1.) JÁRAYova definícia hmotnosti látky (m).
Jediným poslaním prírodných vied, je skúmanie javov a zákonitosti hmoty – matérie (m) v časopriestore (x; y; z; t;). Z uvedeného dôvodu definícia hmoty, (ale aj priestoru a času) sú prioritnou záležitosťou prírodných vied. Omyly prírodných vied sú vždy latentne (neviditeľne) ukryte v obsahu mylnej definícii hmoty, (ale aj priestoru a času).
Keď je mylne zadefinovaná kategória hmota, ako aj z nej odvodené atribúty, potom všetky ďalšie parciálne oblasti prírodných vied, ktoré tie omyly akceptujú za (relatívne) pravdy, nie sú ničím iným ako manufaktúrami "Cisusalkuch" (cisárska, ústredná, alchymistická kuchyňa, v súčasnosti SAV) na výrobu vždy komplikovanejších, absolútnych omylov (sprostostí), relativistickej prírodovedy.
Z diskusných príspevkov k mojím veľmi skromným a podobne geniálnym článkom o fyzike, dochádzam k záveru, že drvivá väčšina (aj univerzitne vzdelaných) ľudí nemá ani len hmlistého poňatia o tom, čo definuje filozofická kategória hmota a čo sú jej základné atribúty. Drvivá väčšina ľudí má iba svojské, lokálne, folklórne, krajové, tradicionalistické (rustikálne – krčmové) definície hmoty.
Preto ja som sa rozhodol uviesť definíciu hmoty, ako aj jej atribútov v takej podobe, ako ju prezentuje súčasná, štátom financovaná relativistická prírodoveda, čiže relativistická fyzika. To všetko za účelom usmerniť pozornosť, kontinuálne, plynule (fyzikmi) podvádzaného ľudstva, na súčasnú (relativistickú, pomätenú) definíciu hmoty a pritom dosiahnuť aspoň homologizáciu pojmu „ Hmota “ a jej atribútov v diskusiách k mojím veľmi skromným a podobne geniálnym článkom o fyzike absolútneho pohybu hmoty.
Takto definuje relativistická fyzika hmotu a jej atribúty.
Hmota.
Hmota (staršie pomenovanie matéria ) je atribút substancie a entít prejavujúcich sa pokojovou hmotnosťou ,
alebo silovým poľom .
Zjednodušene povedané ide o súhrnný názov pre látku a pole. Hmota tvorí jedinú podstatu vesmíru , ale pritom sa vyskytuje v nekonečne mnohých kvalitatívne rozdielnych formách.
Látka.
Látka je druh hmoty, ktorá je súhrnom diskrétnych útvarov majúcich určitú energiu a pokojovú hmotnosť . Korpuskulárna štruktúra je pre látku typická. Pojem látka sa nesprávne často zamieňa za pojem hmota.
Pole.
Pole nemá pokojovú hmotnosť , jej výrazným rysom je vlnová povaha. Sprostredkuje vzájomné pôsobenie medzi diskrétnou formou hmoty a jej časticami, telesami…
Pole sa šíri vždy konštantnou rýchlosťou a to rýchlosťou svetla:
(c = 2,997 925 + 0,000 003 × 108 ms−1 ). a
Pole je dokonca ospevované v nasledovnej piesni:
Hmotnosť (m).
Hmotnosť je vlastnosť, resp. miera vlastnosti všetkých objektov látkovej povahy prejavujúca sa jednak v tom, že kladú odpor voči zmenám svojho pohybového stavu (teda zotrvačnosti, stálej rýchlosti pohybu)
a jednak v tom, že na seba vzájomne pôsobia (teda priťahujú sa navzájom svojími gravitačnými poliami).
Keďže trpaslíci neexistujú, oni sú na obraze iba ztelesnením gravitačných polí dvoch telies.
Zo samotnej oficiálnej definície hmoty je najdôležitejšie to poznanie, že hmota sa vyskytuje v časopriestore v dvoch formách jej existencie a to buď ako látka, alebo ako pole . Pritom látka sa od poľa líši tým, že látka má pokojovú hmotnosť, pričom pole nemá pokojovú hmotnosť
Teraz upriamim pozornosť ctených čitateľov iba na hmotu v jej látkovej podobe , teda iba na hmotu ktorá má pokojovú hmotnosť .
