Psi brešú, ale karavan speje k cieľu.
Constant of time - Konštanta času.
V tradičnej, logickej, špekulatívnej fyzike po tom, čo do nej Galileo Galilei vmontoval aj matematiku, nastal totálny chaos, (relativizmus) lebo to čo vedeli fyzici jasne vyjadriť slovami, to už nedokázali opísať matematicky. Tak sa stalo, že vo fyzike vznikli krkolomné abstraktné matematické konštanty, ktorých obsah i poslanie nie je známy nikomu, ani samým fyzikom a tak ich aplikujú "hlava, ne hlava".
Uvediem konkrétny príklad:
Galileo Galilei geniálne objavil zrýchlený pohyb telies, pri ktorom teleso (iba a výlučne) v čase (t), mení svoju rýchlosť a túto skutočnosť Galileo matematicky zapísal do rovnice:
(a = m/sec2 )
Dnes túto rovnicu berieme ako samozrejmosť, až na to že nikto, (až na jedného) nevie o čom ona v skutočnosti vypovedá, lebo reálny pohyb telies v priestore a čase (t), ako:
rýchlosť (v = a.t)
dráha (s = 0,5.a.t2 )
vieme ľahko pochopiť, ale pohyb telesa mimo rýchlosti (v) jeho pohybu, nikto na svete si nevie a ani nemôže ani len predstaviť, pričom rovnica (a = m/sec2 ) má snahu hovoriť o určitom druhu rýchlosti pohybu telies, ale nie v lineárnom čase, ale vo štvorci času (1/sec2 ). Teda nie v reálnom, ale v abstraktnom čase.
Na viac neexistujú časomiery štvorcového času, lebo neexistuje štvorcový čas.
Existujú štvorcové hodinky, ale oni nemerajú štvorcový čas.
Z tu opísaného následne plynie taký logický záver, že matematický opis zrýchleného pohybu telies je zlý, je to nereálny opis pohybu materiálnych telies.
Ibaže na tento môj logický záver existuje protiargument a to ten, že matematický zápis zrýchleného pohybu telies sa v praxi veľmi dobre osvedčuje, takže niet relevantného dôvodu, prečo ho označovať za zlý argument opisu reálneho pohybu telies. Čo je aj čiastočná pravda. Ibaže nie je to celkom jednoznačná, teda nie vedecká pravda.
Ak na opis reálneho pohybu matérie použijeme reálne parametre materiálneho časopriestoru:
(kg; m; sec;)
tak zistíme, že nič v reálnom materiálnom časopriestore nemôže sa pohybovať následkom plynutia štvorca času, lebo materiálny časopriestor nie je zadefinovateľný štvorcom času.
V reálnom časopriestore vieme opísať zrýchlený pohyb telies pomocou matematického zápisu:
(a = m/sec2 )
iba tak, že vytvoríme k nemu taký adekvátny matematický aparát, v ktorom sa štvorec času odstráni, alebo zredukuje na lineárny čas.
Takýmto matematickým aparátom je aj rovnica dráhy telesa pohybujúceho sa zrýchleným pohybom {(a) = (m/sec2 )}.
s = (a) . (t2 /2);
s = (m/sec2 ). (t2 /2);
s = (m/2);
Podobne je to aj s opisom rýchlosti pohybu telesa ktoré podlieha zrýchlenému pohybu.
v = (a).(t);
v = (m/sec2 ).(t);
v = (m/sec);
Dráha a rýchlosť pohybu telies v reálnom materiálnom priestore, je aj počas ich zrýchleného pohybu opísateľná iba jednorozmernými veličinami (kg; m; sec;). Teda na reálny opis pohybu telies nie je potrebný, ale ani prípustný štvorec času (1/sec2 ).
