*********************************************
Okresný súd Košice1, nariadil občanovi SR,
Doc. RNDr. Karolovi Flachbartovi DrSc. riaditeľovi ÚEF SAV KE,
aby on vypracoval súdom zaplatený súdnoznalecký posudok mojich fyzikálnych argumentov, ktorými ja poukazujem na klamlivý, až heretický obsah všetkých zákonov relatívneho, teda (iba zrakom videného) pohybu hmotných telies.
Výsledok posudku bol katastrofálny.
Aby som bol objektívny, musím uviesť aj to, že občan SR, Doc. RNDr. Karol Flachbart DrSc. riaditeľ ÚEF SAV KE, mal vo svojom "Odbornom posudku" uviesť OS KE 1, iba odpovede na moje nasledovné štyri otázky:
1. Kto?; 2. Kedy?; 3. Kde?; 4. Akým spôsobom?
Zvážil zotrvačnú, čiže zrýchlenú váhu materiálneho telesa v priamočiarej zrýchlenej sústave, teda napríklad aj na podlahe rakety pohybujúcej sa priamočiarym zrýchlením:
(a = g).
To preto, lebo fyzika i on sám tvrdia, že zrýchlená, dynamická hmotnosť telies, že zrýchlená váha telies, je rovnako veľká ako je ich gravitačná, statická váha (čiže tiaž).
Občan SR, Doc. RNDr. Karol Flachbart DrSc. riaditeľ ÚEF SAV KE,
vo svojom posudku na uvedené otázky odpovedal nasledovne:
Nepamätám sa
žeby niekto niekedy zvážil zotrvačnú - zrýchlenú váhu materiálneho telesa v priamočiarej zrýchlenej sústave, teda aj na podlahe rakety pohybujúcej sa priamočiarym zrýchlením:
(a = g).
Keby sa pamätal, tak by musel uviesť: kto, kedy, kde a akým spôsobom to zvážil. Ale on sa na nič takého nepamätá a ani nemôže lebo to ešte nikto nezvážil. A pokračoval:
Ale to nie je ani potrebné, lebo fyzika má k dispozícii veľmi veľa iných a veľmi presných dôkazov v prospech relativity (v prospech očnej ilúzie) pohybu materiálnych telies.
(Iba ten jeden a pritom ten najdôležitejší dôkaz fyzika nemá. Ale mala by ho mať, lebo vo fyzike neexistujú výnimky zo zákona.)
Z „Odborného posudku“ občana SR, Doc. RNDr. Karola Flachbarta DrSc. riaditeľa ÚEF SAV KE, čiže z jeho mlátenia slamy mimo mojich predmetných otázok, vyplýva to, že on o princípoch relativity pohybu materiálnych telies, vie menej ako drevený hojdací koník,
lebo každý drevený hojdací koník hýbe sa v zmysle reálnych zákonov prírody a nie v zmysle relatívnych, účelovo vyfabrikovaných, učebnicových, preto veľmi hlúpych ľudských zákonov, ktoré vyznáva aj on sám a práve preto je nekvalifikovaný "Odborný posudzovateľ" mojich fyzikálnych argumentov.
Práve preto ja som sa rozhodol analýzou oficiálnych definícii relatívneho pohybu matérie, poukázať na zvrátené myslenie nie len občana SR, Doc. RNDr. Karola Flachbarta DrSc. riaditeľa ÚEF SAV KE, ale aj celej vedecko - akademickej obce,
ktorá bludy o relativite pohybu trestuhodne vyučuje na školách a univerzitách Slovenskej republiky, i keď nemá ani poňatia o tom ako sa veľmi mýli, ani o tom, že vyučovaním relativity pohybu materiálnych telies, čiže vyučovaním jednoty pohybu a nehybnosti telies v jednom čase, teda naraz, dopúšťa sa trestného činu podvodu na študujúcich občanoch SR.
