Prečo môžu neutrína byť rýchlejšie ako svetlo 1.

 Touto cestou, ospravedlňujem sa ľudstvu, za bludný obsah mojich dvoch teórii relativity. Súčasne odporúčam ľudstvu akceptovať argumenty Alexandra Jozefa JÁRAYa  , 

Exaktné dôkazy neplatnosti existenčného princípu súčasnej, relativistickej fyziky a to:

„Princípu ekvivalencie“.

Základným pilierom súčasnej relativistickej fyziky sú dve (úplne protichodné, až antagonistické) definície relativity pohybu hmoty.

 Prvá definícia relativita pohybu pochádza od Galilea Galieiho, ktorý svoju osobnú neschopnosť experimentálne dokázať pohyb Zeme okolo slnka, ospravedlnil jednou účelovou výhovorkou, čiže tvrdením o tom, že pohyb telies nemá žiadny fyzikálny zmysel, lebo zmenou rýchlosti pohybu telies nemenia sa ich žiadne fyzikálne parametre a preto zmenou rýchlosti pohybu telies nemôžu vzniknúť žiadne merateľné fyzikálne zmeny v telesách.

Galileo nakoniec konštatoval, že stav nehybnosti a stav pohybu telies vo vesmíre je ekvivalentný, čiže ide o jeden a ten istý, vedeckým spôsobom, čiže pomocou experimentu neodlíšiteľný fyzikálny stav materiálnych telies.

Tým Galileo v podstate povedal iba to, že pohyb telies nemá nič spoločného s fyzikou, že pohyb telies je len očná ilúzia, iba očná vidina.

Toto svoje tvrdenie Galileo pomenoval ako „Princíp relativity pohybu“. 

Povedané inými slovami, keby sa našiel experimentálny dôkaz, pomocou ktorého by sa dal rozlíšiť stav nehybnosti od stavu pohybu telies vo vesmíre, potom by sa Galileiho „Princíp relativity pohybu“ razom stal herézou, čiže ľudským bludom.

Keďže taký experimentálny dôkaz oficiálne neexistuje, (i keď iba oficiálne nie) preto platnosť Galileiho „Princíp relativity pohybu“ je fyzikmi celého sveta aj v súčasnosti plne akceptovaný ako exaktná pravda.

Ten kto túži zmeniť fyziku, ten nech nehľadá rovnicu všetkého, ale experimentálny dôkaz na identifikáciu rozdielu medzi stavom nehybnosti a stavom pohybu telies vo vesmíre. A keď ho nájde nech sa ho pokúsi dať na verejnú známosť s tým, že bude imúnny voči výsmechu spoločnosti.  

 Problém v spojitosti s platnosťou Galileiho „Princípom relativity“ spočíva okrem iného aj v tom, že on úplne, ale úplne protirečí inej, fyzikmi sveta akceptovanej, takzvanej Einsteinovej definícii relativity pohybu, ktorá sa nazýva „Špeciálnej teórii relativity“ a ktorá tvrdí to, že zmenou rýchlosti pohybu telies menia sa všetky ich fyzikálne vlastnosti, teda mení sa priestorovosť, hmotnosť ako aj plynutie času pohybujúcich sa telies.

Akceptovaním Einsteinovej ŠTR vo fyzike, nastáva vedecký paradox v tom zmysle, že v Einsteinovej ŠTR, pri relatívnom pohybe dvoch telies, iba v jednom telese sa mení rýchlosť plynutia času...., pričom aj táto výlučne absolutistická, iba pre jednu rýchlosť pohybu telesa vlastná fyzikálna realita, je fyzikmi celého sveta akceptovaná ako dôkaz relativity pohybu telies, ktorý je na viac aj v harmónii s Galileiho „Princípom relativity“, pričom ten Galileiho „Princíp relativity“, nič takého (žiadnu fyzikálnu zmenu) zo zásady nepripúšťa.

V súčasnosti žiadnemu fyzikovi na svete nevadí ani to, že vo fyzike existujú dve, navzájom protirečivé, ba až antagonistické teórie relativity pohybu, ba naopak, tie dve navzájom protirečivé, teórie sú fyzikmi celého sveta považované za ekvivalentné.

Tá mylná ekvivalencia  týchto dvoch antagonistických teórii relativity pohybu vyplýva z toho, že ani jednou z týchto dvoch úplne opačných teórii relativity pohybu, nie je možne experimentálne dokázať rozdiel medzi nehybnosťou a pohybom telies v materiálnom priestore.

Tieto dve antagonistické teórie relativity pohybu, v sebe zahrňuje, zjednocuje ďalšia Einsteinova teória relativity pohybu, zvaná ako „Všeobecná teória relativity“, ktorá nemožnosť experimentálne rozlíšiť pohyb od nehybnosti telies v materiálnom priestore, rozširuje aj na zrýchlený, teda aj na neinerciálny pohyb telies.

Základom „Všeobecnéj teórie relativity“ pohybu telies, je takzvaný „Princíp ekvivalencie“, ktorý hovorí o tom, že účinky gravitačného poľa Zeme, nedajú sa žiadnym experimentom odlíšiť od účinkov zrýchleného pohybu telies.

