždy lepšie kontrolujú i napadajú ako hodnoty nulové.
Newton vlastne svojimi ideovými meraniami v oblasti relativity zrýchleného pohybu materiálnych telies, iba špekulatívne, teda iba účelovo rozšíril pôsobnosť veľmi primitívneho a preto od začiatku pochybného Galileiho axiómu relativity zotrvačného pohybu aj na relativitu zrýchleného pohybu materiálnych telies.
To zdôrazňujem preto, lebo ak by sa experimentom dokázalo, že Newtonové ideové výsledky merania boli nepravdivé, (iba abstraktné - iba vysnené) nepravdivá (iba vysnená) razom by sa stala aj Galileiho axióma o relativite zotrvačného pohybu materiálnych telies a tým by sa razom stali nepravdivými aj všetky zákony relativistickej fyziky.
(Napríklad axióma o kauzalite a axióma o zachovaní hmoty a energie.)
Kapitola č.6
Ako je všeobecné známe, Galileo svoju axiómu o relativite zotrvačného pohybu materiálnych telies, nikdy experimentálne nepreveroval. (Ak neberieme do úvahy Galileiho pozorovanie pohybu múch v nehybnej prístavnej krčme a následne v kajute rovnomerne a priamočiaro pohybujúcej sa lodi na hladine jazera.)
V tomto prípade išlo čisto iba o Galileiové osobné logické úvahy, ktorými on aj to iba v myšlienkach odvodil ním vyžadované nulové výsledky neexistujúceho experimentálneho merania, (s ním prorokovanými) nulovými fyzikálnymi zemami. Galileo pri tvorbe jeho axiómy o relativite zotrvačného pohybu materiálnych telies, postupoval tak isto nevedecky, iba špekulatívne, ako jeho predchodcovia, starí antickí Gréci, ktorých on za to sám ostro kritizoval.
Nie je však všeobecne známe, že ani Izák Newton, relativitu zrýchleného pohybu telies nikdy experimentálne nepreveroval.
Izák Newton nikdy experimentálne nepotvrdil to, že v zrýchlenej sústave (a = g) gravitačná váha (1kg) telesa, vykazuje zotrvačnú váhu (1kg).
(O tomto experimente niet v Newtonovych dielach ani len zmienka .)
Dôvody sú veľmi prozaické. Newton nemal žiadaný prístroj pomocou ktorého by vedel vyvinúť presne zmerateľnú veľkosť zrýchleného pohybu sústavy. To že nemal ani prístroj na to, aby v tej eventuálnej presne zmerateľnej zrýchlenej sústave zmeral aj zrýchlenú, zotrvačnú váhu pozemského kilovca, nemá zmysel ani len spomenúť.
Aj v Newtonovom prípade išlo výlučne iba o jeho osobné, iba o jeho účelové logické úvahy, ktorými chcel doplniť Galileiho humorné nulové výsledky, s nenulovými výsledkami jeho ideového experimentálneho dôkazu jednoty gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies .
Newton v tejto veci poriadne oklamal ľudstvo a to iba preto, aby posilnil chabé, nulové argumenty Galileovho axiómu o relativite zotrvačného pohybu telies.
Galileo a Newton vo veci relativity pohybu klamali až sa im z nosa kúrilo.
Kapitola č.7
Nie je pravda, že rozdiel medzi rôznou zotrvačnou rýchlosťou pohybu materiálnych telies nevykazuje rôzne merateľné fyzikálne parametre, ako to tvrdí Galileiho axióm o relativite zotrvačného pohybu materiálnych telies.
Nie je pravda ani to, že gravitačná a zotrvačná hmotnosť telies je rovnaká, ako to tvrdil Newton vo svojom princípe ekvivalencie , ktorý on účelovo vyšpekuloval na podporu chabého Galileiho axiómu .
Ale dokazovanie klamstva Galilea a Newtona vo veci ich špekulatívnej obhajoby relativity pohybu materiálnych telies, je experimentálne, ako aj matematicky, veľmi náročné a pre nezainteresovaných úplne nepochopiteľné.
Vedecké dokazovanie bludu o relativite pohybu materiálnych telies, zadalo by vedecko akademickej obce zase, ako vždy doteraz, iba príčinu znova mlčať ako hrob.
No nič nie je jednoduchšie, ako vyzvať súčasnú relativistickú vedecko akademickú obec k tomu, aby ona záväzne uviedla akým spôsobom dokáže namerať zotrvačnú (zrýchlenú) hmotnosť telies v zrýchlenej sústave, ktorá sa pohybuje presne zmeranou hodnotou:
( a = g = 9,81m/sec2).