V relativistickej fyzike Hmotnosť, čiže množstvo látky, je bezrozmerná veličina bez vzťahu k hocičomu inému, určená vymyslená iba z "brucha", ktorá je zadefinovaná slovom „Kilogram “. Jeho značka je (kg )!
Hmotnosť kilogramu látky tvorí konkrétne množstvo rôzného druhu hmoty s pokojovou hmotnosťou (čiže konkrétny počet kvánt hmoty, schopných generovať, vytvárať vlastné gravitačné pole) ktoré sa pôvodne nachádzalo v litri vody (za predpísaných podmienok).
Toto množstvo látky je približne obsiahnuté v etalóne – prototype kilogramu, ktorý tvorí platino - irídiový valec, uložený v budove Medzinárodného úradu pre miery a váhy v Sèvres ( Paríž ).
Relativistická fyzka dokáže zmeať veľkosť hmotnosti látky (telesa) iba nepriamo, odvodene, sekundárne a to, pomocou dvoch druhov silových interakcii.
A. ) V prvom druhu silovej interakcii, meria sa veľkosť sily (tlaku, ťahu) odporu látky (telesa), kozmonauta, ktorým sa látka (teleso) telo kozmonauta, bráni voči zmene jeho zotrvačnénu stavu,
čiže proti jej zrýchleniu v kontaktnej silovej interakcii s inou látkou (telesom), motorom rakety, ktorá ju tlačením núti do zrýchleného pohybu, do zmeny jej rýchlosti.
B. ) V druhom druhu silovej interakciie meria sa veľkosť sily (tlaku, ťahu) odporu látky (telesa), ktorým sa látka (teleso) bráni voči zmene jej zotrvačného stavu, čiže proti jej zrýchleniu v nekontaktnej, poľnej silovej interakcii s inou látkou (telesom), ktoré ho núti do zrýchleného pohybu na diaľku, priťahovaním k sebe pomocou intenzity jeho vlastného gravitačného poľa (gm).
Veľkosť sily (tlaku, ťahu) odporu látky (telesa), ktoré kladie voči jej zrýchleniu (a ) alebo (gm), je súčasne aj hodnotou váhy telies.
Hmotnosť každej látky (telesa) je priamo merateľná intenzitou gravitačného poľa (gm) na jej povrchu.
Táto forma určovania veľkosti hmotnosti telies je iba v teoretickej rovine, lebo pri bežne používaných telesách látkovej podstaty, intenzita ich gravitačných polí je tak malá, že je prakticky nemerateľná a ak áno, tak veľmi nepresne.
(Táto forma určovania veľkosti hmotnosti telies používa sa iba pri nepriamom a veľmi nepresnom odhade hmotnosti nebeských telies.)
Poznámka:
I keď váha látky je existenčne spätá s pojmom hmotnosť (množstvom) látky (telesa), nie je ekvivalentom hmotnosti látky (telesa), lebo váhou látky (telesa), označujeme kvantitou povahy sila (F ).
(Množstvo látky šacujeme, odhadujeme iba metódou: "Baj očko ", alebo výkladom snov o fyzike.)
Váha látky (telesa) je definovaná ako súčin hmotnosti látky (m ) a jej zrýchlenia (a ). Menovité normálna váha telesa je súčinom jeho hmotnosti udanej jednotkou (kg ) a normálneho tiažového zrýchlenia Zeme (g ).
Váhu látky (telesa), meriame silomermi, alebo váhami. Z toho titulu môžeme bez výčitky svedomia povedať, že každý silomer je aj váhou a každá váha je aj silomerom.
(Silomer nerozoznáva gravitačnú silu od sily zotrvačnej, lebo nechodil do školy. Bol záškolákom. Iba vďaka tomu je silomer použiteľný v praxi.)
Záverečné konštatovanie!
Hmotnosť látky (telies), z absolútnou dokonalosťou opisuje iba
JÁRAYova definícia hmotnosti látky
v nasledovnom znení:
Hmotnosť (m ) látky (telesa) je konštantná a na ničom nezávislá bezrozmerná ( z brucha vymyslená) veličina, ktorá objektívne prezentuje súčet gravitačných polí jednotlivých ( rôznych kvánt hmoty) obsiahnutých (združených) v konkrétnej látke (telese).
Jej reálná (merateľná) hodnota je nesedujúca:
(kg) = (am ) = G.(mg /r*2 )
(am ) = intenzita gravitačného poľa na povrchu materiáného objektu.
(m) = geometrický tvar materiáného objektu.
