Ecce Isaac aequatio (IA).
Ajhľa Izákova rovnica (IA ).
(IA) = { ( m z .a) = m g. (G.M g/r 2 )}
Tu opísaná (IA) rovnica vypovedá o iracionálnych (neprirodzených) mentálnych danostiach jej autora:
Izáka Newtona (Novotného ).
Predmetom tejto analýzy bude matematický aparát rovnice (IA), obsiahnutý v nasledovnom texte učebnice fyziky (zdroj):
http://web.natur.cuni.cz/~repko/vesmir/index.htm#kap12.1 )
„Podľa základného poznatku klasickej fyziky je pozorované zrýchlenie (a ) častice s hmotnosťou (m ) vyvolané silou (f) . Túto hmotnosť nazývame zotrvačná a označíme ju (m z ).
Teda platí: f = m za.
Newton ešte na viac zistil, že medzi dvoma časticami s hmotnosťou (m ) a (M ) nachádzajúcimi sa vo vzdialenosti (r ) (meranej od ich hmotného stredu) pôsobí príťažlivá gravitačná sila; označíme ju (F) .
Platí: F = m g .(G.M g/r 2 ).
Napríklad voľne pustený kameň s hmotnosťou (m g ) blízko povrchu Zeme bude padať so zrýchlením pomocou rovnice:
m z a = m g. (G.M g/r 2 ); (Kde M g je hmotnosť Zeme.)
Ak sa zotrvačná hmotnosť (m z ) spomenutého kameňa rovná jeho gravitačnej hmotnosti (m g ), teda ak platí:
m z = m g ,
je to jeho zrýchlenie dané vzťahom:
a = G.M g/r 2 .
Podľa tohto výsledku zrýchlenie padajúcich telies nezávisí od ich hmotnosti......“
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Teraz nasleduje analýza k tu uvedenému textu z učebnice fyziky, ktorý pojednáva o jednote gravitačnej a zotrvačnej váhy (hmotnosti) telies v stave chemických prvkov.
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Na úplnom začiatku tejto analýzy je potrebné položiť si otázku, z čoho sa skladá Newtonova ekvivalencia (IA):
(IA) = { m z .a = m g .(G.M g/r 2 ) }
o čom vypovedá, respektíve čo ona vlastne opisuje? To preto, že v tejto (IA) je zakonzervovaná heretická paradigma nie len Newtonovho spôsobu myslenia, ako aj myslenia jeho nasledovníkov, ale aj celého ľudstva.
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Najprv analyzujem ľavú stranu (IA).
1 .) Položka: f = m za; v (IA), vo fyzike neznamená vôbec nič. Je to iba opis predpokladaného mechanizmu procesu zrýchlenia materiálneho telesa, účastného v kontaktnej silovej interakcii s iným materiálnym telesom, ktorý nastane až počas účinku časového intervalu (nt), teda až počas impulzu kontaktnej silovej interakcie:
f = m za.(nt);
Položka: f = m z a ; v (IA) oznamuje iba to, čo by sa stalo, keby dve telesá vstúpili do vzájomnej kontaktnej, tlakovej, časovej silovej interakcie v materiálnom časopriestore.
2 .) Položka: m z ; v (IA) prezentuje dobre merateľnú veľkosť tlaku, ktorý by musel vzniknúť na styčných plochách telies podliehajúcich časovým účinkom kontaktnej silovej interakcie medzi telesami:
{+ f .(nt) = m za.(nt)} = {- f .(nt) = m za.(nt)}
Položka: m z ; v (IA) prezentuje dobre merateľnú veľkosť tlaku, ktorý zákonite vzniká, indukuje sa počas časového intervalu tlačenia jedného telesa druhým telesom, v materiálnom časopriestore. Prevodom toho styčného (posuvného – translačného) tlaku na kilogramové hodnoty (n.kg) pomocou zariadení zvaných váhy, čiže zvážením telies dostávame zrýchlenú kilogramovú váhu telies, nesprávne označenú ako zrýchlená, „zotrvačná hmotnosť“ (m z ).
