Takým prístrojom disponuje SAV !
Ten prístroj dokáže zmerať iba zrýchlenie sústavy, ale nie zotrvačnú - zrýchlenú váhu telies v zrýchlenej sústave. Tento prístroj zotrvačnú váhu telies iba prorokuje!
Takým prístrojom by mala disponovať SAV
dddddddd
Ten prístroj dokáže presne zmerať nie len zrýchlenie sústavy, ale aj zotrvačnú váhu telies v zrýchlenej sústave ( a = g ). Tá zotrvačná - zrýchlená váha sa potom na takom prístroji jednoznačne dokazuje a nie iba prorokuje!
K pochopeniu objektívnej reality SAV chýba jeden drôtik na predmetnom prístroji.
Úplnou náhodou natrafil som na článok pána:
Petra Istenika (výber SME), pod názvom „Galileov syndróm “.
Jeho obsah ma zaujal hlavne preto, že je aktuálny aj vo vzťahu k mojej osobe, pritom ale antagonisticky protirečí objektívnej realite, ktorú sa snaží prezentovať. Preto ja som sa rozhodol tento článok podrobiť objektívnej analýze.
Na úvod predmetný článok vysvetľuje obsah „Galileovho syndrómu “ ako reakciu človeka, ktorému relevantné vedecké kruhy odmietli posúdiť jeho objav, pre údajný nedostatok vedeckých dôkazov. Taký človek toto odmietnutie potom vraj považuje za svoj výsmech a komentuje to slovami:
„Smiali sa aj Galileovi “!
Autor článku sa ďalej podrobnejšie zaoberá príčinami, ktoré vedu k vzniku „Galileiho syndrómu “ a to nasledovne:
„Predstavte si, že niečo objavíte. Alebo potvrdíte niečo, o čom sa len diskutovalo. Budete prví. Musí to byť úžasný pocit, urobiť niečo pre ľudstvo, pre blízkych, niečo, čo nás posunie o krok ďalej za poznaním. Objaviť niečo, čo doposiaľ nikto nepoznal.
Niečo ste objavili. Čo s tým? Ak máte vedecké zmýšľanie, viete, že váš výsledok musí byť čo najčistejší, musí obsahovať výsledky ktoré jasne dokazujú záver. Musíte eliminovať vlastný subjektívny pocit, musíte eliminovať chyby myslenia, merania, metodiky. Je to preto, lebo ak predstúpite pred komisiu vedcov, tí vašu prácu prísne zhodnotia. Bude mnoho takých, ktorí skúsia váš pokus zopakovať, prekopú ho od začiatku po koniec aby našli chyby.“
Tu musím ukončiť citácie z predmetného článku, lebo po tejto stati je obsah tohto článku pre opis objektívnej reality už nepoužiteľný. Tú nepoužiteľnosť iba dokresľuje nasledovná stať z predmetného článku v znení:
„Ak niekto vystupuje s novým „objavom“, ktorý je v protiklade s už dokázaným poznaním sveta, jedná sa o mimoriadne tvrdenie. Mimoriadne tvrdenia vždy vyžadujú mimoriadne a silné dôkazy . Podliehajú prísnemu prevereniu, prísnym požiadavkám. Dokázať svoje tvrdenia musí ten, kto s nimi prichádza, nie tí, ktorí tvrdenie bez dôkazu neprijmú:
„Čo bolo prijaté bez dôkazu, môže byť zamietnuté bez dôkazu .“
(Christopher Hitchens.)
Autor predmetného článku je veľký idealista, keďže on slepo predpokladá, že vedecko akademická obec SR, vždy a za každých okolnosti, zareaguje aspoň písomnou formou k jej zaslanej žiadosti o posúdenie potenciálneho (revolučného) prírodného objavu.
Autor predmetného článku pevne verí tomu, že vedecko akademická obec SR, v zmysle jej postulátu: „Čo bolo prijaté bez dôkazu, môže byť zamietnuté bez dôkazu “, vždy písomnou formou vyjadrí svoje (hlavne) negatívne stanovisko s odvolaním sa na uvedený postulát.
Aká je však objektívna realita súčasnej vedecko akademickej obce SR.
Všetky zákony fyziky vzťahujúce sa na pohyb hmoty v stave chemických prvkov (teda nie na elektromagnetické a iné polia) sú odvodené z existenčného princípu (axiómy ) fyziky a to z:
„Princípu ekvivalencie “.
