Experimentálny dôkaz neplatnosti „Princípu ekvivalencie“.

Autor „Jablkovej fyziky“, “Apples Physics”, Izák NewtonExperimentálny dôkaz neplatnosti

„Princípu ekvivalencie“.

(Pomocou sklopnej dvojitej naklonenej roviny.)

Pri všetkej mojej vrodenej a bezbrehej skromnosti až cudnosti, ako aj pri všetkej mojej vrodenej bezbrehej slušnosti a láske k blahoslaveným nízkym v duchu, či chcem alebo nechcem, aj to iba s veľkým morálnym odporom, sebazapretím, ale pritom s plným vedomím zodpovednosti k podvádzanému národu Slovenskému, ako aj k celému ľudstvu, musím pravdivo a to na viac aj poriadne nahlas povedať, že ja (Alexander JÁRAY) som:

Výnimočný prírodovedný (fyzikálny) génius všetkých čias !!!

To ale v žiadnom prípade nie preto, že ja som od prírody obdarovaný výnimočným talentom na spoznanie pravdy prírody, či dokonca akýsi prírodou vyvolený mesiáš. Ja som nevzdelaný jedinec ľudskej spoločnosti a to nakoľko nevzdelaný, ako je nevzdelaná samotná materiálna príroda.

„Ja (Alexander JÁRAY) som prírodovedný (fyzikálny) génius iba preto, že nie som až natoľko mentálne tupý, (hlúpy) ako je tupé (hlúpe) moje (synteticky, relatívne vzdelané) okolie, čiže ako sú tupí (hlúpi) štátom zbytočne platení učitelia fyziky a zamestnanci FÚ SAV, ale žiaľ aj nimi ohlúpení občania SR a to v oblasti videnia exaktného, reálneho, trojrozmerného (globálneho - absolútneho) pohybu materiálnych telies v kozmickom priestore.“

Ja som schopný vidieť to, čo objektívne existuje v materiálnom časopriestore ako reálny (globálný - absolútny) pohyb materiálnych telies. To reálne videnie reálného pohybu materiálnych telies v kozmickom priestore nedá sa zrieť iba očami. To sa dá vidieť jedine a výlučne iba rozumom.

Ja vnímam (vidím) reálny, trojrozmerný (x; y; z;) (globálny - absolútny) pohyb materiálnych telies kozmickým priestorom hlavne rozumom a práve preto, ten globálny, ten absolútny pohyb materiálnych telies viem aj veľmi hravo experimentálne identifikovať, čiže experimentálne dokázať.

Tí tuctoví mentálni tupci v mojom okolí, po vzore ich totémových idoloch, po vzore ich korunovaných mentálnych tupcov, (Galilea, Newtona, Einsteina) ako aj po vzore ich učiteľov relativistickej fyziky, vnímajú (vidia) pohyb materiálnych telies kozmickým priestorom iba ako svetelné efekty (iba ako odrazy svetla) pohybu materiálnych telies. Tí tuctoví mentálny tupci v mojom okolí, nad tými svetelnými efektmi (odrazmi svetla) sa už ďalej nezamýšľajú.

Tí tuctoví mentálni tupci v mojom okolí, po vzore ich totémových idoloch, po vzore ich korunovaných mentálnych tupcov, (Galilea, Newtona, Einsteina) ako aj po vzore ich učiteľov relativistickej fyziky, sú schopní vidieť iba dvojrozmerný (x; y;), plošný (obrazný) pohyb materiálnych telies, ktorý ale nevedia experimentálne dokázať, lebo trojrozmernú (x; y; z;) objektívnu realitu (absolútny pohyb) nie je možné experimentálne dokázať iba dvomi rozmermi (x; y;).

Halucinačné vidiny pohybu (relatívny pohyb) telies nie je možné považovať za reálny, globály - absolútny trojrozmerný (x; y; z;) pohyb materiálnych telies kozmickým priestorom.