3 .) Položka: (a ); v (IA), prezentuje iba literárny oznam o tom, že keby jedno teleso bolo počas kontaktnej silovej interakcie tlačené v materiálnom časopriestore iným telesom, aj to iba počas konkrétneho, + účinku časového intervalu (nt), zmenila by sa jeho rýchlosť (zrýchlilo by sa) podľa rovnice:
v = a.(nt).
4 .) Položka: f = m z a ; v (IA) nadobudne reálnu fyzikálnu podobu iba súčinom s + časovým účinkom parametra (nt) , teda:
f .(nt) = m za.(nt).
f .(nt) = m z .v
Keďže položka: f = m za; v (IA) nemá + časovú dimenziu (nt), preto (IA), v ktorej sa táto položka nachádza, neopisuje objektívnu realitu prebiehajúcu v materiálnom časopriestore. Je to iba premisa, nie však reálny prírodný proces.
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Teraz analyzujem pravú stranu (IA).
1 .) Položka:
F = m g. (G. M g/r 2 ),
na pravej strane (IA), vo fyzike po prvervé neznamená vôbec nič. Je to iba opis predpokladaného mechanizmu procesu zrýchlenia (voľného pádu) materiálneho telesa účastného v bezkontaktnej silovej interakcii s gravitačným poľom Zeme o veľkosti zrýchlenia (g) = G.M g /r 2 , ktoré nastane až počas časového účinku parametra (nt) predmetnej silovej interakcie:
F .(nt) = m g. (G. M g/r 2 ).(nt)
v. m g = m g. (G.M g /r 2 ).(nt);
2 .) Položka:
F.(nt) = m g. (G. M g/r 2 ).(nt)
na pravej strane (IA), ale po druhé opisuje reálny mechanizmus vzniku dobre merateľného statického tlaku telies, ležiacich nehybne na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli o veľkosti :
(g ) = G.M g /r 2 .
Ten dobre zmerateľný tlak vzniká na tých styčných plochách telies, ktorými nehybné telesá tlačia na povrch Zeme, ako následok ich statickej, bezkontaktnej silovej interakcii s gravitačným poľom Zeme o veľkosti (g ) = G.M g/r 2 . Prevodom toho styčného tlaku na kilogramové hodnoty (n.kg) pomocou zariadení zvaných váhy, čiže vážením telies, dostávame statickú kilogramovú váhu telies, nesprávne označenú ako „gravitačná hmotnosť“ telies (m g ).
3 .) Dvojitú, binárnu hodnotu jedinej rovnice:
F. (nt) = m g. (G. M g/r 2 ).(nt)
na pravej strane (IA), určuje binárna gravitačná konštanta (G ), ktorá má dve hodnoty a to:
G 1 = (6,6742).10-11 .m3 /kg.(sec2 ); (m = meter)
G2 = (6,6742).10-11 .m3 /kg. (n.sec3 ); (m = meter)
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Až teraz môže nasledovať komentár GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa, autora (okrem iného) „Kauzálnej fyziky“, fyziky absolútneho pohybu hmoty, k tu uvedenému textu z učebnice fyziky, ktorý by mal pojednávať o jednote gravitačnej a zotrvačnej váhy (hmotnosti) telies v stave chemických prvkov, ktorý znie nasledovne:
„Voľne pustený kameň s gravitačnou hmotnosťou (m g = 1 kgg ) blízko povrchu Zeme bude padať so zrýchlením (a = g) určeným pomocou rovnice:
m z .(a z ) = m g .(G.M g/r 2); ( kde M g je hmotnosť Zeme.)“
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Ešte je potrebné poznamenať, že z uvedenej rovnice fyzika odvodzuje nasledujúce závery:
Keď platí: 1kg z .(a z ) = 1kg g .(G. M g/r 2 );
Musí platiť aj toto: (a z ) = 1kg g /1kg z .(G.M g/r 2 );
Pričom: (a z ) = (G. M g/r 2 ); platí iba vtedy:
Keď platí: 1kg g /1kg z = 1 ;
Potom platí toto:
1kg g = 1kg z ;
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Čo sa ale stane keď sa prebudíme zo sladkého sna relativistických fyzikov a vrátime sa do objektívnej reality absolútnej materiálnej prírody? Do "Kauzálnej fyziky"?