Ten princíp obsahuje jeden veľmi jednoduchý a veľmi ľahko pochopiteľný, ale zato principiálny odkaz ľudstvu a to v nasledovnom znení:
Váha jedného železného kilovca (1kg) nameraná na povrchu Zeme, kde je intenzita gravitačného poľa ( g = 9,81m/sec2 ), váži (musí vážiť) (1kg) aj v zrýchlenej rakete (v zrýchlenej sústave) ktorá sa pohybuje zrýchlením:
(a = g ) !!!
aaaaa
Keby napríklad ten železný kilovec vážil v zrýchlenej rakete (v zrýchlenej sústave) ktorá sa pohybuje zrýchlením ( a = g ) menej , alebo viac ako ( 1kg ), potom by všetky zákony pohybu hmoty boli mylné.
A teraz si predstavme jedného človeka, ktorý by obsah existenčného princípu fyziky, „Princípu ekvivalencie“ experimentálne preveril a zistil by, že v zrýchlenej rakete (v zrýchlenej sústave) pohybujúcej sa zrýchlením (a = g), ten železný kilovec váži menej ako v gravitačnom poli a výsledok tejto revolučnej experimentálnej previerky oznámil by písomne (doporučeným listom) vedecko akademickej obci SR, konkrétne predsedovi SAV.
Každý normálny človek by očakával, že vedecko akademická obec SR, ktorú prezentuje hlavne SAV, aspoň v zmysle jej vlastného postulátu:
„Čo bolo prijaté bez dôkazu, môže byť zamietnuté bez dôkazu “,
zamietne výsledok predmetnej revolučnej experimentálnej previerky písomnou formou so zdôvodnením, že svoje tvrdenia musí dokázať ten, kto s nimi prichádza a nie tí, ktorí tvrdenia bez posúdenia zamietajú. (Teda nie zamestnanci SAV.) aaaa
Každý normálny človek by očakával, že vedecko akademická obec SR spochybní výsledok tejto revolučnej experimentálnej previerky minimálne odvolaním sa na iný experimentálny dôkaz , v ktorom sa dá vytvoriť presne zmerateľná zrýchlená sústava o hodnote (a = g) a v tej zrýchlenej sústave dá sa zmerať konkrétna zotrvačná - zrýchlená váha predmetného železného gravitačného kilovca (1kg).
Každý normálny človek by očakával, že vedecko akademická obec SR, odvolá sa na konkrétny experimentálny dôkaz, v ktorom sa dá zmerať to, že v zrýchlenej sústave (a = g) , ten železný kilovec (1kg ) váži tiež (1kg)!!!
Aby som vec zjednodušil. Vedecko akademická obec SR, prezentovaná hlavne SAV, mala by vo svojom odmietavom stanovisku uviesť opis (pomenovanie) konkrétneho prístroja , pomocou ktorého ona sama vie, v presne zmeranej zrýchlenej sústave (a = g), namerať pravdivosť „Princípu ekvivalencie “.
Ešte presnejšie povedané, vedecko akademická obec SR, prezentovaná SAV, mala by vo svojom odmietavom stanovisku uviesť opis (pomenovanie) konkrétneho prístroja, pomocou ktorého ona sama už aspoň raz v živote namerala pravdivosť „Princípu ekvivalencie“ (kto, kde a kedy).
Ťarcha experimentálneho dôkazu pravdivosti „Princípu ekvivalencie“, teda pravdivosti existenčného princípu (axiómy) fyziky, leží v prvom rade na tých štátom vydržiavaných jedincoch, ktorí pravdivosť toho princípu neoprávnene hlásajú ako experimentálne overenú - dokázanú realitu (hlavne na zamestnancoch SAV.)
Ten kto pravdivosť „Princípu ekvivalencie“ spochybňuje, ten nemusí mať žiadny experimentálny dôkaz, ten si vystačí iba otázkou na opis experimentálneho dôkazu, ktorým relativistická, štátom vydržiavaná vedecko akademická obec SR, pravdivosť „Princípu ekvivalencie“ obhajuje - dokazuje v zrýchlenej sústave (a = g).
A teraz som sa dostal k meritu veci.
Výrok: „Čo bolo prijaté bez dôkazu , môže byť spochybnené bez dôkazu “, ktorým autor predmetného článku operuje, musí platiť iba na vedecko akademickú obec SR, konkrétne iba na zamestnancov SAV.
Práve preto jej zamestnanci sú povinní v prvom rade podať opis experimentálneho dôkazu , ktorým sa pravdivosť „Princípu ekvivalencie“ obhajuje - dokazuje v zrýchlenej sústave (a = g) a až potom sa môžu vyjadrovať zamietavo k experimentálnemu dôkazu neplatnosti (aj)
„Princípu ekvivalencie “.
