Druhý exaktný dôkaz.
Dôkaz mentálnej tuposti učiteľov fyziky, ako aj zamestnancov FÚ SAV.
Krédo.
Mentálne tupý jedinec (jedinci) dokáže (dokážu) splodiť iba mentálne tuposti, ktoré práve preto nemôžu mať nič spoločné so zdravým rozumom, ale ani so zákonmi ktorými sa riadi múdra, fyzikmi neotupená, materiálna príroda.
Mentálny tupec Newton, zaviedol do fyziky pojem sólo sila (F), namiesto pojmu silová interakcia a stanovil pre ňu aj zákon, ktorý nazval ako:
„Zákon sily“, (namiesto „Zákon silovej interakcie“).
Matematické vyjadrenie Newtonovho „Zákona sily“ (jedinej, izolovanej sily) vyzerá nasledovne:
F = m.a!
Newtonov „Zákon sily“ hovorí o tom, že príčinou zmeny rýchlosti pohybu telies (čiže príčinou zrýchlenia, či spomalenia telies) je ním vymyslená (vysnená) sólo sila (F), i keď akákoľvek zmena rýchlosti pohybu telies je výsledkom silovej interakcie medzi najmenej dvomi telesami
Z Newtonovho „Zákona sily“ plynie aj taký záver, že tam kde sa telesá nezrýchľujú, tam nepôsobí (nemôže pôsobiť) Newtonová sila (F), respektíve tam pôsobí na telesá nulová Newtonova, nezrýchľujúca sila, s jej nezrýchľujúcim (nulovým) zrýchlením (a = 0).
To čo objektívne neexistuje, tomu mentálny tupec Newton udeľuje nulovú existenciu.
Keď je niekto tupec, tak je tupec aj ráno, aj večer.
Konkrétnu hodnotu Newtonovej sily (F) tvorí súčin hmotnosti telesa (m), (ktoré má iba (kg) váhu, ale nemá gravitačné pole (g)) s veľkosťou zmeny jeho rýchlosti, teda s jeho rýchlením (a).
F = m.a!
Veľkosť Newtonovej sily (F) tvorí jednotka zvaná jeden Newton (1N) a predstavuje zrýchlenie telesa o váhe (1kg), ktoré podlieha zrýchleníu (a) = 1m/sec2.
To v praxi znamená iba toľko, že ak na teleso o váhe (1kg) pôsobí určitý čas sila (1N), tak to teleso zvyšuje svoju rýchlosť každú sekundu o hodnotu + (v = 1m/sec).
Čiže ak na teleso o váhe (1kg) pôsobí sila (1N) po dobu dvoch sekúnd (2sec), tak to teleso z nulovej rýchlosti nadobudne rýchlosť (v = 2m/sec).
Veľkosť Newtonovej sily (F), veľkosť zmeny rýchlosti telies, dá sa experimentálne merať prístrojom zvaným silomer.
Silomer je prístroj, v ktorom sa nachádza pružina, ktorej dĺžku naťahuje teleso zavesené na háku silomera svojim zotrvačným odporom, ktorý každé materiálne teleso kladie voči svojmu zrýchleniu (spomaleniu).
Ak ťaháme určité teleso zavesené na háku silomera, (ten hák je na jednom konci pružiny každého silomera) potom z veľkosti napnutia (natiahnutia) pružiny silomera, vieme (mali by sme vedieť) odvodiť veľkosť jeho zrýchlenia i veľkosť jeho hmotnosti, (čiže jeho váhy).
Poznámka: Silomer a váha fungujú na jednom a tom istom princípe, čiže na stláčaní, či naťahovaní pružiny.
Okolo primitívne zadefinovanej Newtonovwj sólo sily (F), (nie silovej interakcii) bolo by všetko ako tak v poriadku, keby silomer nevykazoval zrýchľujúcu silu (F) a tým aj zrýchlenie telies aj vtedy, keď sa telesá nezrýchľujú, keď telesá visia na háku silomera v nehybnom stave na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g).