Galileo Galilei, svojou rovnicou (a = m/sec2 ) neopísal zrýchlený pohyb telies, ako si to mylne nahováral, ale vytvoril iba pomocnú matematickú konštrukciu, (konštantu) užitočnú pre opis reálného pohyb telies v čase (t), teda vytvoril časovú konštantu (at ), ktorá sama o sebe nič neznamená, (podobne ako všetky matematické konštanty) ktorá ale v súčine (v súčinnosti) s časom (t), opisuje reálny pohyb telies v materiálnom časopriestore.
Ibaže Galileo Galilei o tom nič nevedel a po ňom ani ostatní relativistickí (chaotickí) fyzici a preto oni touto matematickou konštantou opisujú pohyb telies v materálnom časopriestore aj bez súčinu s časom (t).
Záverom moje úvahy je konštatovanie, že časová konštanta (a = m/sec2 ), bez súčinu s časom (t), nedáva žiadny reálny fyzikálny zmysel, (neopisuje žiadny druh reálneho pohybu telies) lebo iba súčin tejto časovej konštanty s lineárnym časom (t), tvorí z nej reálny parameter materiálneho časopriestoru.
Lebo iba súčinom tejto časovej konštanty (at ), s lineárnym časom (t), odstraňuje sa z nej abstraktný fyzikálny nezmysel, v tvare štvorca času (1/sec2 ). JÁRAYova axióma:
"Čo je opísané štvorcom času (1/sec2 ), to sa v materiálnom priestore nehybné".
Pre potvrdenie pravdivosti tejto axiómy uvádzam nasledovný príklad s matematickým opisom rovnice sily: (F);
Sila sa definuje ako súčin hmotnosti telies (m), s galileovou konštantou času (at ) pomocou rovnice:
F = m.at
F = (kg). (m/sec2 )
V zmysle JÁRAYovej axiómy, (už na prvý pohľad) táto rovnica opisuje nehybný stav telies, lebo sa v nej nachádza abstraktný štvorec času (1/sec2 ).
Táto rovnica nadobudne reálny zmysel iba v súčinne s lineárnym časom (t) a to ako časový účinok sily, ako impulz sily v tvare:
F.t = m.a.t
F.t = (kg.m/sec2 ).t
F.t = (kg.m/sec)
Keďže v poslednej, finálnej rovnici už sa nenachádza štvorec času (1/sec2 ), v zmysle JÁRAYovej axiómy, táto rovnica opisuje reálny pohyb telies v materiálnom časopriestore.
Táto moja veľmi skromná a podobne geniálna úvaha mala za úlohu poukázať na to, že rovnica práce (W), v tvare:
W = F.s
W = m.a.s
W = (kg).(m/sec2 ).m
W = (kg).(m2 )/(1/sec2 )
je fyzikálny nezmysel, lebo finálna rovnica práce (W) obsahuje štvorec času (1/cec2 ) a ten štvorec času, podľa JÁRAYovej axiómy dokazuje, že táto rovnica neopisuje reálny pohyb telies v materiálnom časopriestore ale nehybnosť telies. Na základe tohto mimo čoasového (t) súčinu:
W = F.s
teleso nedokáže pohnúť sa z miesta a preto nedokáže konať prácu.
Nakoľko najslávnejšia rovnica relativistickej (chaotickej) vedy, čiže rovnica:
E = (1kg).(90 000 000 000).(km2 )/(1/sec2 )
obsahuje štvorec času (1/ cec2 ), preto ani ona (už na prvý pohľad) neopisuje reálny pohyb telies v materiálnom časopriestore, ale iba abstraktný a preto nikým nepochopený, ale zato každým obdivovaný Einsteinov statický blud.
Dalajláma svojským spôsobom hodnotí obsah rovnice: E = m.c2
S tu opísaným je možné nesúhlasiť, ba dokonca dá sa proti tomu aj protestovať. Ale to je všetko čo sa s tým dá robiť. Prírodu a jej zákony pohybu, protesty relativistické bludy obdivujúcich jedincov zatiaľ nezaujímajú.
Ani pohyb krídiel týchto husí neobsahuje štvorec času (1/ sec2 ).
Na úprave článku sa usilovne a priebežne pracuje.
