aaaaa
aaaaaaa
Pravda by sa dala definovať ako gramatická veta, ktorej hodnovernosť, pravdivosť, dá sa overiť v praxi, alebo mimo nej, skusmo experimentálnym spôsobom.
Ak je pravda preložená do matematického jazyka, ide o matematickú rovnicu pravdy, ktorej pravá strana je (musí byť) hodnotovo rovnaká s jej ľavou stranou.
„Stručne povedané pravda je gramatická, či matematická veta, veta ktorej obsah zodpovedá objektívnej realite.“
Z takto, gramatickou vetou zadefinovanej pravdy, vyplýva aj v nej latentne (neviditeľne) ukrytý, temer neprekonateľný problém.
Uvedená definícia pravdy teoreticky i právne umožňuje napríklad aj pastierovi oviec, ktorý počas pasenia oviec príde na nejaký prírodný objav, stať sa zo dňa na deň vedeckou hviezdou prvej veľkosti.
Prakticky (čiže úmyselným ignorovaním definície pravdy a tým aj právných noriem, oficiálnou vedou) to ale možné nie je a ani v minulosti nebolo.
(Príkladom je ignorovanie pravdy tesára, Ježiša Nazaretského.)
Armáda štátom vydržiavaných akademikov - vedcov, tej ktorej doby, ktorá akceptuje - ochraňuje iba oficiálne uznávaný spoločenský štandard spôsobu myslenia, (štátnu paradigmu) nie je schopná, ale ani ochotná akceptovať argumenty nového prírodného objavu pastiera oviec, (ktorého myslenie musí byť zo zásady v rozpore s oficiálnou štátnou paradigmou, ináč by on nič nového neobjavil) už len z toho dôvodu, aby nevyšla na verejnú známosť tá skutočnosť, že pastier oviec (a tesár) má viac rozumu ako celá armáda oficiálnych štátnom financovaných vedcov dokopy.
Vedecko akademická obec, vo všetkých epochách vývoja ľudstva, na nové prírodné objavy smerujúce od jedincov, ktorí ignorovali oficiálny spôsob myslenia spoločnosti, (ktorí ignorovali štátom uzákonenú dobovú paradigmu) reagovala najprv výsmechom, potom mlčaním, až nakoniec spaľovaním (ukrižovaním) samotných autorov nových objavov, alebo aspoň pálením ich kníh v ktorých oni opisovali svoje nové, revolučné antiparadigmické objavy.
Tento spôsob „vítania nových objavov“ je genetický zakódovaný aj v súčasnej vedecko akademickej obci, ktorej paradigmou je relativita pohybu. (Neexistencia pohybu a jeho skúmanie.) Akákoľvek zmienka o existencii absolútneho pohybu hmoty (v stave chemických prvkov) pôsobí na vedeckú obec ako červené súkno pre rozzúreného býka.
Pri počutí holej vety: „Absolútny pohyb,“ relativistická vedecko akademická obec, automaticky sa chopí zapaľovačov či zápaliek, nie však experimentálneho preverenia argumentov „Absolútneho pohybu“ už len preto, že takýto pohyb oficiálna paradigma vedy a priori (zo zásady, z tradície) neuznáva.
Súčasná vedecko akademická obec, ktorú tvorí armáda štátom vydržiavaných jedincov, ktorá iniciatívne, ba až horlivo obhajuje bludy relatívneho pohybu matérie a tým všemožne braní pokroku vo vede, ako aj pokroku v ľudskej spoločnosti.
Tá armáda štátom vydržiavaných spiatočníkov, (škodcov) úmyselne odmieta akceptovať exaktné argumenty absolútneho pohybu (hmoty v stave chemických prvkov). Ona iba do nekonečna omieľa mantru o relativite pohybu, bez toho aby aspoň uviedla, pohyb čoho konkrétneho má na mysli.
No a teraz je čas vysloviť novú, ale žiaľ nepríjemne reálnejšiu definíciu pravdy a to v nasledovnom znení:
„Stručne povedané, pravda je gramatická, či matematická veta,
1.) ktorej obsah zodpovedá objektívnej realite,
2.) a ktorej obsah akceptuje aj vedecko akademická obec.“
Pravda, teda nevíťazí iba svojím obsahom (stanovením dosiaľ neznámych ale objektívne existujúcich javov a zákonitosti materiálnej prírody dokázaných experimentálnym dôkazom) ale aj tým, či ľudská spoločnosť je ochotná ju akceptovať. Víťazstvo pravdy záleží hlavne na tom, či tú novú pravdu ľudia chcú, alebo nechcú počuť.