Existencia toho silového paradoxu (toho silového protirečenia) je jednoznačným dôsledkom, ale aj jednoznačným dôkazom mentálnej tuposti Izáka Newtona, tvorcu „Zákona sily“, ale aj jednoznačným dôkazom mentálnej tuposti učiteľov fyziky a zamestnancov FÚ SAV, ktorí Newtonov „Zákon sily“ bez logického uvažovania akceptujú a propagujú (učia) ako objektívnu realitu materiálnej prírody a pritom tento silový paradox obchádzajú, ako by on ani neexistoval.
Newton si tento fyzikálny paradox (toto logické protirečenie) veľmi dobre uvedomoval a preto hľadal preň nejaké sofistikované (mudrlantské) vysvetlenie. Newton nakoniec paradox jeho primitívneho „Zákona sily“ aj vysvetlil (skôr obkecal) nasledovným spôsobom.
„Keby telesá boli hákom silomera ťahané vo rvnútri akety, (alebo za raketou) ktorá by sa pohybovala zrýchlením (a) o hodnote zrýchlenia gravitačného poľa Zeme (g), čiže ktorá by sa pohybovala zrýchlením (a = g), tak tie telesá nachádzajúce sa v tej rakete (alebo za raketou) natiahli by pružinu silomera rovnakým spôsobom, (čiže do rovnakej dĺžky) ako ho naťahujú vtedy, keď oni visia nehybne na háku silomera, ktorý sa nachádza na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g).“
Mentálny tupec Izák Newton, svojím zvráteným myslením došiel k takému (samozrejme iba idiotskému) záveru, že nehybnosť telies na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli (g), je to isté čím je zrýchlený pohyb telies kozmickým priestorom, pri ktorom telesá neustále zvyšujú svoju rýchlosť.
Pre mňa je nepochopiteľné iba to, že ako tento chorý výplod zvráteného myslenia mentálneho tupca Izáka Newtona, mohol byť bez akýchkoľvek pripomienok akceptovaný inými mentálnymi fyzikálnymi tupcami za objektívnu realitu, za pravdu prírody.
Pre mňa je nepochopiteľné to, že ako tento chorý výplod zvráteného myslenia mentálneho tupca Izáka Newtona, mohol byť akceptovaný inými mentálnymi fyzikálnymi tupcami, ako fyzikálna objektívna realita a to bez toho, aby tento silový paradox (toto logické protirečenie, tento korunovaný fyzikálny nezmysel) bol čo i len raz experimentálne preverený v zrýchlenej rakete, v zrýchlenej sústave (a = g) to preto, lebo tento Newtonov blud nikde inde nemôže byť potvrdený, iba a jedine v zrýchlenej rakete, iba v priamočiarej rovnomernej zrýchlenej sústave (a = g).
Veď tá, do neba volajúca nezmyselná jednota nehybnosti (statiky) a zrýchleného pohybu (dynamiky) telies, musí normálneho človeka ohlušiť. (Nie však hluchého mentálneho fyzikálneho tupca(ov).)
Toľko o akceptovaní chorého výplodu zvráteného myslenia mentálneho tupca Izáka Newtona, mentálne tupými učiteľmi fyziky škôl a univerzít SR, ale ja mentálne tupými zamestnancami FÚ SAV.
Fyzika je v prvom rade experimentálna veda, ktorej argumenty musia byť bezpodmienečne podložené experimentálnou previerkou ich pravdivosť. Tie experimentálne previerky musia byť jednoznačne opísané, evidované tak, aby si ich ktokoľvek a kedykoľvek a na hociktorom mieste na Zemi mohol opakovane preveriť.
Aby niekto z fyzikov mohol tvrdiť to, že váha nehybných telies nameraná na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g) je taká istá, ako je ich váha nameraná na podlahe rakety ktorá sa pohybuje rovnomerným, priamočiarym, zrýchleným pohybom (a = g), musel by uviesť v prvom rade to, že kto, kedy a kde zvážil váhu telies na podlahe rakety, ktorá sa pohybovala rovnomerným priamočiarym zrýchleným pohybom (a = g).