Tí tuctoví mentálni tupci v mojom okolí, čiže relativisti, svoju neschopnosť vedeckým spôsobom, teda pomocou experimentu dokázať nimi videný, iba dvojrozmerný (x; y;) iba plošný (obrazný) pohyb materiálnych telies, zdôvodňujú nimi na ten účel špeciálne vyrobenou výhovorkou v znení:

„Neexistuje žiadny vedecký - experimentálny spôsob pomocou ktorého by sa dalo rozlíšiť či fyzikálny proces prebieha v uzavretej kabíne rakety ktorá stojí nehybne na povrchu Zeme, (čiže v gravitačnom poli Zeme (g)), alebo v uzavretej kabíne rakety, ktorá sa pohybuje vesmírom priamočiarym zrýchleným pohybom, ktorej zrýchlenie je rovné gravitačnému zrýchleniu Zeme (g). Teda v uzavretej kabíne rakety, ktorá sa pohybuje kozmickým priestorom zrýchlením (a = g).“

Presnejšie povedané, tí tuctoví mentálni tupci v mojom okolí, relativisti tvrdia, že účinky gravitačného poľa nedajú sa vedeckým spôsobom, experimentálne, odlíšiť od účinkov zrýchleného pohybu telies. Toto svoje tvrdenie zhutnili dokonca do ich univerzálnej výhovorky, ktorú následne svojvoľne povýšili (ptrehlásili) na prírodný princíp zvaný:

„Princíp ekvivalencie“.

Tí tuctoví tupci v mojom okolí, čiže relativisti, svojim zvráteným, málo rozmerným myslením nie sú schopní za nič na svete pochopiť to, že teleso pri jeho voľnom páde v gravitačnom poli Zeme padá zrýchleným pohybom nie len vzhľadom k povrchu Zeme, ale že to teleso koná zrýchlený pohyb aj v vzhľadom k celému kozmickému priestoru, teda koná globálny, absolútny zrýchlený pohyb kozmickým priestorom, tmavou energiou (všehomírom).

Tí tuctoví tupci v mojom okolí, čiže relativisti, svojim zvráteným, málo rozmerným myslením nie sú schopní za nič na svete pochopiť to, že pri voľnom páde telesa v zrýchlenej sústave (v rakete), teleso padá zrýchleným pohybom iba vzhľadom k stenám rakety, ale vzhľadom k celému kozmického priestoru, k tmavej enercii, čiže globálne, absolútne, to teleso v rakete sa pohybuje rovnomernou, zotrvačnou rýchlosťou a iba steny a podlaha rakety sa blížia k tomu telesu globálnym absolútnym zrýchleným pohybom.

Tí mentálni tupci v mojom okolí, čiže relativisti, svojim zvráteným, málo rozmerným myslením nie sú schopní za nič na svete pochopiť to, že práve preto fyzikálne procesy prebiehajúce v gravitačnom poli (g) a v zrýchlenej sústave (a = g) sú diametrálne odlišné a v žiadnom prípade nie sú také, aké si to oni svojim málo rozmerným myslením predstavujú, že nie sú také aké si to oni (svojou mentálnou tuposťou) zbožne želajú.

Nie sú rovnaké, nie sú ekvivalentné.

Keďže tí tuctoví mentálny tupci v mojom okolí, čiže relativisti, nie sú relatívni tupci, ale oni sú absolútni tupci, tak je úplne prirodzené, že oni nie sú si istí v ničom, preto ani v pravdivosti ich vlastného, plošného, svetelne - halucinačného bludu, zvaného „Princíp ekvivalencie“ a tak ho pravidelne overujú. Najnovšie ho overujú už aj v kozmickom priestore.

O horibilných finančných sumách, ktoré sa na tú zbytočnú previerku pravdivosti plošného, svetelne - halucinačného bludu, zvaného „Princíp ekvivalencie“ zbytočne vyhodia, radšej sa ani len nezmienim.