Mlčanie vedecko akademickej obce SR na čele so SAV, vo veci neplatnosti „Princípu ekvivalencie" plynie z toho, že tento umelo vytvorený a preto zákonite iba totálny fyzikálny nezmysel, zažral sa do mysle fyzikov tak hlboko, že oni už necítia žiadnu potrebu preveriť jeho pravdivosť experimentálne, v zrýchlenej sústave (a = g) a ani im to vôbec nevadí, že pravdivosť tohto existenčného princípu prírody ešte nikdy, nikto a nikde na svete experimentálne neoveril v zrýchlenej sústave
(a = g).
Zvrhlosť až trestuhodnosť - zločinnosť vedecko akademickej obce (aj) SR spočíva v tom, že i keď ona je si plne vedomá toho, že nedisponuje žiadaným experimentálnym prístrojom, ktorým by vedela vytvoriť podmienky pre preverenie pravdivosti „Princípu ekvivalencie“, teda že:
nedisponuje žiadaným experimentálnym prístrojom, ktorým by vedela vyvinúť presne zmerateľnú zrýchlenú sústavu (a = g) a v tej zrýchlenej sústave by dokázala zmerať zotrvačnú (zrýchlenú) hmotnosť železného kilovca (1kg) ,
predsa naďalej šíri tento fyzikálny blud a naďalej s bezočivou drzosťou odmieta predložiť experimentálny dôkaz potvrdzujúci pravdivosť jednoty gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies v zrýchlenej sústave (a = g).
Ani jednému relativistickému fyzikovi na svete nevadí to, že celá relativistická fyzika stojí na experimentálne nepreverenom blude, ktorý po experimentálnej previerke vykazuj rozdiel v hodnote gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies.
A túto svoju fyzikálnu zvrátenosť - zvrhlosť - zločinnosť, naďalej obhajujú bludom o ekvivalencii - rovnosti gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies i keď to pravda nie je, i keď ten fyzikálny blud nedokážu experimentálne potvrdiť v zrýchlenej sústave
(a = g).
Aby svoju zvrhlosť ako tak ospravedlnili, vyhlásili "Primcíp ekvivalencie" za "axiómu" a tým pádom sa zbavili povinosti tento princíp experimentálne dokazovať.
A na záver ešte raz sa vrátim k predmetnému článku pod názvom „Galileov syndróm“.
Jeho obsah má napomínať autorov revolučných objavov k tomu, aby oni si sami priznali to, že ak vedecká obec ich objavy odmietne posúdiť, čiže keď ich odmietne vziať do úvahy, tak oni sami sú si na vine, lebo iba otázkou na opis experimentálneho dôkazu pravdivosti (napríklad aj) „Princípu ekvivalencie“ nie je vraj možné zaťažovať relativistickú vedeckú obec.
No a to je veľmi zlá rada pre toho, kto svojím intelektom, vzdelaním i experimentálnymi previerkami došiel k exaktnému záveru, že existenčný princíp (axióma) prírody, „Princíp ekvivalencie“ je ničím nepodložený, bohapustý blud, či skôr iba zbožné želanie relativizmom zdeformovaných fyzikov.
Ťarcha dôkazu pravdivosti (aj) „Princípu ekvivalencie" v zrýchlenej sústave (a = g) neleží na tom, kto sa pýta na opis experimentálneho dôkazu jeho pravdivosti, ale na tom, kto „Princíp ekvivalencie“ bez experimentálneho dôkazu, teda podvodne šíri ako pravdivý prírodný princíp , teda ako experimentom dokázaný princíp materiálnej prírody .
V takom prípade je všetko úplne naopak, ako to opisuje obsah predmetného článku pod názvom „Galileiho syndróm“.
Lebo ak „Princíp ekvivalencie“ bol prijatý bez dôkazu , môže byť (musí byť ) spochybnený tiež bez dôkazu .
Túto skutočnosť však obsah predmetného článku, ako aj chovanie sa relativistickej vedecko akademickej obce SR a SAV, odmieta vziať na vedomie .
Takže najprv nech vedecko akademická obec SR, ako aj SAV predloží experimentálny dôkaz o platnosti „Princípu ekvivalencie“ v zrýchlenej sústave (a = g) a až potom môže dávať zamietavé stanovisko (aj) k obsahu objavu pod názvom:
„Princíp absolútneho pohybu matérie “.
Odvolávanie sa na veľký počet jedincov vedecko akademickej obce SR, (ale aj na celom svete) ktorí majú taký spoločný - davový osobný pocit, či osobný dojem, že „Princíp ekvivalencie“ je v priadku aj bez experimentálneho dôkazu , je irelevantné - nevedecké, čiže bezpredmetné.
Príroda stojí výlučne na experimentálnych dôkazoch a nie na kolektívnych dojmoch!
Relativistická fyzika je fyzika založená výlučne na kolektívnych dojmoch a pocitoch relativistických fyzikov !
Amen!