Aby niekto z fyzikov mohol tvrdiť to, že váha nehybných telies nameraná na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g) je taká istá, ako je ich nehybných váha nameraná na podlahe rakety ktorá sa pohybuje rovnomerným priamočiarym zrýchleným pohybom (a = g), musel by uviesť to, že kto, kedy, kde a hlavne akým laboratórnným prístrojom zvážil váhu telies, ktoré sa pohybovali rovnomerným priamočiarym zrýchleným pohybom (a = g), napríklad aj tu na povrchu Zeme.
Ani jeden z fyzikov nemôže tvrdiť to, že staická váha nehybných telies nameraná na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli (g) je taká istá, ako je ich dynamická zrýchlená váha, nameraná na podlahe rakety ktorá sa pohybuje rovnomerným priamočiarym zrýchleným pohybom (a = g), lebo váhu telies ktoré sa pohybovali rovnomerným priamočiarym zrýchleným pohybom (a = g), ani jeden z fyzikov na svete ešte ani raz, čiže nikdy nevážil a preto ani nezvážil.
Preto ani jeden z fyzikov nemôže beztrestne tvrdiť to, že statický - nehybný stav telies na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli (g), je rovnaký, je ekvivalentný so zrýchleným - dynamickým stavom telies, nachádzajúcich sa v priamočiarej, rovnomerne zrýchlenej sústave (rakete) pohybujúcej sa zrýchlením (a = g).
Preto ani jeden z fyzikov nemôže beztrestne tvrdiť to, že nehybná váha telies nameraná na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g) je rovnaká zrýchlenej váhe telies nameranej v zrýchlenej sústave (rakete) (a = g).
Preto ani jeden z fyzikov nemôže tvrdiť to, že Newtonov „Zákon sily“ je normálny zákon prírody a nie výplodom chorého myslenie mentálného tupca Izáka Newtona.
Moje sebavedomé vystupovanie vo veci odkrývania experimentom nikdy nepreverených fyzikálnych bludov, ktoré sa beztrestne vyučujú na školách a univerzitách SR mentálnymi tupcami, čiže učiteľmi fyziky ako prírodné pravdy, môže sa fyzikálnym laikom na prvý pohľad zdať ako prehnané sebavedomie, skôr ako prejav duševnej choroby človeka posadnutého vedeckými bludmi.
Ibaže logický mysliaci človek mal by si najprv položil otázku, prečo mentálne tupí učitelia, fyziky ako aj mentálne tupí zamestnanci FÚ SAV moje „bludne“ fyzikálne argumenty neroznesú na kopytách, prečo moje „bludne“ fyzikálne argumenty, mentálne tupé orgány štátnej moci SR, nechávajú posudzovať fyzikálne tupým psychiatrom a nie mentálne tupým fyzikom.
Logický mysliaci človek mal by si položil otázku, prečo mentálne tupí učitelia, fyziky ako aj mentálne tupí zamestnanci FÚ SAV, zaryto mlčia a čakajú iba na to, že po tom, čo ma mentálne super tupí psychiatri onačili na základe ich idiotských osobných dojmov a pocitov (či ich svrbenia v rozkroku) za hlásateľa vedeckých bludov a po tom, čo na návrh mentálne tupej prokuratúry súd mal by mi nariadí povinné umiestnenie do blázinca, oni už budú uchránení povinnosti vysvetliť študujúcim občanom SR, akým spôsobom zmerali váhu telies v priamočiarej, rovnomerne zrýchlenej sústave (rakete) pohybujúcej sa zrýchlením (a = g), aby mohli naďalej beztresne širiť (trepať) blud o jednote gravitačnej a zrýchlenej váhy telies.
Mentálne tupí učitelia fyziky, ako aj im podobní mentálne tupí zamestnanci FÚ SAV, boja sa ako čert svätenej vody toho, že oni raz budú musieť, proti svojej vôli, na príkaz súdu verejne priznať to, že hlásajú experimentom nikdy neoverené vedecké bludy ako pravdy prírody, lebo na pochopenie objektívnej, absolútnej pravdy prírody nemajú (geneticky dané) mentálne vlohy.
Mentálne tupí učitelia fyziky, ako aj mentálne tupí zamestnanci FÚ SAV, sú skalopevne presvedčení o tom, že OS KE1 mi nariadi umiestnenie do blázinca.