Tento fyzikálny princíp zjednodušene hovorí o tom, že statická váha telies zmeraná (zvážená) v gravitačnom poli o intenzite (g), je rovnako veľká, ako dynamická váha telies zmeraná (zvážená) v ekvivalentnej zrýchlenej sústave (a = g). Čo v praxi znamená iba toľko, že keby sme sa nachádzali v rakete, ktorá by sa pohybovala zrýchlením (a = g), naše telo by v tej rakete vážilo presne toľko, ako na povrchu Zeme.

Povedané inými slovami, keby sa našiel experimentálny dôkaz, pomocou ktorého by sa dala rozlíšiť statická - gravitačná a dynamická - zotrvačná hmotnosť nášho tela (telies), keby sa pomocou experimentu dokázalo to, že v zrýchlenej sústave (v rakete a = g) naše telo váži menej ako na povrchu Zme, potom by sa aj „Obecná teória relativity pohybu“ stala zo dňa na deň, čiže razom herézou, teda iba bludným ľudským výmyslom.

Ten experimentálny dôkaz zatiaľ oficiálne neexistuje (i keď iba oficiálne nie) a preto platnosť „Obecnej teórie relativity pohybu“ je fyzikmi celého sveta zatiaľ plne akceptovaná.

I keď v CERNe 177 vedcov a všetky neutrína majú na to iný názor.

Ten kto túži zmeniť fyziku, ten nech nehľadá rovnicu všetkého, ale experimentálny dôkaz na identifikáciu rozdielu medzi stavom statickej nehybnosti v gravitačnom poli Zeme a stavom dynamickej nehybnosti v zrýchlenej sústave, v rakete pohybujúcej sa zrýchlením (a = g). A keď ho nájde nech sa ho pokúsi dať na verejnú známosť s tým, že bude imúnny voči výsmechu spoločnosti.

Aby sa verejne odhalila mylnosť, ba až heretičnosť „Princípu ekvivalencie“, (lebo jej obsah nie je pravdivý) najprv uvediem pseudo experimentálne dôkazy, na ktorých stojí jednota, ekvivalencia zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies a až potom uvediem reálne experimentálne dôkazy, ktoré pravdivosť „Princíp ekvivalencie“ vyvracajú.

Prvým pseudo experimentálnym dôkazom „Princípu ekvivalencie“ je voľný pád telies v gravitačnom poli Zeme.

Pomôžem si citáciou z učebnice fyziky od Hermanna Härtela:  

Voľný pád telies.

„Ak zanedbáme odpor vzduchu, získajú všetky telesá rovnaké zrýchlenie nezávislé na ich hmotnosti ak padajú nadol k Zemi. Prečo je to tak? Menšie teleso má menšiu hmotnosť, preto je priťahované k Zemi menšou silou ako ťažšie teleso. Prečo obe telesá napriek tomu dosiahnu rovnaké zrýchlenie? Prečo dosiahnu rovnakú vzdialenosť - ak štartujú z pokoja - počas toho istého časového okamihu?

Nájsť uspokojivú odpoveď na otázku uvedenú hore, musíme upozorniť, že pre akýkoľvek druh zrýchlenia, nielen sily - v tomto prípade tiaže alebo gravitačnej hmotnosti - má vplyv aj zotrvačná hmotnosť.

Bolo dokázané experimentom že tieto dve veličiny - gravitačná hmotnosť a zotrvačná hmotnosť - sú si navzájom presne úmerné. Čím väčšia je gravitačná hmotnosť telesa tým je väčšia zotrvačná hmotnosť..........“  

 Zuvedeného textu učebnice fyziky vyplýva, že experimentálnym dôkazom atribútov voľného pádu telies v gravitačnom poli, je práve voľný pád telies v gravitačnom poli.

Autor tohto textu síce uvádza vetu, že: „Bolo dokázané experimentom že tieto dve veličiny - gravitačná hmotnosť a zotrvačná hmotnosť - sú si navzájom presne úmerné“, ale neuvádza že ktorým konkrétnym experimentom to bolo dokázané.

A toto utajovanie overovacích experimentov pravdivosti „Princípu ekvivalencie“, je sprievodným javom všetkých experimentálnych dôkazov pravdivosti „Princípu ekvivalencie“.

Ak by: „gravitačná hmotnosť a zotrvačná hmotnosť - boli si navzájom presne úmerné.“ musela by nastať rovnováha obidvoch síl a telesá na ktoré by tie dve rovnako veľké a opačne orientované sily pôsobili, museli by zákonite visieť nehybne na jednom mieste v gravitačnom poli Zeme.

 Aby sa teleso v gravitačnom poli mohlo pohybovať zrýchleným pohybom smerom k povrchu Zeme, musí nastať nerovnováha gravitačnej a zotrvačnej sily (teda musí nastať aj nerovnováha gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies) pôsobiacich na telesá.       

 Ak by rovnováha síl mala platiť nielen za podmienky, keď teleso visí nehybne na jednom mieste v gravitačnom poli Zeme, (zavesené pomocou lana na nejakej konzole) ale aj v prípade jeho voľného pádu, tak by šlo o veľmi srandovnú fyziku a nie reálnu fyziku.    