Potom zistíme, že predmetná Newtonová rovnica:
( IA) = { m z .a = m g. (G.M g/r 2 ) }
opisuje taký vzťah, ktorý v materiálnej prírode neexistuje. Potom zistíme, že predmetná Newtonova rovnica opisuje nezmysel, presnejšie fyzikálnu herézu, čiže blud.
Aj keby sme tento metafyzický, mimo časový blud dostali do reálneho časopriestoru a to priradením činiteľa časového účinku (nt) k obidvom stranám rovnice ( IA) :
{ m z .a.(nt) = m g .(G.M g/r 2 ).(nt) }
Museli by sme konštatovať, že pri voľnom páde telesa v gravitačnom poli, gravitačná váha telesa (m g ) zaniká, je nemerateľná a preto by platilo:
! m z .a.(nt) = (? m g ).G. M g/r 2 .(nt)
1 kg z .a .(nt) = (? kg g ).9,81m/sec2 .(nt)
( 1kg z .v ) = (? kg g .v )
Z tejto ( IA) rovnice nevyplýva jednota dobre merateľnej (experimentom overiteľnej) zotrvačnej váhy telies, teda dobre merateľnej veľkosti styčného tlaku, ktorý vzniká počas každej časovej kontaktnej silovej interakcii medzi dvomi telesami opísanej rovnicou:
{+ f .(nt) = m za.(nt)} = {- f .(nt) = m za.(nt)}
a medzi nemerateľnou gravitačnou váhou voľne padajúceho materiálneho telesa, ktorého zotrvačná (zrýchlená, ale aj gravitačná) váha zaniká vstupom do časovej silovej interakcie s (nie podobne materiálnym) gravitačným poľom Zeme (g). opísanej jedinou rovnicou:
F .(nt) = (? m g .g ).(nt)
Túto silovú interakciu nemôžeme opísať rovnicou:
+ {F .(nt) = (? m g .g ).(nt)} = - {F . (nt) = ? m g .(G. M g/r 2 ) . (nt)}
lebo položka: - {F . (nt) = ? m g .(G. M g/r 2 ) . (nt)}
nie je experimentálne identifikovateľná, nie je prístrojmi zmerateľná. Pri tejto silovej interakcii poznáme následok, ale nepoznáme príčinu. Tú iba prorokujeme.
Už aj z tejto nelogickej rovnosti (ale logickej nerovnosti):
{ +f .(nt) = ! m za.(nt) = {- F .(nt) = (? m g .g ).(nt)}
vyplýva iba nelogická úmera:
( ! 1kg z )/ ( ? kg g ) = ! /?
A preto ekvivalencia, hmotnosti voľne padajúceho telesa v gravitačnom poli a telesa nachádzajúceho sa v kontaktnej v silovej interakcii s iným telesom, opísaná touto metafyzickou, mimo časovou rovnicou:
m z .a = m g .(G.M g/r 2 )
nemôže platiť ani len náhodou.