Ibaže uznesenie múdrého KS KE, prerušilo tú ich naivnú (mentálne tupú, až idiotskú) chorú ilúziu (sen). Teraz už pred OS KE1 budú platiť iba experimentálne argumenty a nie ako doposiaľ, iba osobné dojmy a pocity ľudí, ktorí na posúdenie tejto veci nie sú ani zo zákona, ale ani od prírody (geneticky) povolaní.
Samotné hlásanie jednoty statickej nehybnosti materiálnych telies s ich dynamickým, zrýchleným pohybom, je jasným dôkazom zvráteného myslenia ako autora, tak aj šíriteľov tejto neexistujúcej jednoty, tohto korunovaného fyzikálneho nezmyslu.
Ibaže vo fyzike neplatia žiadne rozumové, teda psychologické, či logické úvahy, ale jedine experimentom podložené fyzikálne argumenty.
Takže pozrime sa na experimentom podložené argumenty jednoty statickej nehybnosti materiálnych telies s ich dynamickým, zrýchleným pohybom, ktorú mentálne tupí učitelia fyziky trestuhodne šíria, na silu vnucujú študujúcim občanom SR.
Newton jednotu zotrvačnej, dynamickej váhy telies, s ich dynamickou, zotrvačnou váhou, nemohol nikdy experimentálne preveriť v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g), lebo nepoznal spôsob ako presne zmerať veľkosť zrýchlenia priamočiarej zrýchlenej sústavy, v ktorej by mohol meral zrýchlenú váhu telies.
V Newtonových časoch neexistovali prístroje na presné meranie veľkosti zrýchlenia telies.
Newton jednotu zotrvačnej, dynamickej váhy telies, s ich statickou, gravitačnou váhou nikdy experimentálne nedokázal, on si tú jednotu iba z brucha vymyslel.
Aby som bol konkrétny. Newton túto rovnosť, ekvivalenciu odvodil z nasledovnej matematickej rovnice:
m.a = (m).(G.M/R2)
a = m/m.(G.M/R2); (m/m = 1)
a = (G.M/R2)
Jednotu zotrvačnej, dynamickej váhy telies s ich statickou, gravitačnou váhou, pokúsil sa experimentálne dokázať až Albert Einstein, nakoľko tento fyzikálny nezmysel tvorí základ jeho Všeobecnej Teórie Relativity pohybu (VTR).
V časoch Einsteina, žil jeden šikovný a podnikavý Maďarský fyzik menom Eötvös Loránd, ktorý zostrojil veľmi citlivý prístroj (torzné kyvadlo, torzné váhy) ktorým bol schopný zmerať nepredstaviteľne malé odchýlky intenzity gravitačného poľa Zeme, takže tým prístrojom dali sa odhaliť ložiská plynu a ropy pod povrchom Zeme.
Maďarský fyzik Eötvös Loránd, po tom čo on už objavil ložiská plynu a ropy, nevedno prečo, položil si z ničoho nič otázku, či rovnováha dvoch telies z rôznych druhov materiálov (napríklad zlata a slaniny) nameraná v statickom gravitačnom poli Zeme (g), je zachovaná aj v dynamickej zrýchlenej sústave.
A výsledkom jeho meraní bolo konštatovanie, zistenie, že rovnováha gravitačnej váhy dvoch telies z rôznych druhov materiálov (napríklad zlata a slaniny) zachováva sa aj v zrýchlenej sústave.
Tou zrýchlenou sústavou bola pre Eötvösa Loránda odstredivá sila rotujúcej Zemi o veľkosti odstredivého (dostredivého) zrýchlenia (a) = 0,01(g).
Maďarský fyzik Eötvös Loránd nepoložil si otázku, či váha jednotlivých telies nameraná v statickom gravitačnom poli Zeme (g), je zachovaná aj v dynamickej zrýchlenej sústave, ale on si položil iba otázku, či rovnováha dvoch rôznych druhov materiálov (napríklad zlata a slaniny) je zachovaná ako v statickom gravitačnom poli Zeme (g), tak aj v odstredivej zrýchlenej sústave.
