1.) Materiál k diskusii o hmotnosti telies
Podle klasické fyziky je hmotnost každého tělesa konstantní a nezávislá na jeho rychlosti. Einstein však ve své teorii odvodil, že hmotnost každého tělesa se s jeho rostoucí rychlostí zvyšuje podle vztahu: kde m je relativistická hmotnost (tj. hmotnost tělesa, které se vzhledem k dané vztažné soustavě pohybuje rychlostí o velikosti v) a klidová hmotnost (tj. hmotnost tělesa, které je vzhledem k dané vztažné soustavě v klidu ).S využitím Lorentzova koeficientu lze vztah pro relativistickou hmotnost psát ve tvaru: .
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
2.) Materiál k diskusii o hmotnosti telies.
Tento text reprezentuje oficiálny názor fyziky na hmotnosti telies a na následky z nej plynúcich.
Hmotnosť je vlastnosť resp. miera vlastnosti všetkých objektov látkovej povahy aj fyzikálnych polí (gravitačné, elektromagnetické atď. polia) prejavujúca sa jednak v tom, že:
A) Kladú odpor voči zmenám svojho pohybového stavu (teda v zotrvačnosti)
B) Že na seba vzájomne pôsobia (teda v gravitácii).
Prísne vzaté, z vyššie uvedenej definície - pojem hmotnosti pozostáva z dvoch rôznych vlastností a to:
1) tzv. zotrvačnej hmotnosti, ktorá je príčinou zotrvačnosti;
2) tzv. gravitačnej hmotnosti, ktorá je príčinou gravitácie (napríklad tiaže).
Skúsenosť, ale aj precízne merania (Eötvösov pokus), ukazujú, že tieto dve hmotnosti sú striktne proporcionálne, a že teda možno napísať:
gravitačná hmotnosť = zotrvačná hmotnosť = hmotnosť.
Toto zistenie tvorí základ všeobecnej teórie relativity.
Podľa klasickej fyziky platí pre hmotnosť zákon zachovania hmotnosti.
Zo špeciálnej teórie relativity však vyplýva tzv. ekvivalencia hmotnosti a energie, ktorá hovorí, že hmotnosť a energia sú ekvivalentné a je experimentálne dokázané, že ich vzájomná premena je možná (formálne: E = mc2, kde E je energia, m je hmotnosť a c je rýchlosť svetla vo vákuu).
Z ekvivalencie hmotnosti a energie vyplýva, že zákon zachovania hmotnosti neplatí a nahrádza ho zákon zachovania energie.
Zo špeciálnej teórie relativity vyplýva aj to, že hmotnosť rastie s rastúcou rýchlosťou.
Z uvedeného oficiálneho stanoviska fyziky k dvom hmotnostiam telies, nie je úplne jasné, aký je rozdiel medzi zotrvačnou hmotnosťou telesa a medzi gravitačnou hmotnosťou telesa. Z princípu ekvivalencie dokonca vyplýva, že medzi uvedenými hmotnosťami niet žiadneho rozdielu, iba ak literárneho rozdielu, ktorý plynie z ich rôzneho literárneho pomenovania.
Ak by medzi gravitačnou a zotrvačnou hmotnosťou, nebol žiadny rozdiel, tak táto diskusia by bola úplne zbytočná. Ibaže medzi gravitačnou a zotrvačnou hmotnosťou je zásadný, priam principiálny rozdiel, ktorý sa ale vo fyzike nevedno prečo neuvádza.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Prvá principiálna diferencia medzi gravitačnou a zotrvačnou hmotnosťou telies je nasledovná:
1.) Gravitačná hmotnosť telesa, teda schopnosť telesa priťahovať k sebe iné telesá, (ale aj nechať sa priťahovať iným telesom) na základe gravitačného zákona, je stálou a existenčnou hmotnosťou každého materiálneho predmetu. Žiadne materiálne teleso nemôže existovať bez gravitačnej hmotnosti !!! Gravitačná hmotnosť telies sa zachováva v inerciálných (zotrvačných) sústavách i v neinerciálnych (zrýchlených) sústavách. Gravitačná hmotnosť telies je večná.
2.) Zotrvačná hmotnosť telesa, teda schopnosť telesa vyvinúť odpor voči zmene rýchlosti jeho zotrvačného pohybu, pri kontaktnej, dynamickej silovej interakcii s iným telesom (nie však s akýmkoľvek poľom) a vzniká (indukuje sa) výlučne v neinerciálnej (zrýchlenej) sústave, pričom jej veľkosť sa dá vyjadriť jedine veľkosťou kontaktného tlaku medzi zrýchľujúcim sa a spomaľujúcim sa telesom v príslušnej dynamickej silovej interakcii a nie zákonom zotrvačnosti!!!