Ale zato sa zmienim o tom, ako sa dá veľmi jednoducho a temer zadarmo vedeckým spôsobom, čiže pomocou experimentu zistiť, či kabína rakety stojí nehybne v gravitačnom poli Zeme, alebo sa pohybuje kozmickým priestorom zrýchleným pohybom (a), ktorej hodnota je rovná gravitačnému zrýchleniu Zeme (g), teda zrýchlením (a = g).

Ale zato ja sa zmienim o tom, ako sa dá veľmi jednoducho a temer zadarmo zistiť to, čo sa podľa tých tuctových mentálnych tupcov v mojom okolí, čieže podľa relativistov, nedá zistiť za žiadnych okolností.

Ja sa zmienim o tom, ako sa dá veľmi jednoducho a temer zadarmo zistiť (vykázať) diametrálne odlišný mechanizmus pôsobenia gravitačného poľa (g) a priamočiarej zrýchlenej sústavy (a = g) na globálny, absolútny pohyb materiálnych telies v kozmickom priestore, v tmavej energii, vo všehomíre, v univerze.

Ja sa zmienim o tom, ako sa dá veľmi jednoducho a temer za darmo dokázať mentálna tuposť, čiže zvrátené, málo rozmerné myslenie o.i. (ale hlavne) učiteľov fyziky a zamestnancov FÚ SAV.

Už dosť bolo zbytočných rečí o „vedeckých“ výplodoch tuctovo mentálne tupých ľudí so zvráteným myslením v mojom okolí, čiže o relativistoch a teraz pristúpim k serióznemu opisu vedeckého - experimentálneho spôsobu identifikácie, globálneho, čiže absolútneho pohybu materiálnych telies v kozmickom priestore.

Najprv teória a až potom prax.

Základný pilier relativistickej fyziky, „Princíp ekvivalencie“ je chybný (chorý) už v jeho samotnom ideovom základe.

Ideový základ „Princípu ekvivalencie“, tvorí veľmi mylný (až zvrátený) osobný dojem a pocit slávneho mentálneho tupca Galilea Galileiho o tom, že všetky telesá (bez rozdielu ich váhy - hmotnosti) padajú k povrchu Zeme rovnakým zrýchlením.

Tento veľmi mylný (až zvrátený) osobný dojem, či pocit korunovaného mentálneho tupca Galilea, stráca svoju platnosť v tom momente, keď do jeho zvráteného tvrdenia v znení:

„Všetky telesá bez rozdielu váhy (hmotnosti) padajú k povrchu Zeme rovnakým zrýchlením“,

namiesto slova „všetky telesá“, dosadíme jedno teleso o hmotnosti (napríklad) slnka.

Vtedy to jedno teleso o hmotnosti slnka, už by nepadalo na povrch Zeme (v zmysle zvráteného osobného dojmu a pocitu korunovaného mentálneho tupca Galilea) zrýchlením (g), ale Zem by padala na to teleso (slnko) zrýchlením 29(g).

Stručne a jasne je potrebné povedať to, že choré osobné dojmy a pocity korunovaného mentálneho tupca Galilea, o voľnom páde telies k povrchu Zeme, teoreticky neplatili nikdy. Tie choré osobné dojmy a pocity korunovaného mentálneho tupca Galilea, o voľnom páde telies (ako že) prakticky platia aj iba (do)vtedy, pokiaľ pomer hmotnosti padajúcich telies je v porovnaní s hmotnosťou Zeme veľmi veľký, (malý) rádovo

( 1 : 10²⁴ ) = 0, 000 000 000 000 000 000 000 001

Keď hovorím o tuctových mentálnych tupcoch v mojom okolí, tak vyjadrujem absolútnu pravdu, lebo keď tým mentálnym tupcom uvediem príklad voľného pádu telesa o hmotnosti slnka na povrch Zeme, ktoré by podľa chorých osobných dojmov a pocitov korunovného (totémového) mentálneho tupca Galilea, muselo padať na povrch Zeme takým istým zrýchlením akým padá železný kilovec, či husacie pierko, tak tí tuctoví mentálni tupci v mojom okolí (pohrobkovia korunovaného tupca Galiea) začnú si ťukať po čele a argumentujú tým, že neviem o čom hovorím, lebo v učebniciach fyziky je napísané niečo iné a preto nech neurážam ich milovaného korunovaného mentálneho tupca Galiea, ale nech sa dám radšej liečiť na psychiatrii.