Ibaže tá rovnováha dvoch rôznych druhov materiálov (zlata a slaniny) bola by zachovaná aj vtedy, keby váha jednotlivých telies v statickom gravitačnom poli Zeme (g), bola odlišná od váhy telies v odstredivej zrýchlenej sústave (a = g) i keď vždy rovnako, priamo úmerne odlišná pre obidve telesa.
Mentálne tupí Albert Einstein, iba túto rovnováhu dvoch rôznych druhov materiálov, (zlata a slaniny) ako v statickom gravitačnom poli Zeme (g), tak aj v dynamickej odstredivej zrýchlenej sústave (a = 0,01g), považoval (veľmi mylne) za dôkaz toho, že aj váha jednotlivých telies je rovnako veľká, ako v statickom gravitačnom poli Zeme (g), tak aj v dynamickej zrýchlenej sústave (a = g).
Mentálna tuposť Alberta Einsteina, ako aj učiteľov fyziky a zamestnancov FÚ SAV spočíva v tom, že oni nedokázali (nedokážu ani dnes) rozoznať ani len rozdiel medzi pojmom „váha dvoch jednotlivých telies“ a pojmom „rovnováha dvoch telies“.
A práve tento ich mentálny hendikep bránil im rozumne uvažovať a preto oni boli a sú nútení akceptovať akýkoľvek (nimi kolektívne dohodnutý) fyzikálny nezmysel za pravdu prírody, teda aj jednotu váhy jednotlivých telies s rovnováhou dvoch telies, v zrýchlených sústavách.
Toľko o mentálnych tupcoch neoprávnene a trestuhodne, ale netrestane šíriacich fyzikálne bludy na školách a univerzitách SR.
Teraz sa pozrime na experimentom podložené argumenty veľmi skromného, veľmi hanblivého, až cudného a podobne veľmi geniálneho pána Alexandra JÁRAYa, ktorými on dokazuje to, že:
1.) Účinky gravitačného poľa nedajú sa nahradiť účinkami zrýchlených sústav, lebo nie sú identické.
2.) Statická silová interakcia nemá nič spoločného s dynamickou silovou interakciou.
3.) Princíp ekvivalencie je výplod chorých mozgov mentálnych tupcov.
Prvou pravdou je to, že váha telies v akejkoľvek priamočiarej zrýchlenej sústave ešte ani raz, teda ešte nikdy nebola zmeraná a preto nie je možné (je zakázané) tvrdiť to, že váha telies v zrýchlenej sústave (a = g) je totožná, rovnako veľká statickej váhe telies, ktoré nehybne ležia na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli (g).
Druhou pravdou je aj to, že i keď rozdiel statickej a dynamickej váhy telies objektívne existuje, ten rozdiel nie je až tak veľký, aby sa dal vizuálne (iba očami) jednoznačne spozorovať a pritom nevyvolal u fyzikálnych metaných tupcoch pochybnosti o existencii toho rozdielu.
Ibaže veľmi skromný, veľmi hanblivý, až cudný a podobne veľmi geniálny pán Alexander JÁRAY, disponuje rukolapným a veľmi ľahko merateľným, veľmi ľahko identifikovateľným rozdielom medzi účinkami gravitačného poľa a diametrálne odlišnými účinkami zrýchlenej sústavy, ktorý on demonštruje na pohybe kyvadla, ako v statickom gravitačnom poli Zeme (g), tak aj v ekvivalentnej zrýchlenej sústave (a = g).
Nasleduje opis mechanizmu pohybu kyvadla v statickom gravitačnom poli Zeme:
Pre ľahšie pochopenie opisu pohybu kyvadla v statickom gravitačnom poli Zeme (g), nech váha závažia kyvadla bude (1kg), dĺžka ramena kyvadla nech bude (L = 10m) a gravitačné zrýchlenie Zeme (g) nech má hodnotu (g = 10m/sec2).
Opis mechanizmu pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme, ktorej intenzita gravitačného poľa má hodnotu (g), začínam tým, že uvádzam pohybový stav stredu otáčania kyvadla v gravitačnom poli Zeme (g).
Stred otáčania sa kyvadla v gravitačnom poli Zeme (g) nachádza sa v nehybnom (zotrvačnom) stave a iba závažie kyvadla podlieha zrýchleným silovým účinkom gravitačného poľa Zeme (g).