Zotrvačná hmotnosť telesa zaniká prechodom neinerciálnej (zrýchlenej) sústavy do inerciálnej (zotrvačnej) sústavy. V prípade procesu zrýchlenia telesa, teleso má naraz dve hmotnosti a to gravitačnú i zotrvačnú. V inerciálnej (zotrvačnej) sústave teleso nemôže mať zotrvačnú hmotnosť.
Zotrvačná hmotnosť telies je iba dočasná.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
V predmetnej diskusii je potrebné vyjadriť sa k tomu, či fyzikálny stav keď teleso má iba jedinú a to gravitačnú hmotnosť, je totožný, ekvivalentný s fyzikálnym stavom keď teleso má naraz dve hmotnosti a to ako gravitačnú tak aj zotrvačnú. Či sa dá rovnicami jednohmotnej, zotrvačnej sústavy opísať aj dvojhmotná zrýchlená sústava?
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
3.) Materiál k diskusii o Einsteinových postulátoch.
Principiálny nedostatok Einsteinových teórii relativity pohybu svetla.
Základným problémom Einsteinovej teórie relativity pohybu, je v nej latentne (neviditeľne) ukrytá skutočnosť, že ona sa nezmieňuje o tom najdôležitejšom a to o tom, že aký pohyb a čoho pohyb ona opisuje.
Ako je všeobecné známe, Einstein svojou špeciálnou teóriou relativity, neriešil pohyb hmoty v stave chemických prvkov, teda pohyb atomárnej hmoty, (pohyb jednokilového železného závažia) ale výlučne iba problém pohybu hmoty v stave elektromagnetického vlnenia, teda pohyb svetla v hypotetickom nehybnom éteri.
Nie náhodou, všetky rovnice Einsteinovej ŠTR sú podriadené výlučne na opis pohybu svetla. Lorenzové matematické transformácie, z ktorých Einstein vychádzal, boli vytvorené výlučne na opis elektrických a magnetických polí a nie na opis pohyb atomárnej hmoty (nie na opis pohybu jednokilového železného závažia).
Nie náhodou pilierom prvej Einsteinovej teórie relativity je postulát o konštantnej jedinéj a konečnej rýchlosti pohybu svetla vo všetkých vzťažných sústavách.
Túto skutočnosť si Einstein veľmi dobre uvedomil a tak v snahe previesť platnosť jeho teórii o pohybe svetla, aj na pohyb hmoty v atomárnom stave, (aj na pohyb jednokilového železného závažia) vymyslel si transformačnú rovnicu, ktorou by sa dala atomárna hmota previesť, pretransformovať do vlnovej podoby. No a tou transformačnou rovnicou je jeho najslávnejšia rovnica: E = mc2. (Najslávnejší ľudský blud!)
Ibaže tou slávnou Einsteinovou rovnicou, jednokilové železné závažie sa v žiadnom prípade nedá premeniť na elektromagnetické pole, či na kopu vysokoeenergických fotónov. To jednokilové železné závažie sa žiadnou Einsteinovou (matematickou) transformáciu nepremení na žiadnu energiu elektromagnetického poľa.
Z uvedeného dôvodu, Einsteinove rovnice pohybu svetla nemajú žiadny vplyv na pohyb hmoty v stave chemických prvkov, teda na pohyb hmoty v stave atomárnom. Preto oni nemajú vplyv ani na pohyb človeka a preto ani na jeho život.
Jediný experimentálny dôkaz, ktorý údajne podporuje Einsteinove teórie, je odvodený z pozorovania ohybu svetla následkom gravitačného poľa slnka.
Záverečné konštatovanie:
Einsteinové (nekauzálne-nereálne) rovnice pohybu svetla, nie sú spôsobilé na opis pohybu atómarnej hmoty. Preto ani jeden z Einsteinových postulátov (výrokov) teórii relativity pohybu svetla nie je aplikovateľný na pohyb hmoty v stave chemických prvkov, čiže Einsteinové špekulácie s pohybom svetla na pohybu atomárnej hmoty neplatia.!!! (Geniálny JÁRAYov postulát.)
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
V predmetnej diskusii je potrebné vyjadriť sa k tomu, či pomocou Einsteinových (svetelných) rovníc, dá sa opísať pohyb jednokilového železného závažia vo vesmíre.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