(kg = súčet gravitačných polí ) === (gm)
(kg = súčet gravitačných polí ) === G.(mg /*r2 )
Neexistuje gravitačné pole bez látkovej podstaty jeho zdroja.
Neexistuje hmotnosť látky (telesa) bez jej gravitačného poľa.
Váhu látky (telesa) určuje veľkosť sily odporu (súčet síl odporu určitého počtu kvánt hmoty, obsiahnutých konkrétnom množstve látky) voči jej zrýchleniu v dvoch druhoch silových interakcií.
Veľkosť silového odpor látky (telesa) voči jej zrýchleniu meria sa silomermi (váhami).
V stave bez tiaže, táto váha by nič nedokázala zmerať. Ako sa hovorí, kúpou váhy dostávame zadarmo gravitačné pole Zeme, ktoré je nevyhnutnou súčasťou fungovania váhy.
Z definície hmotnosti látky, ktorú prezentuje relativistická fyzika, ale hlavne veľmi skromná a podobne geniálna
JÁRAYova definícia hmotnosti látky
plynie nasledovný logický záver:
Kždá látka má iba jedinú hmotnosť a to buď tú ktorú opisuje veľmi skromná a podobne geniálna
JÁRAYova definícia hmotnosti látky formou:
(kg ) === G.(m g /r2 )
alebo tú hmotnosť, ktorou látka (teleso) iniciuje vznik sily jej odporu voči zrýchleniu v zrýchlených silových interakciách formou:
F = (kg ).(m/sec2 )
Súhrnne povedané, látka svojou jedinou hmotnosťou (m ) vyvíja rovnako veľkú silu odporu voči jej zrýchleniu, či ide o zotrvačné, kontaktné, zrýchlenie (a ) , alebo o gravitačné (poľné) zrýchlenie ( g ). Preto nie je možné hovoriť o gravitačnej, či zotrvačnej hmotnosti látky (telies), ale ani o gravitačnej či zotrvačnej sile, lebo oni sú si na vlas kvalitatívne rovnaké, (v žiadnom prípade ale nie kvantitatívne rovnaké) ekvivalentné a silomer ich identifikuje iba dĺžkou napnutia - natiahnutia svojej pružiny, aj v relativistickej fyzike.
Z uvedených záverov vyplýva, že každé tvrdenie o nerovnakej zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies, (iba) vo svetle tu uvedených argumentov definície hmotnosti látky (telies), ktoré hlása relativistická fyzika, stráca akúkoľvek logiku, v relativistickej fyzike.
Preto aj tvrdenie, Jeho neskonalej skromnosti a podobnej geniality:
GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa
Že „Princíp ekvivalencie“, je fyzikálny blud a trestuhodný podvod páchaný na študujúcich občanoch SR (aj celého sveta), (iba) v zmysle tu uvedených definícii hmotnosti látky hlásaných relativistickou fyzikou, stráca akúkoľvek logiku v relativistickej fyzike.
Z uvedeného dôvodu, až biologicky pudové odmietavé stanovisko zamestnancov FÚ SAV, k experimentálnemu prevereniu veľkosti zotrvačnej váhy telies, v lineárnej zrýchlenej sústave ( a = g ), ako aj podobne odmietavé stanovisko drvivej väčšiny (relativistickou fyzikou "podkutých") diskutérov, podporiť (vynútiť si) toto experimentálne overenie, (iba) v zmysle tu uvedenej definície hmotnosti telies, má svoju oprávnenú logiku, ale iba v relativistickej fyzike.
(A to aj vtedy, keď zotrvačná váha telies ešte ani raz sa nemerala, nezvážila v lineárnej zotrvačnej sústave (a = g ), lebo na to nikdy nebol relevantný dôvod, podobne ako ani dnes nie je na to žiadny relevantný, presnejšie - relativistický dôvod.)
Pokračovanie v nasledujúcom článku.
Autor tohto veľmi skromného a podobne geniálneho článku s radosťou privíta každú konštruktívnu kritiku k tu uvedenej, veľmi skromnej a podobne geniálnej definícii hmotnosti látky, (telies) ale aj diskusiu o láske k vlasti, horám, lesom, lúkam, vode, pivu, ako aj k Európskej Únii, či diskusiu o zlom a priemerne dobrom počasí.
To v prípade, keď pre diskutéra definícia hmotnosti látky, (telies) je intelektuálne nedostupná.
Na úprave článku sa pracuje 24 hodín denne, priebežne a veľmi usilovne.