K tomu, aby tú novú pravdu ľudia nechceli, či lepšie povedané nemohli počuť, súčasná relativistická vedecko - akademická obec urobí všetko možné i nemožné, pričom je schopná aj fyzickej likvidácie hlásateľov novej pravdy.
Jedným z osvedčených spôsobov odvádzanie pozornosti ľudstva od novej pravdy je šírenie nepravdivých informácii o vedeckých úspechoch, ale hlavne sofistikované podstrkovanie pavedy a pakultúry, ľudskej spoločnosti ,ako pravej vedy a pravej kultúry.
Druhým spôsobom odklonenia záujmu ľudstva od akceptovania novej pravdy, je zdrogovanie ľudstva mylnými filozofiami, rovnosťou medzi všetkými ľuďmi, alkoholom, sexom, drogami, gemblerstvom a nadbytočným konzumom. Všetky uvedené spôsoby konania vedecko akademickej obci, vybudovanej na paradigme relativity pohybu, majú jediný cieľ a to, zbaviť človeka myšlienky na hľadanie pravdy, na hľadanie absolútnej pravdy.
V čom spočívajú argumenty novej nerelatívnej, čiže absolútnej pravdy objavenej
Alexandrom JÁRAYom.
Všetky tri zákony pohybu hmoty, ktoré vypracoval Izák Newton, majú jednu spoločnú fyzikálnu podstatu. Tou fyzikálnou, ale aj filozofickou podstatou uvedených Newtonových zákonov prírody, je tvrdenie, ale skôr osobný dojem I. Newtona, že telesá v stave chemických prvkov (teda aj ľudské telo) majú dve, na nerozoznanie rovnako veľké hmotnosti a to gravitačnú hmotnosť ako aj zotrvačnú hmotnosť.
Táto záhadne náhodná rovnosť obidvoch hmotností telies, je vraj natoľko rovnaká, natoľko ekvivalentná, že na opis silových interakcii obidvoch druhov hmotnosti telies, stačí jedna rovnica sily a to:
F = m.a;
(Fg = m.g) = (Fa = m.a)
Viac ich fyzika ani nemá!
Aká je ale objektívna realita!
Gravitačná hmotnosť telies je zosobnená v schopnosti telies priťahovať, či byť priťahované inými telesami. Gravitačná hmotnosť telies je kontinuálna vlastnosť matérie, ktorú telesá nadobudli hneď po veľkom tresku.
Neexistuje teleso v stave chemických prvkov bez gravitačnej hmotnosti.
Zato však teleso v stave chemických prvkov, kľudne môže existovať aj bez zotrvačnej hmotnosti, lebo zotrvačná hmotnosť telies vzniká vstupom telesa do dynamickej silovej interakcie s iným telesom a zaniká výstupom telesa z dynamickej silovej interakcie.
V zotrvačných sústavách telesá nemajú zotrvačnú hmotnosť.
No a takýto opis Newtonových argumentov o dvoch rôznych, ale rovnako veľkých hmotnostiach telies dáva tušiť, že Newtonom prorokovaná rovnosť zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies, nie je objektívna realita prírody, ale iba Newtonov „úsporný“ opis silových interakcii medzi telesami.
Gravitačnú hmotnosť telies meriame veľkosťou statického tlaku telies vyvolaných gravitačnou silou Zeme, pričom zotrvačnú hmotnosť meriame veľkosťou dynamického tlaku telies ktorými sa telesá bránia ich zrýchleniu.
No a tieto dva tlaky musia byť v zmysle paradigmy súčasnej vedy rovnako veľké pre hodnoty a = g, lebo iba vtedy platí jediný, univerzálny Newtonov zákon sily v tvare F = m.a!
Musí je veľký pán, ale nemusí je ešte väčší.