Ja tích tuctových mentálnych tupcoch v mojom okolí, úplne chápem. Oni vďaka hlúpostiam kornovaného tupca Galilea, ako aj vďaka bludom ich učiteľov fyziky, sú nie len tuctoví, ale aj absolútni fyzikálni a hlavne mentálni tupci (blahoslavení nízky v duchu) a práve preto oni v žiadnom prípade nemôžu vedieť o čom vlastne hovoria, keď hovoria o trojrozmernom zrýchlenom pohybe materiálnych telies telies všehomírom.

Na obhajobu týchto tuctových fyzikálnych tupcov v mojom okolí musím uviesť aj to, že oni pravdivosť ich výhovorky pod názvom: „Princípu ekvivalencie“ experimentálne svedomito, čiže furt overujú (furt merajú jeho fyzikálne paramerte) i keď výsledkom ich meraní je ako na potvoru, furt iba nulová diferencia, čiže oni namerajú furt iba nulové hodnoty.

Povedané zrozumiteľne, oni pri svojom meraní pravdivosti „Princípu ekvivalencie“, zatiaľ nikdy nič nenamerali. Oni sa pri svojom meraní pravdivosti „Princípu ekvivalencie“ snažia za každú cenu, čiže furt nič nenamerať. Oni si na meranie ničoho tak zvykli, že ak niečo nenulové náhodou namerajú, tak to považujú za nedokonalosť prístroja, či za nevhodné počiatočné podmienky merania.

Oni sú vlastne ničomníci.

To preto, že i keď rozdiely v zrýchlení voľného pádu rôzne ťažkých telies objektívne existujú, no oni sú natoľko malé, že súčasnými prístrojmi sú nemerateľné. A tak tie ich nulové výsledky merania rozdielu voľného pádu rôzne ťažkých telies, nevypovedajú nič o pravdivosti „Princípu ekvivalencie“, ale iba o súčasnej prístrojovej nedokonalosti, ktorá bráni tuctovým mentálnym tupcom, RELATIVISTOM, zmerať objektívne existujúce diferencie zrýchleného pohybu rôzne ťažkých telies pri ich voľnom páde k povrchu Zeme.

Na viac tí tuctoví mentálni tupci v mojom okolí, v záujme zachovania ich (umelej - syntetickej) vedeckej autority, sú nútení (biologickým pudom) obhájiť pravdivosť „Princípu ekvivalencie“ za každú cenu a to hocakým (nulovým) experimentálnym dôkazom. Preto oni si zaumienili namiesto gravitačnej a zotrvačnej váhy konkrétnych, jednotlivých (sólo) telies, merať (sledovať) iba rovnováhu dvoch telies a to dokonca na veľmi citlivých Ötvöšových torzných váhach, aby tým zdôraznili ich precízny prístup pri dokazovaní pravdivosti fyzikálneho bludu zvaného: „Princíp ekvivalencie“.

Tí tuctoví mentálni tupci v mojom okolí mali by vedieť aspoň to, že rovnováha dvoch telies v akýchkoľvek vzťažných sústavách zostane vždy v rovnováhe a to aj vtedy, keď váha - hmotnosť telies v rôznych vzťažných sústavách sa zmení, ale vždy rovnako pre obidve telesá rovnako, čiže zmení sa rovnovážne.