Závažie takto zadefinovaného kyvadla bude sa pohybovať po kružnici a po vychýlení sa z vodorovnej (počiatočnej) polohy o uhol 30°, vplyvom silového účinku gravitačného poľa (g = 10m/sec2), nadobudne obvodovú rýchlosť (v = 10m/sec).
Závažie kyvadla pri tejto obvodovej rýchlosti vyvinie odstredivú silu v ramene kyvadla o hodnote:
(m.a = 1kg.v2/R)
(m.a = 1kg. 100m2/sec2.10m)
(m.a = 1kg.10m/sec2)
(m.a = 10N)
Veľkosť odstredivej sily v ramene kyvadla bude mať hodnotu (10N).
Proti takto opísanému pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme, ani mentálni tupci, čiže učitelia fyziky a zamestnanci FÚ SAV, nemali by mať námietky.
(Ale od mentálnych tupcov dá sa očakávať všetko možné i nemožné.)
Mentálni tupci, čiže učitelia fyziky a zamestnanci FÚ SAV, ale majú neprekonateľné mentálne problémy s pochopením mechanizmu pohybu tohto istého kyvadla, v priamočiarej, rovnomerne zrýchlenej sústave (a = g) čiže v rakete.
Problémy s pochopením mechanizmu pohybu kyvadla v priamočiarej rovnomerne zrýchlenej sústave (a = g), čiže v zrýchlenej rakete spočívajú v tom, že v tomto prípade iba stred otáčania kyvadla podlieha zrýchleným silovým účinkom rakety o hodnote (a = g), že v tomto prípade iba stred otáčania kyvadla pohybuje sa zrýchleným pohybom (a = g), pričom závažie kyvadla je zrýchľované až následne, dodatočne a to tak, že zrýchlený pohyb stredu otáčania je prenášaný ramenom kyvadla na sekundárny, druhotný zrýchlený pohyb závažia kyvadla.
Pohyb závažia kyvadla v tomto prípade už nie je pohybom po kružnici, ale pohybom po cykloíde.
Problémy s pochopením mechanizmu pohybu kyvadla v priamočiarej rovnomerne zrýchlenej sústave (a = g), čiže v zrýchlenej rakete spočívajú v tom, že ak tento druh pohyb kyvadla bude sledovať fyzikálny tupec iba svojimi očami, tak jemu sa aj tento druh pohybu kyvadla "bude zdať" takým istým, ako je pohyb kyvadla v gravitačnom poli Zeme.
Čiže aj tento druh pohybu kyvadla "bude sa tomu tupcovi zdať "ako pohyb po kružnici.
Absolútny pohyb závažia kyvadla v priamočiarej rovnomerne zrýchlenej sústave (a = g) po cykloíde, nedá sa identifikovať iba očami. K videniu - identifikácii absolútneho pohybu závažia kyvadla v priamočiarej rovnomerne zrýchlenej sústave (a = g) po cykloíde, je potrebné mať (od Boha darované) trojrozmerné, priestorové myslenie.
Mentálni tupci, čiže učitelia fyziky a zamestnanci FÚ SAV disponujú iba dvojrozmerným, iba plošným myslením a preto nevedia za nič na svete pochopiť trojrozmerný, priestorový, absolútný pohyb kyvadla v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).
To je ale iba genetický problém mentálne i fyzikálne tupých jedincov, no nie problém materiálnej prírody.
Mylné, plošné videnie sveta mentálnymi tupcami, čiže učiteľmi fyziky a zamestnancami FÚ SAV, ale jednoznačne vyvracajú experimentálne namerané hodnoty napätí v tiahle kyvadla, ktoré vznikajú ako v gravitačnom poli, tak aj v zrýchlenej sústave a ktoré nie je možné vidieť, identifikovať iba očami.
Takže o diametrálne rozdielnom priebehu tlakov v ramene kyvadla počas jeho pohybu v gravitačnom poli Zeme (g) a v ekvivalentnej zrýchlenej sústave (a = g), v žiadnom prípade nie je potrebné hovoriť, dikutovať, či polemizovať s mentálnymi tupcami, čiže učiteľmi fyziky a zamestnancami FÚ SAV.