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
No ale je tu ale ešte aj druhý variant metafyzickej, mimo časovej rovnice (IA) :
m z .a = m g .(G.M g/r 2 )
ktorý iba metafyzicky, abstraktne pojednáva o vzťahu medzi eventuálnou časovou zotrvačnou, dynamickou, kontaktnou silovou interakciou, vznikajúcou medzi dvomi materiálnymi telesami, ktorú opisuje rovnica:
{+ f .(nt) = m za.(nt)} = {- f .(nt) = m z(nt)}
ako aj medzi statickou silovou interakciou vznikajúcou medzi povrchom Zeme a na ňom nehybne ležiacimi materiálnymi telesami, ktorých k povrchu Zeme tlačí ich statická silová interakcia s gravitačným poľom Zeme, ktorá sa opisuje iba jedinou rovnicou:
F . (nt) = m g .(G. M g/r 2 ) . (nt)
V obidvoch silových interakciách vzniká dobre merateľný styčný tlak medzi povrchmi navzájom interagujúcích telies, ktorý sa dá vhodnými mechanizmami previesť na kilogramovú váhu telies.
Skutočnosť, že jediná, metafyzická, mimo časová rovnosť po jej vsunutí do reálneho časopriestoru činiteľom (nt):
{ m z .a = m g .(G.M g/r 2 ) } . (nt)
má dve diametrálne odlišné varianty účinku, spôsobuje práve gravitačná konštanta (G).
Gravitačná konštanta (G) určuje, či v položke rovnice (IA) :
F . (nt) = m g .(G. M g/r 2 ) . (nt)
pôjde o voľný pád telies v gravitačnom poli Zeme, bez možnosti identifikovať váhu telesa počas jeho voľného pádu, alebo či pôjde o statickú interakciu materiálnych telies, ktoré tlačia na povrch Zeme v ich nehybnom stave, s možnosťou zmerania ich statickej, gravitačnej váhy.
A práve v odhalení dvojitej (binárnej) podstaty fyzikálneho parametra zvaného ako gravitačná konštanta (G), tkvie podstata tejto analýzy.
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Gravitačná konštanta (G) môže vyvolať ako činiteľ v nasledovnej rovnici:
F . (nt) = m g .(G.M g/r 2 ).(nt)
dve diametrálne odlišné silové interakcie.
O tom, čo bude táto rovnica opisovať, rozhoduje iba to, či gravitačná konštanta (G2 ) je skutočnou konštantou (C) a preto je nezávislá na čase (t), alebo či gravitačná konštanta (G1 ) je funkčne závislá na čase (t), i keď na školách a univerzitách SR je ona podvodne prezentovaná ako na ničom nezávislá konštanta (C).
G1 = (6,6742).10-11 .m3 /kg.sec2 ; G2 = (6,6742).10-11 .m3 /kg. (n. sec3 ).
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Pre prípad opisu voľného pádu telies v gravitačnom poli Zeme (g), ktorý môže nastať iba vtedy keď gravitačné zrýchlenie Zeme (g) pôsobí na telesá v konkrétnom časovom intervale (nt), rovnica voľného pádu telies vyzerá nasledovne:
F .(nt) = ? m g .(G1 .M g/r 2 ).(nt)
G1 = (6,6742).10-11 .m3 /kg.sec2 ;
V tomto prípade časový parameter gravitačnej konštanty (G1 ), má hodnotu (1/sec2 ) a preto gravitačná konštanta (G1 ), vďaka pridanému časovému parametru (nt), stratí svoju konštantnosť a zmení sa na funkčnú závislosť od času (t), a tým zapríčiní to, že teleso bude meniť svoju rýchlosť (v) v lineárnej závislosti na čase (nt) :
v = (G1 .M g/r 2 ).(nt)
v = (g ).(nt)
a svoju dráhu bude meniť v kvadratickej závislosti na čase (nt):
s = 0,5.g.t2
--------existujú dve gravitačné konštanty-------existujú dve gravitačné konštanty----------
Opis statickej silovej interakcie, ktorá vzniká medzi povrchom Zeme a na ňom nehybne ležiacimi materiálnymi telesami, ktorých ku povrchu Zeme tlačí prístrojmi neidentifikovateľná, iba ich prorokovaná, statická silová interakcia s gravitačným poľom Zeme, deje sa nasledujúcou rovnicou:
F .(nt) = m g .(G2 .M g/r 2 ).(nt)
G2 = (6,6742).10-11 .m3 /kg.(n. sec3 ).