Takže tí tuctoví tupci v mojom okolí, v snahe za každú cenu obhájiť pravdivosť fyzikálneho bludu zvaného: „Princíp ekvivalencie“, nemerajú to čo treba merať. Nie div, veď oni sú absolútni mentálni tupci (a to slovo tupec pritom používam ako eufemizmus).

No ale dosť už bolo reči o zbytočnom meraní rovnováhy dvoch telies v rôznych sústavách pomocou veľmi citlivých prístrojov tuctovými fyzikálnymi tupcami v mojom okolí i na celom svete.

Teraz už konečne pristúpim k praktickým laboratórnym úkonom vo veci reálneho, exaktného, experimentálneho dôkazu neplatnosti fyzikálneho bludu zvaného: „Princíp ekvivalencie“.

Obraz č.1

Na obraze č.1 je znázornený dvojrozmerný pohyb telesa v zrýchlenej sústave, v rakete, čiže pohyb telesa na 45° naklonenej rovine, ktorá je raketou zrýchľovaná:

priamočiarym zrýchlením (a = g).

Teleso na tejto naklonenej rovine je zrýchľované v smere pohybu sústavy (rakety) zrýchleným

(a_x)cos45° = 0,7(a_x)

a v smere kolmom na pohyb sústavy (rakety) zrýchleným

(a_y)cos45° = 0,7(a_x)

(V tejto zrýchlenej sústave všetko podlieha globálnemu, absolútnemu zrýchleniu. Ako raketa, tak aj pozorovateľ, ale i pozorované teleso pohybujúce sa na šikmej ploche.)

Keďže zrýchlenie telesa ktoré sa nachádza na naklonenej rovine je menšie, ako je zrýchlenie sústavy, (rakety), tak táto skutočnosť sa prejavuje pozorovateľovi, ktorý sa nachádza vo vnútri zrýchlenej rakety, ako voľný pád telesa na šikmej ploche smerom na dol, čiže smerom k podlahe rakety. Pozorovateľovi ktorý sa nachádza vo vnútri zrýchlenej rakety, pohyb telesa na šikmej ploche, sledovaný iba očami, (bez použitia rozumu) bude sa zdať presne taký, ako je pohyb telesa na šikmej ploche v gravitačnom poli Zeme (g).

Preto on nenájde žiadny zmerateľný rozdiel, ktorý by dokazoval to, že ten voľný pád telesa na tej šikmej ploche je vyvolaný zrýchleným pohybom rakety a nie gravitačným poľom Zeme.

(I keď ten rozdiel existuje. Je to tlakový i časový rozdiel. To ale pozorovateľ nemá za úlohu merať.

Ale iný pozorovateľ, ktorý sa nachádza mimo zrýchlenej rakety a na viac v zotrvačnej, (nie zrýchlenej sústave) bude vidieť ten istý pohyb telesa na naklonenej rovine úplne ináč ako pozorovateľ vo vnútri rakety.

On bude vidieť pohyb telesa na naklonenej rovine ako zrýchlený pohyb telesa, ktorého smer pohybu je vychýlený od smeru pohybu rakety o 45° a má menšie zrýchlenie (0,7a_x) než má raketa (1a_x).

On bude vidieť pohyb telesa na naklonenej rovine ako zrýchlený pohyb rakety, ktorá svojim väčším zrýchlením predbieha to pomalšie zrýchlené teleso a pritom ho posúva smerom dopredu (v smere osi x) a súčasne (odstrkuje) zrýchleným pohybom na bok (v smere osi y).

Takže dvaja pozorovatelia, z dvoch rôznych vzťažných sústav, budú vidieť jeden fyzikálny proces dvojakým (úplne rôznym) spôsobom.

Otázka sa pýta, ktorý pozorovateľ jedného a toho istého pohybu telesa na naklonenej rovine má pravdu. Odpoveď na uvedenú otázku nie je momentálne podstatná.

Obraz č.2

Na obraze č.2 je znázornený dvojrozmerný (x; y) plošný pohyb telesa v gravitačnom poli Zeme, čiže pohyb telesa na 45° naklonenej rovine, ktorá stojí nehybne na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli (g).