Ide o analýzu nasledovných oficiálnych fyzikálnych definícii:
****************************************
Základní relativistické principy.
Klasický princip relativity:
Mechanické děje dopadnou ve všech inerciálních soustavách stejně. Žádný z inerciálních systémů není nijak privilegován.
Speciální relativita:
1. Mechanické i elektromagnetické děje dopadnou ve všech inerciálních systémech stejně. Žádný z inerciálních systémů není nijak privilegován.
2. Rychlost světla je ve všech inerciálních souřadnicových soustavách stejná.
Obecná relativita:
1. Všechny děje dopadnou v libovolném souřadnicovém systému stejně. Žádný systém není nijak privilegován.
2. Gravitaci a setrvačné děje od sebe nelze odlišit. V urychlující se raketě dochází ke stejným dějům jako ve skutečném gravitačním poli. Naopak ve volně padajícím letadle pociťujeme stav beztíže a gravitační pole nevnímáme. Vyjádřením tohoto faktu je tzv. princip ekvivalence.
****************************************
I.) Klasický princip relativity:
Mechanické děje dopadnou ve všech inerciálních soustavách stejně. Žádný z inerciálních systémů není nijak privilegován.
****************************************
Rozbor "Klasického princípu relativity:
Klasický princíp relativity vyslovil Galileo Galilei po tom, čo on bol pápežom Urbanom VIII. dôrazne vyzvaný k tomu, aby svoje učenie o heliocentrickéj svetovej sústave, čiže učenie o svetovej sústave v ktorej Zem obieha okolo slnka (a nie naopak), dokázal okrem svojich "učených" rečí, aj vedeckým spôsobom, teda aj pomocou experimentu.
(Aby Galileo Galilei tu na Zemi dokázal pohyb Zeme okolo slnka pomocou každým človekom overiteľným experimentom a nie iba svojimi arogantnými rečami - kecmi).
To preto, lebo základný vedecký vklad, ktorým Galileo mal prispieť k obohateniu prírodovedy, bola práve jeho rezolútna, jeho nekompromisná požiadavka, aby pravdivosť obsahu všetkých zákonov prírody (obsahu všetkých zákonov fyziky) bola dokázaná jedine a výlučne iba experimentálnym spôsobom.
V žiadnom prípade nie iba osobnými dojmami, pocitmi, či svrbením v rozkroku autora a šíriteľov (učiteľov) nového javu a zákonitosti materiálnej prírody.
Výsledok je všeobecne známi.
"Geniálny" Galileo nenašiel žiadny mechanický experimentálny dôkaz pre jeho učenie o tom, že Zem sa pohybuje okolo slnka a preto Galileo svoje učenie musel zákonito odvolať.
A samozrejme, že ho aj ochotne odvolal.
Galileo, ale túto svoju celosvetovú potupu, teda svoju krutú prehru vlastnými zbraňami, nenechal iba tak, ale hľadal nejakú hodnovernú výhovorku na obhajobu svojho vedeckého zlyhania.
Tá výhovorka znela nasledovne:
„Žiadaným mechanickým experimentom nedá sa dokázať, či sa teleso pohybuje rovnomernou, zotrvačnou rýchlosťou vesmírnym priestorom, alebo stojí nehybne na jedom mieste vo vesmírnom priestore.“
Galileo v skutočnosti vo svojej výhovorke povedal toto:
Čo ja, Galileo neviem experimentálne dokázať, to sa experimentálne dokázať ani nedá!
Galileo potom ešte dodal aj toto: To preto, lebo rovnomerná (zotrvačná) rýchlosť pohybu telesa, neovplyvňuje jeho mechanické vlastnosti. Jedine čo pri rovnomernom (zotrvačnom) pohybe telesa môžeme sledovať, čo môžeme očami vidieť, to je iba očná ilúzia (očný klam) pohybu jedného telesa voči druhému.
(V noci už ani to nie.)