V tomto prípade časový parameter gravitačnej konštanty (G2 ) má hodnotu:
(1 / n.sec3 )
následkom čoho táto gravitačná konštanta (G2 ) jednoducho vykráti pridaný časový činiteľ (nt) (zlikviduje ho) a tým zabezpečí svoju konštantnosť (C), teda svoju absolútnu nezávislosť na čase (t). Telesá podliehajúce statickej silovej interakcii v gravitačnom poli Zeme (g), následkom účinku gravitačnej konštanty (G2 ), majú iba jeden merateľný, aj to nemenný, teda konštantný parameter (tlak), pritom sa ich nemerateľná rýchlosť (ich nehybnosť) nemení a nemení sa ani ich nemerateľná (žiadna) dráha. Tento stav materiálnych telies v gravitačnom poli Zeme môže nastať jedine za podmienky, že časový parameter gravitačnej konštanty (G ) má hodnotu:
(1 / n.sce3 ) ! !!
A teraz som sa dostal k záverečnému konštatovaniu neplatnosti "Princípu ekvivalencie" pomocou nasledujúcej rovnice:
(m z .a ).(nt ) = m g . (G.M g/r 2 ).(nt);
Aby mohla nastať reálna kontaktná zrýchlená, zotrvačná časová silová interakcia so vznikom kontaktného tlaku na styčných plochách telies, musí na ľavej strane rovnice (IA) platiť nasledujúca rovnosť:
f .(nt) = (m z .a ).(nt)
Aby mohla nastať reálna kontaktná časová silová interakcia materiálnych telies tlačiacich na povrch Zeme v ich nehybnom stave, teda statická silová interakcia s dobre merateľným styčným tlakom telies, musí na pravej strane rovnice (IA) platiť nasledujúca rovnosť:
F .(nt) = m g . (G2 .M g/r 2 ).(nt);
G2 = (6,6742).10-11 .m3 /kg. (n. sec3 ).
No a teraz uvediem rovnosť medzi kontaktnou zrýchlenou, zotrvačnou silovou interakciou:
f .(nt) = (m z .a ).(nt)
a statickou, gravitačnou kontaktnou silovou interakciou:
F .(nt) = m g .(G.M g/r 2 ).(nt);
G2 = (6,6742).10-11 .m3 /kg. (n. sec3 ).
v nasledovnej rovnici:
(m z .a ).(nt ) = m g . (G2 .M g/r 2 ).(nt);
G2 = (6,6742).10-11 .m3 /kg. (n. sec3 ).
po dovolenej úprave a po vykrátení činiteľa (nt ) na pravej strane rovnice dostaneme:
(a ).(nt ) = m g /m z . (G .M g/r 2 )
v = m g /m z . g
za predpokladu že platí:
m g /m z = 1
že platí "Princíp ekvivalencie", dostávame rovnicu:
v = g ;
Rýchlosť rovná sa zrýchlenie.
Rovnica: v = g;
prezentuje reálnu rovnicu „Princípu ekvivalencie“.
Na záver je potrebné stroho poznamenať, že dilino Newton a po ňom ďalší dilinovia neprišli na to, že gravitačná konštanta má dve varianty a to:
(G = G1) = (6,6742).10-11 .m3 /kg.(sec2 ). (m = meter)
G2 = (6,6742).10-11 .m3 /kg. (n.sec3 ). (m = meter)
Preto statickú a dynamickú silovú interakciu bezradne zmiešavajú do kopy.
Na dve diametrálne odlišné časové parametre gravitačnej konštanty (G), musela prísť iba tak, náhodou, z nudy, až: Jeho vedecká svätosť, Jeho Magnificencia, Jeho.........,
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.
Na úprave textu sa priebežne pracuje.