Stačí iba vyvinúť zariadenie na výrobu jasne a presne zmerateľného zrýchlenia telies v stave chemických prvkov a pri tomto, konkrétne veľkom vyrobenom a merateľnom zrýchlení, zmerať tlak ktorým sa teleso bráni svojmu zrýchleniu, čiže zmerať veľkosť zotrvačnej hmotnosti telies.
Stačí iba tak málo!
A ani to málo, vedecko akademická obec, zdrogovaná paradigmou relativity pohybu, nie je ochotná urobiť.
Po tomto zmeraní zotrvačnej hmotnosti telies, vedecko akademická obec, musela by silové interakcie vo fyzike opisovať tromi zákonmi sily, tromi JÁRAYovými zákonmi sily, pretože reálné telesá majú tri rôzne hmotnosti a to, jednu statickú a dve dynamické, pričom z tých dvoch dynamických tá spomaľujúca sa hmotnosť je väčšia ako statická i ako zrýchľujúca sa hmotnosť telies.
Vedecko akademická obec SR, zdrogovaná paradigmou relativity pohybu, roní krokodílie slzy nad tým, že peniaze, ktoré boli pôvodne určené na financovanie ich škodnej činnosti, čiže na šírenie fyzikálnych poučiek, ktoré sú v antagonistickom rozpore s objektívnou realitou materiálnej prírody, pôjdu na stavbu ciest, pritom si neuvedomuje ani to, že ich samotne akceptovanie, ako šíriteľov jedinej hmotnosti telies, je vlastne štátom financovaný zločin páchaný na študujúcich občanoch SR.
Rozdiel medzi mnou a vedecko akademickou obcou je v tom, že kým telo, i mozog štátom financovaných vedcov je vytvorený z hmoty, ktorá má iba jednu, ekvivalentnú hmotnosť, tak moje telo, i môj mozog, je vytvorený z hmoty ktorá má tri rôzne veľké, principiálne rozdielne, teda v žiadnom prípade nie ekvivalentné hmotnosti.
Moje telo, i môj mozog, je vytvorený z objektívne reálnej hmoty, z takej hmoty z ktorej je vytvorený aj celý vesmír.
Telo i mozog, vedecko akademickej obce je vytvorený zo syntetického materiálneho šmejdu (z umelej hmoty) majúceho iba jedenú ekvivalentnú, experimentálne nerozlíšiteľnú hmotnosť, ktorá sa ale v reálnej materiálnej prírode, prírode absolútneho pohybu matérie, nenachádza.
Štátne orgány, ako aj občania Slovenskej republiky mali by rozhodnúť o tom, či ľudia, ktorých mozog je vytvorený iba jednohmotným materiálnym šmejdom, umelou, syntetickou hmotou, ktorá sa v reálnej prírode nenachádza, majú právo učiť, či vzdelávať ľudí, ktorých telo i mozog ešte pozostáva z reálnej, z trojhmotnostnej matérie vesmíru.
Skutočnosť že vedecko akademická obec SR má iba jednohmotné telo i jednohmotný mozog, nie je môj osobný výmysel, to je osobné a hrdé vyznanie všetkých vedcov Slovenskej republiky.
Stačí im dať nasledovnú otázku, napríklad: Pán predseda SAV, koľko hmotnosti má váš mozog? A z jeho odpovedi vyplynie, že jeho mozog má iba jednu i keď ekvivalentnú hmotnosť.
(To je ale na rozumného vedca veľmi málo.)
Mojou úlohou je dosiahnuť to, aby väčšina občanov Slovenskej republiky bola si vedomá toho, že ich telá, ako aj ich mozgy, majú tri rôzne veľké hmotnosti, podobne ako ich má aj moje telo aj môj mozog, ale aj všetka reálna matéria vo vesmíre.
Preto bojujem všetkými zákonne dostupnými prostriedkami proti ľuďom s jednohmotným mozgom, ktorí si podvodne uzurpujú moc nad uberaním počtu hmotností mozgov aj tým ľuďom, ktorí ešte majú trojmotné mozgy.
Som si istý, že môj boj skočí slovami: Veritas vincit - Pravda víťazí
Vzhľadom na to, že do diskusie k mojim článkom vstupovali aj veci neznalé persóny, liečiace si tým iba svoje mentálne hendikepy, diskusia k článku je možná iba cez E- mail.