Samotná podmienka zrýchleného pohybu telies je podmienená rozdielom veľkosti akčnej sily (obecne sily spomaľujúceho sa telesa) a veľkosti sily reakcie, čiže veľkosti zotrvačnej sily (obecne sily zrýchľujúceho sa telesa).

Dosiaľ neznámym, ale objektívne existujúcim javom a zákonitosťou materiálnej prírody je tá skutočnosť, že spomaľujúca sa hmotnosť telies je vždy väčšia, ako ňou kauzálne indukovaná, zrýchľujúca sa hmotnosť telies.

Pri voľnom páde sa telesá zrýchľujú a preto ich zotrvačná (zrýchlená) brzdná hmotnosť je vždy menšia od ich spomaľujúcej, statickej, gravitačnej hmotnosti.

Voľný pád telies je v skutočnosti experimentálnym dôkazom neplatnosti „Princípu ekvivalencie“. „Princíp ekvivalencie“ platí iba pre telesá visiace nehybne na lane v gravitačnom poli Zeme.

To, že rôzne ťažké telesá padajú k Zemi rovnakým zrýchlením je iba optický klam, ktorý bol účelovo zneužitý na vysvetlenie fyzikálnej herézy zvanej „Princíp ekvivalencie".

 Hmotnosť Zeme má hodnotu 5,974.10²⁴ kg, a táto hmotnosť je schopná vytvoriť gravitačné pole o intenzite g = 9, 81m/sec².

Intenzita gravitačného poľa telesa o hodnote 1kg, alebo o hodnote 100 kg, vytvára vzájomný rozdiel veľkosti ich gravitačnej sily voči graviačnej sile Zeme, o nasledujúcich plus hodnotách:

g_z+ g_1kg = 9, 81m/sec² + 0, 000 000 000 000 000 000 000 001m/sec²,

g_z+ g_100kg = 9, 81m/sec² + 0, 000 000 000 000 000 000 000 01m/sec².

Tento reálny rozdiel rôznych gravitačných zrýchlení, rôzne ťažkých telies, je nemerateľný nielen okom, ale ani žiadnymi meracími prístrojmi, ale pritom je matematicky dokázateľný.

Z nelogického, z účelového opisu voľného pádu rôzne ťažkých telies v gravitačnom poli Zeme, v žiadnom prípade nie je možné exaktne odvodiť platnosť „Princípu ekvivalencie“ a tým ani platnosť ostatných zákonov relativistickej fyziky.

Voľný pád telies v gravitačnom poli Zeme jednoznačne dokazuje iba to, že zotrvačná, brzdná sila telies je menšia ako gravitačná - akčná sila Zeme a iba preto môže dôjsť k zrýchlenému pohybu telies v gravitačnom poli Zeme.

Voľný pád telies v gravitačnom poli Zeme, jednoznačne dokazuje to, že gravitačná a zotrvačná hmotnosť telies nemôže, nesmie byť rovnako veľká a preto ani ekvivalentná.

To že zrýchlený pohyb telies v gravitačnom poli Zeme je v rozopre aj s 3. Newtonovym zákonom akcie a reakcie, je len prirodzené a veľmi správne.

 Druhým experimentálnym dôkazom pravdivosti „Princípu ekvivalencie“ je takzvané Eötvöšovo torzné kyvadlo, ktoré ale nedokáže merať žiadnu hmotnosť telies, lebo to torzné kyvadlo nie je váha. Eötvöšovo torzné kyvadlo dokáže sledovať iba rovnováhu telies ako v gravitačnom poli, tak aj v zrýchlenej sústave.

Ale pre dokázanie pravdivosti „Princípu ekvivalencie“ je potrebné merať váhu telies a nie ich rovnováhu. Preto ani druhý experimentálny dôkaz pravdivosti „Princípu ekvivalencie“ nie je schopný obhájiť pravdivosť „Princípu ekvivalencie“.

Takže na záver tohto môjho úvodného pojedenia musím konštatovať, že neexistuje ani jeden relevantný experimentálny dôkaz pravdivosti „Princípu ekvivalencie“.  

Nemožnosť dokazovania pravdivosti argumentov „Princípu ekvivalencie“ na Eötvöšovom torznom kyvadle, je opísaná na nasledujúcej web adrese:

http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=279216&bk=17629

V nasledujúcom pojednávani budú nasledovať konkrétne a ľahko overiteľné, revolučné experimentálne dôkazy neplatnosti „Princípu ekvivalencie“, čiže revolučné experimentálne dôkazy neplatnosti piliera relativistickej fyziky. a

Pre tých múdrych a statočných ľudí, ktorí by sa chceli stať mojimi priateľmi na Facebooku oznamujem, že je to zatiaľ nemožné, lebo môj počítač mi znemožňuje aktívny vstup na moju Facebookovú stránku v rámci programu ochrany pred poškodením jeho softvéru. Takže ja s potešením akceptujem ponuky k priateľstvu, ale neviem ich zrealizovať. Za pochopenie ďakujem.