Teda podľa Galilea, pohyb telies je iba vzťažný svetelný efekt, (iba očná šaľba) ktorý nesprevádza žiadna prístrojmi merateľná mechanická zmena v pohybujúcich sa telesách, pomocou ktorej by sa dala vedeckým spôsobom – experimentálnym, prístrojovým meraním, identifikovať konkrétna (absolútna) rýchlosť, alebo absolútny smer (alebo niečo iné) pohybu telies vesmírnym priestorom.
Keďže slovo vzťažný latinsky sa povie „relatívny“, preto tu uvedená Galileova výhovorka dostala meno:
„Galielov princíp relativity pohybu materiálnych telies“.
****************************************
Obsah „Galielovho princípu relativity pohybu materiálnych telies“, odradil (a aj v súčasnosti odrádza) fyzikov hľadať mechanický experimentálny dôkaz, ktorým by sa dalo dokázať či teleso stojí nehybne na jedinom mieste vo vesmíre, alebo sa pohybuje vesmírom zotrvačným pohybom.
Bezvýhradným akceptovaním (veľmi hlúpeho) obsahu „Galielovho princípu relativity pohybu materiálnych telies“, fyzici prestali hľadať mechanické experimentálne dôkazy rozdielu medzi nehybnosťou a pohybom materiálnych telies vo vesmírnom priestore.
Tým pádom Galileiho primitívna výhovorka zabrala u fyzikov na 101% a stala sa dokonca "geniálnym" prírodným princípom.
Keďže podľa samotného Galilea, vždy musí platiť jeho premisa, že to čo sa vo vede nedá experimentom, prístrojovým meraním dokázať, tak to nemá čo vo vede hľadať,
preto podľa samotného Galilea musí platiť aj to, že jeho "Princíp relativity pohybu materiálnych telies“, nesmie patriť do vedy, lebo pravdivosť "Princípu relativity" nedá sa žiadnym mechanickým experimentálnym dôkazom, žiadnym prístrojovým meraním, potvrdiť.
Merať neexistujúce rozdiely, nie je poslaním normálnych ľudí, ale ani nenormálnych vedcov.
Neschopnosť Galilea rozoznať pohyb telies od ich nehybnosti, viedla Galilea následne k popretiu samotnej materiálnej existencii pohybu telies.
Akceptovaním jednoty pohybu i nehybnosti materiálnych telies v jednom čase, čiže naraz, Galileo zadal vážny dôvod pre inkvizičný súd, aby on mu nariadil povinné psychiatrické vyšetrenie, ako autorovi a hlásateľovi tohto logického i fyzikálneho nezmyslu.
****************************************
II.) Speciální relativita:
1. Mechanické i elektromagnetické děje dopadnou ve všech inerciálních systémech stejně. Žádný z inerciálních systémů není nijak privilegován.
2. Rychlost světla je ve všech inerciálních souřadnicových soustavách stejná.
****************************************
Rozbor „Špeciálnej relativity“:
Napriek bezvýhradnému akceptovaniu "Galileiho princípu relativity pohybu materiálnych telies" fyzikmi, napriek slepej viere fyzikov v nemožnosť mechanickým experimentom rozoznať - identifikovať nehybnosť telies od ich zotrvačného pohybu vesmírnym priestorom, fyzici nevedeli stráviť tú skutočnosť, žeby skutočný pohyb Zeme okolo slnka nevykazoval žiadne merateľné diferencie, od jej (pôvodného) nehybného stavu v geocentrickej svetovej sústave.
Keď už pohyb Zeme okolo slnka nevykazuje žiadne mechanické diferencie, tak podľa fyzikov mal by vykazovať aspoň nejaké iné, nie mechanické diferencie.
Napríklad elektromagnetické, teda aj svetelné diferencie.