No nič nie je jednoduchšie, ako vyzvať súčasnú relativistickú vedecko akademickú obec k tomu, aby ona záväzne uviedla akým spôsobom vie dokázať v presne zmeranej zrýchlenej sústave (a = g ) namerať to, že teleso ktoré v gravitačnom poli Zeme váži ( 1kg ), váži aj v zrýchlenej sústave o hodnote jej zrýchlenia:
( a = g = 9,81m/sec2) tiež (1kg ).
To však súčasná relativistická vedecko akademická obec dokázať nevie, lebo to nevedel dokázať ani autor toho vysneného klamstva, Izák Newton. A touto svojou neschopnosťou vedecky dokázať, čiže experimentálne dokázať to, čo ona učí ako vedeckú pravdu , vedecko akademická obec SR jednoznačne potvrdí to, že ona na školách a univerzitách SR šíri vedecké bludy, čím d opúšťa sa trestného činu podvodu na študujúcich občanoch SR.
Kapitola č.8
Preto prvoradou povinnosťou súdov SR je vyžiadať si od súčasnej relativistickej vedecko akademickej obce záväzný opis experimentálneho spôsobu merania zotrvačnej (kilogramovej) hmotnosti telies v zrýchlenej sústave (a = g )!
Následne na základe zistenia súdu, že súčasná relativistická vedecko akademická obec nikdy v zrýchlenej sústave ( a = g ) zotrvačnú hmotnosť telies nemerala , podobne ako ju nikdy nemeral ani Izák Newton, že ona v tejto veci neustále a vytrvalo klamala a naďalej klame, povinnosťou súdu SR by malo byť okamžite prijatie účinných opatrení na odstránenie vyučovania tohto axiomatického klamstva, relativistickou, teda klamárskou vedecko akademickou obcou SR.
Najefektnejším spôsobom riešenia tohto zločinu relativistickej, podvodníckej vedecko akademickej obce SR, bolo by udelenie sumy 33 milión eura občanovi Alexandrovi JÁRAYovi, uznesením súdu, ako odškodné za 20 ročnú arogantnú ignoráciu jeho exaktných argumentov zo strany relativistickej, podvodníckej vedecko akademickej obce SR, ako aj za jeho 20 ročné protiprávne šikanovanie a ponižovane a nakoniec aj uväznenie, orgánmi činnými v trestnom konaní a to za jeho snahu zastaviť zločin podvodu páchaný vedecko akademickou obcou na školách a univerzitách SR .
Jedine občan Alexander JÁRAY dokáže pomocou uvedenej sumy zvrátiť šírenie klamstva o relativite pohybu materiálnych telies vo vesmíre, na školách a univerzitách SR, relativistickou podvodníckou až zločineckou vedecko akademickou obcou SR.
Jedine občan Alexander JÁRAY dokáže pomocou uvedenej peňažnej sumy nastoliť právne a demokratické pomery na území SR. (A následne aj na celom svete.)
Kapitola č.9
Axiómu nie je schopný vytvoriť žiadny človek na Zemi, lebo axióma je výlučne kolektívnym dielom celého ľudstva.
Na druhej strane v zmysle Galileiho podmienky vedeckosti akéhokoľvek výroku, teda aj vedeckosti všetkých axióm, samotné axiómy nemôžu byť v žiadnom prípade pravdivé výroky, lebo ich pravdivosť nedá sa experimentálne dokázať , ba dokonca experimentálny dôkaz pravdivosti axióm sa zakazuje .
Jedine čo človek - jedinec môže v tejto veci urobiť, to je spochybniť obsah axióm, čiže odhaliť bludnosť axióm vyžadovaním preverenia pravdivosti ich podporných experimentálnych dôkazov.
Stačí od súčasnej vedecko akademickej obce SR, dôrazne vyžadovať opis experimentálneho dôkazu, (prístroja) pomocou ktorého ona zmerala v presne nameranej zrýchlenej sústave
(a = g = 9,81m/sec2)
rovnosť gravitačnej váhy železného kilovca (1kg ) s jeho zrýchlenou, zotrvačnou váhou (1kg ).
A práve priznaním vedecko akademickej obce, že ona ešte nikdy nemerala jednotu gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti železného kilovca (1kg ) v zrýchlenej sústave (a = g = 9,81m/sec2), zrúti sa ako hrad z kariet mylná, iba vyšpekulovaná Galileiho axióma o relativite zotrvačného pohybu materiálnych telies a následne otvorí sa nová éra ľudstva, teda éra života v pravde, v experimentom dokázanej pravde bez lživých axióm.
Čo kolektívny výplod ľudstva, (čo axióma) to vedecký blud!
(Alexander JÁRAY)
Amen.