Teleso na tejto naklonenej rovine je zrýchľované iba gravitačným zrýchleným

(a_g).cos(45°) = 0,7(a_g)

aj to iba v jedinom smere a to v smere naklonenej roviny kolmo k povrchu Zeme.

Pozorovateľ nachádzajúci sa v gravitačnom poli Zeme (g), čiže ten ktorý stoji na povrchu Zeme, opíše pohyb telesa na 45° naklonenej rovine presne tak, ako ho opisuje pozorovateľ v zrýchlenej rakete.

Ale aj ten druhý pozorovateľ, ktorý sa nachádza mimo gravitačného poľa Zeme (g), v zotrvačnej, nie zrýchlenej sústave, bude vidieť pohyb telesa na naklonenej rovine v gravitačnom poli Zeme presne tak isto, ako ho opisuje pozorovateľ v gravitačnom poli Zeme. Obaja budú vidieť jedno a to isté.

Takže zosumarizujem to čo tu bolo napísané.

1.) Pohyb telesa na naklonenej rovine v zrýchlenej sústave (a = g) je videný z nezrýchlenej sústavy ináč ako v zrýchlenej sústave.

2.) Pohyb telesa na naklonenej rovine v gravitačnom poli Zeme (g) je videný z nezrýchlenej sústavy presne tak ako je videný v gravitačnom poli Zeme (g).

Takže jeden zásadný rozdiel, medzi mechanizmom zrýchlenej sústavy a mechanizmom gravitačného poľa Zeme, by tu už bol. Ale ten rozdiel by bol iba plošný, iba obrazný rozdiel, lebo išlo by iba o pozorovanie plošného (x; y;) pohybu telesa na naklonenej dvojrozmernej ploche z dvoch rôznych vzťažných sústav. Tento rozdiel by v samotných zrýchlených sústavách (a) a (g) nebolo možné vedeckým spôsobom, čiže pomoci experimentálneho dôkazu dokázať.

Preto ja som sa na chvíľu zamýslel nad tým, ako nájsť nejaký veľmi jednoduchý, triviálny až primitívny, ale pritom presvedčivý experimentálny dôkaz o neplatnosti fyzikálneho bludu známeho ako: „Princíp ekvivalencie“ tak, aby jeho výsledný efekt bol jednoznačne zreteľný v obidvoch zrýchlených sústavách (a) i (g) a aby ho museli bez odvrávania akceptovať (aby ho nemohli ignorovať) tí tuctoví mentálni tupci z môjho okolia s ich zvráteným myslením.

Mám na mysli v prvom rade štátom zbytočne platených učiteľov fyziky a zamestnancov FÚ SAV, aby aj to bolo jasné.

A samozrejme, že ten veľmi jednoduchý, ale presvedčivý experimentálny dôkaz o neplatnosti fyzikálneho bludu známeho ako: „Princíp ekvivalencie“, som po malej chvíľke rozmýšľania (asi po 10. sekundách) aj našiel.

Výnimočnosťou tohto experimentálneho dôkazu neplatnosti fyzikálneho bludu známeho ako „Princíp ekvivalencie“ spočíva v tom, že to je prvý experimentálny dôkaz, v ktorom pozorované teleso koná tri lineárne zrýchlené pohyby naraz a to v smeroch (x; y; z;).

Taký experimentálny dôkaz tí tuctoví mentálni tupci z môjho okolia by nikdy nevymysleli, lebo ich myslenie je iba plošné, čiže iba dvojrozmerné, iba (x; y;). Taký experimentálny dôkaz nemohli vymyslieť ani v minulosti korunovaní (totémoví) mentálni tupci: Galileo, Newton, Einstein....