Táto úvaha fyzikov je aj obsahom prvého postulátu „Špeciálnej relativity“ v znení:
Mechanické i elektromagnetické děje dopadnou ve všech inerciálních systémech stejně. Žádný z inerciálních systémů není nijak privilegován.
„Špeciálna teória relativity“ sa od „Klasickej relativity“ líši jedine tým, že snaha fyzikov nájsť v jej rámci vedeckým, teda experimentálnym spôsobom nejaký prístrojmi merateľný rozdiel medzi nehybnosťou a pohybom telies vo vesmírnom priestore, už sa nerobí iba pomocou prístrojového merania žiadnych (nulových) diferencii mechanických javov, ale aj pomocou merania diferencií elektromagnetických (teda aj svetelných) javov.
„Špeciálna teória relativity“ a „Klasická relativita“ však majú jedno spoločné a to, že nevedia experimentálnym spôsobom rozoznať nehybnosť telies od pohybu telies vesmírnym priestorom!!!
Kým „Klasická relativita“ to nevie dokázať iba mechanickými experimentmi, tak „Špeciálna relativita“ to nevie dokázať ani elektromagnetickými experimentmi.
Aj napriek tomu „Klasická relativita“ od „Špeciálnej relativity“ je vzdialená na sto honov a to preto, lebo kým u „Klasickej relativity“ sa v telese vplyvom jeho zdanlivej, relatívnej rýchlosti pohybu nemení vôbec nič, nemení sa vôbec nič mechanického,
tak v „Špeciálnej relativite“ sa vplyvom zdanlivej rýchlosti pohybu telies menia všetky možné sprievodné elektromagnetické (sveteľné, iba očami viditeľné) parametre, ale záhadne v takom (vzácne zhodnom) pomere, že ich spoločný výsledný efekt na pohyb materiálnych telies, i na meracie prístroje, je tiež - zase iba nulový.
V „Špeciálnej relativite“ vplyvom rýchlosti pohybu telies, mení sa ich geometria, (mení sa ich tvar) mení sa ich hmotnosť (zvyšuje sa ich váha), ale (čo je najzaujímavejšie) mení sa aj rýchlosť plynutia času pohybujúcich sa telies. Keď ale všetky tie elektromagnetické (a iné) zmeny dáme do kopy (a musíme ich dať do kopy), potom výsledná zmena bude zase iba nulová.
Ibaže pohľad na "Špeciálne relativistickú fyziku" cez prizmu jej veľmi komplikovaného matematického aparátu, ktorý generuje vznik samostatných, partikulárnych elektromagnetických i časových zmien (diferencií) vplyvom rôzne veľkej (relatívnej - iluzórnej) rýchlosti pohybu telies, je na oko revolučný, ale v skutočnosti úplne bludársky fyzikálny počin.
Kým „Klasická relativita“ k relativite (iba k očnej ilúzii) pohybu telies dopracovala sa pomocou jedinej, veľmi jednoduchej matematickej rovnice,
x = x´ + vt
tak „Špeciálna relativita“ k tej istej relativite (k tej istej očnej ilúzii) pohybu telies dopracovala sa pomocou viacerých a na viac aj veľmi komplikovaných matematických rovníc.
****************************************
III.) Obecná relativita:
1. Všechny děje dopadnou v libovolném souřadnicovém systému stejně. Žádný systém není nijak privilegován.
2. Gravitaci a setrvačné děje od sebe nelze odlišit. V urychlující se raketě dochází ke stejným dějům jako ve skutečném gravitačním poli. Naopak ve volně padajícím letadle pociťujeme stav beztíže a gravitační pole nevnímáme.
Rozbor „Všeobecnej relativity“:
Kým obsah „Klasickej relativity“ a „Špeciálnej relativity“ zdôvodňuje príčiny toho, prečo výsledky jej experimentálnych meraní majú (musia mať) vždy iba nulovú hodnotu, tak obsah „Všeobecnej relativity“ hovorí už o nenulových hodnotách jej mechanických, ako aj elektromagnetických experimentálnych meraní.