Mentálnych tupcov, čiže učiteľov fyziky a zamestnancov FÚ SAV je potrebné súdnym nariadení prinútiť k tomu, aby tie rozdielne parametre tlakov v tiahli kyvadla počas jeho pohybu v (g) a v (a = g) sústave, bezpodmienečne a prvý krát v dejnách fyziky preverili.
Z mentálnymi tupcami sa nediskutuje!
Mentálnym tupcom sa zo zásady nariaďuje čo majú robiť.
Záverečné zhrnutie:
Dráha pohybu závažia kyvadla v (g) poli je kružnica, pričom dráha pohybu kyvadla v (a = g) zrýchlenej sústave je cykloída.
(Prvý zásadný rozdiel.)
Čas kmitu kyvadla v (g) poli je kratší ako čas kmitu kyvadla v (a = g) zrýchlenej sústave a to o 3%.
(Druhý zásadný rozdiel.)
Veľkosť tlaku v tiahle kyvadla pri jeho absolútnom vychýlení sa o 30° z pôvodnej vodorovnej, nehybnej polohy, v (g) poli, je o polovicu (o 50%) väčší, ako je veľkosť tlaku v tiahle kyvadla pri jeho zdanlivom vychýlení sa o 30° z pôvodnej nehybnej polohy, v (a = g) zrýchlenej sústave.
(Tretí zásadný rozdiel.)
Vážený pán JUDr. Milan Husťák, sudca Okresného súdu Košice1.
K tomu, aby senát OS KE1, pod Vaším vedením, mohol svojim uznesením nariadiť mi povinný pobyt v blázinci a aby toto uznesenie KS KE obratom ruky nezrušil a nevrátil ho späť do Vašich rúk k opakovanému prerokovaniu, Vy, ako aj ostatní členovia senátu OS KE1, musíte mať úplne jasno v tom, či tlaky v tiahle kyvadla pri jeho pohybe v gravitačnom poli (g), ako aj pri jeho pohybe v zrýchlenej sústave (a = g), sú rovnako veľké, identické, ako to tvrdia iba na základe svojich osobných dojmov a pocitov mentálne tupí učitelia fyziky a zamestnanci FÚ SAV,
alebo či tlaky v tiahle kyvadla pri jeho pohybe v gravitačnom poli a v zrýchlenej sústave (a = g), sú diametrálne odlišné, ako to experimentálne zmeral už pred 30. rokmi, veľmi skromný, veľmi hanblivý, až cudný a podobne veľmi geniálny pán Alexander JÁRAY a ako to funguje v materiálnej prírode.
Keby veľmi skromný, hanblivý, až cudný a podobne geniálny pán Alexander JÁRAY, už pred 30. rokmi experimentálne nezmeral to, že tlaky v tiahle kyvadla pri jeho pohybe v gravitačnom poli a v zrýchlenej sústave (a = g) sú diametrálne odlišné a keby nemal neblahé skúsenosti s mentálne tupými učiteľmi fyziky ako aj s mentálne tupými zamestnancami FÚ SAV, tak by nikdy neaplikoval článok 32 Ústavy SR v praxi a nikdy by si nedovolil túto vec dostať pred súd.
(Géniovia nič také nerobia.)
Keďže veľmi skromný, hanblivý, až cudný a podobne geniálny pán Alexander JÁRAY, už pred 30. rokmi experimentálne nameral to, že tlaky v tiahle kyvadla pri jeho pohybe v gravitačnom poli (g) a v zrýchlenej sústave (a = g) sú diametrálne odlišné, tak mu neostáva nič iného, iba trpezlivo počkať si na to, kedy už konečne OS KE1, v zmysle platných zákonov a Ústavy SR, nariadi štátom plateným mentálnym fyzikálnym tupcom, povinnosť experimentálne preveriť a následne aj akceptovať túto objektívnu realitu materiálnej prírody a začať ju vyučovať na školách a univerzitách Slovenskej republiky.
Tretí exaktný dôkaz mentálnej tuposti učiteľov fyziky, nachádza sa na adrese: http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=346741
A to o matematike som sa ani len nezmienil: x = jaray.alexander@centrum.sk