Ja som z dvojrozmerného (x; y;) zrýchleného pohybu telies na 45° naklonenej rovine, ktorá sa nachádza v zrýchlenej sústave (a = g), urobil trojrozmerne zrýchlený pohyb (x; y; z;) tak, že na tú pôvodnú 45° naklonenú rovinu (x; y;), pridal som ešte jednu 45° naklonenú rovinu (y; z;) a tak som vytvoril, dvakrát 45°naklonenú rovinu a nazval som ju veľmi skromne, ale trefne ako:

 „JÁRAYova rovina“.

Obraz č.3

„JÁRAYova rovina“ v zrýchlenej sústave (a = g) je znázornená na obraze č.3

Teleso pohybujúce sa na tejto dvakrát naklonenej rovine v zrýchlenej sústave (a = g), je zrýchľované vo smere pohybu zrýchlenej rakety vo smere (x) zrýchlením:

(a_x)cos45° = 0,7(a_x)

Vo smere (y), teda vo smere kolmom na pohyb rakety je zrýchľované zrýchlením :

(a_y)cos45° = 0,7(a_x)

Vo smere (z) je zrýchľované zrýchlením

(a_z)cos45°. cos45° = 0,7(a_x). 0,7(a_x)

Podstatné v tomto prípade nie je to, akým veľkým zrýchlením je to teleso zrýchľované vo smere osi (z) ale iba to, že to teleso je zrýchľované aj v smere osi (z).

Obraz č.4

Takto vyzerá „JÁRAYova rovina“ z iného uhla pohľadu.

A teraz príde to najdôležitejšie.

Keď to pozorované teleso necháme pohybovať sa po tej dvojitej naklonenej rovine, čiže po „JÁRAYovej rovine“ určitý čas (napríklad do polovoce jeho dráhy) a potom tú dvojitú naklonenú rovinu, čiže „JÁRAYovu rovinu“ sklopíme o 45° do vodorovnej polohy, čiže do polohy kolmej na smer pohybu rakety, tak nastane niečo také nepredvídané, z čoho každého tuctového, ale aj samokorunovaného (titulovaného) mentálneho tupca v mojom okolí musí trafiť šľak.

Teleso na takto naklonenej, sklopenej rovine nebude sa pohybovať zotrvačným pohybom v smere druhej naklonenej roviny (parallelne so zelenenou rovinou), teda nebude sa pohybovať tak, ako si to predstavujú mentálni i samokorunovaní tupci v mojom okolí, (alebo ako to opisujú učebnice fyziky) ale začne sa od tej roviny vzďaľovať.

Bude sledovať svoj globálny, absolútny vesmírny smer zotrvačného pohybu ktorý mu udelia druhá naklonená rovina v smere osi (z), čiže smer pohybu ktorý mu udelia „JÁRAYova rovina“.

Bude sledovať svoj globálny, absolútny vesmírny smer pohybu, ktorého existenciu ale tí tuctový i samokorunovaní mentálni tupci v mojom okolí neuznávajú, skôr nie sú ho schopní svojim plošným videním, ako aj myslením pochopiť.

Tým sklopením „JÁRAYovej roviny“ do vodorovnej polohy, odstránia sa dve lineárne dimenzie zrýchlenia pozorovaného telesa a to bez dynamických účinkov, bez spomalemia sústavy.

Obraz č.5

Pohyb telesa v po „JÁRAYovej rovine“ v zrýchlenej sústave, po jej sklopení do vodorovnej, čiže do polohy kolmej na zrýchlený pohyb rakety, je znázornený na obraze č. 5. -

Takýto pohyb pozorovaného telesa sa však nezopakuje vtedy, keď tú dvojitú naklonenú rovinu, čiže „JÁRAYovu rovinu“ sklopíme o 45° do vodorovnej polohy, čiže do rovnobežnej polohy s povrchom Zeme, čiže v gravitačnom poli Zeme.

Obraz č.6

Vtomto prípade teleso na tej vodorovnej naklonenej rovine bude sa pohybovať zotrvačným pohybom v smere druhej naklonenej roviny (popri zelenej rovine), presne tak si to predstavujú tí tuctoví a hlavne samokorunovaní mentálni tupci v mojom okolí, (čiže presne tak, ako je to napísané v učebníiciach fyziky).

Nebude sa od zelenej plochy vdiaľovať. Nebude mať na to žiadný dôvod.

Obraz č.7 -

Z tu opísaného pohybu telesa po dvojitej naklonenej rovine, čiže po „JÁRAYovej rovine“ v žiadnom prípade nevyplýva to, že ako v zrýchlenej sústave (a = g), tak aj v gravitačnom poli Zeme (g), prebiehajú fyzikálne procesy úplne rovnako.

Z tu opísaného pohybu telesa po dvojitej naklonenej rovine, čiže po „JÁRAYovej rovine“ nevyplýva ani len náhodou pravdivosť fyzikálneho bludu známeho ako: „Princíp ekvivalencie“.

Ten rozdiel medzi pohybom telesa po sklopení dvojitej naklonenej roviny, po „sklopení JÁRAYovej roviny“ v zrýchlenej sústave (a = g), ako aj v gravitačnom poli Zeme (g), do vodorovnej olohy, môže nevidieť iba slepý, alebo mentálne (na 101%) tupý jedinec ľudskej spoločnosti.

Záverečný summár.

Pravdivosť vety:

„Ja (Alexander JÁRAY) som prírodovedný (fyzikálny) génius iba preto, že nie som až natoľko mentálne tupý, (hlúpy) ako je tupé (hlúpe) moje okolie, čiže ako sú tupí (hlúpi) štátom platení učitelia fyziky a zamestnanci FÚ SAV, ale aj nimi ohlúpení občania SR a to v oblasti exaktného, reálneho, trojrozmerného (globálneho - absolútneho) videnia pohybu materiálnych telies v kozmickom priestore.“

Je možno spochybniť (pvažovať za ohováranie, či útok na osobnú česť a dôstojnosť dotknutých), iba experimentálnym preverením pohybu telesa na sklopnej, dvojitej naklonenej rovine, čiže na JÁRAYovej rovine v zrýchlenej sústave (a = g). No v žiadnom prípade nie iba bezduchými citáciami z učebníc fyziky, či osbnými dojmami a pocitm, poprípade svrbením určitých časti tela dotknutých. A už vôbec nie do prípadu nezmyselne zamontovaných, polosprostých, ani v tom nedokonalých súdných znalcov na psychiatriu.

 Ten experiment s pohybom telesa po dvojitej naklonenej rovine, čiže po „JÁRAYovej rovine", dá sa vyrobiť za 1euro. Za vyklonenie tejto roviny do vodorovného smeru, zamestnanci ÚEF SAV v Košiciach môžu si nárokovať finančnú náhradu.

Pokiaľ zbytočne platení zamestnanci ÚEF SAV v Košiciach neprevedú experimentálnu previerku pohybu telesa na dvojitej naklonenej rovine, čiže na JÁRAYovej rovine, v zrýchlenej sústave (a = g), nesmú o fyzike vysloviť ani jedno slovo. Lebo dovtedy ich výroky o fyzike budú mať iba cenu výrokov samokorunovaných mentálnych tupcov so zvráteným spôsobom myslenia.

Dopísané.

Koniec úvahy o tuctových, ako aj korunovaných fyzikálnych tupcoch, čo za štátne peniaze trepú samé fyzikálne nezmysly. a tými nezmyslami ohlupujú študujúcu i laickú časť občanov SR.

Na úprave článku sa usilovne a priebežne pracuje.

Veľmi skromný, až cudný autor tohto článku:

Alexander JÁRAY.

Tento článok bol napísaný v deň zimného slnovratu, hlavne pre potreby Okresného súdu Košice 1, ktorý na príkaz Krajského súdu v Košiciach bude sa musieť zaoberať bludným obsahom „Princípu ekvivalencie“.

Spoločne za svetový mier.   jaray.alexander@centrum.sk