Práve preto „Všeobecná relativita“ mala by ponúknuť fyzikom prvú rukolapnú možnosť dokázať jej pravdivosť, alebo jej totálny omyl a to práve pomocou nenulových hodnôt jej mechanických, ako aj elektromagnetických experimentálnych meraní.
Táto skutočnosť je aj obsahom druhého postulátu „Všeobecnej relativity“ v znení:
Gravitaci a setrvačné děje od sebe nelze odlišit. V urychlující se raketě dochází ke stejným dějům jako ve skutečném gravitačním poli.
Naopak ve volně padajícím letadle (v utrhnutej kabíne výťahu) pociťujeme stav beztíže a gravitační pole nevnímáme.
Preložené do zrozumiteľnej reči to znamená iba toľko, že (dynamická) zrýchlená váha telies, nameraná v zrýchlenej rakete pohybujúcej sa zrýchlením (a = g), má takú istú nenulovú (kg) hodnotu, akú má ich (statická) váha, nameraná počas ich nehybného stavu na povrchu Zeme.
Ďalej to znamená iba toľko, že podľa "Všeobecnej relativity" akýkoľvek experimentálny pokus (mechanický alebo elektromagnetický) prevedený v zrýchlenej rakete, alebo na povrchu Zeme, bude mať (musí mať) vždy rovnaké, ale nie nulové výsledky.
Z "Všeobecnej relativity" plynie taký univerzálny záver, že ak fyzika nevie vedeckým spôsobom zistiť rozdiel medzi zotrvačným a zrýchleným pohybom materiálnych telies, tak ten rozdiel slávnostne vyhlási za neexistujúci, čiže ho začne považovať iba za očnú šaľbu, iba za pohyb relatívny.
Ten kto nejaký fyzikmi neriešiteľný problém z fyziky odstráni elegantným spôsobom (ten kto fyzikmi neriešiteľný problém elegantne zrelativizuje) ako prvý, tak toho fyzici vyhlasujú za fyzikálneho "génia".
****************************************
Keďže v článku pod názvom:
podal som podrobný opis experimentálneho dôkazu pomocou ktorého sa dajú veľmi ľahko rozlíšiť dynamické účinky zrýchlenej sústavy sústavy, od statických účinkov gravitácie na povrchu Zeme a to pomocou zmerania rôzne veľkých napätí v ramene kyvadla pohybujúceho sa v gravitačnom poli Zeme a v zrýchlenej sústave,
teraz sa už zameriam iba na strohý opis experimentálneho dôkazu, pomocou ktorého dá sa veľmi ľahko rozlíšiť (zdanlivý bezváhový stav) panujúci počas voľného pádu telies v gravitačnom poli, od (absolútneho bezváhového stavu ) panujúceho počas zotrvačného pohybu telies mimo gravitačných polí.
Z obsahu „Všeobecnej relativity“ vyplýva taký záver, že žiadnym experimentálnym spôsobom (pokusom) nedá sa rozlíšiť voľný pád telies v gravitačnom poli (Zeme) od rovnomerného, priamočiareho, čiže od zotrvačného pohybu telies mimo gravitačných polí.
Z obsahu „Všeobecnej relativity“ vyplýva taký záver, že žiadnym experimentálnym spôsobom (pokusom) nesmie sa dať rozlíšiť voľný pád telies v gravitačnom poli (Zeme) od rovnomerného, priamočiareho, čiže od zotrvačného pohybu telies mimo gravitačných polí.
Z obsahu „Všeobecnej relativity“ vyplýva taký záver, že sa prísne zakazuje experimentálnym spôsobom (meraním) rozlíšiť voľný pád telies v gravitačnom poli (Zeme) od rovnomerného, priamočiareho, čiže od zotrvačného pohybu telies mimo gravitačných polí.
To preto, lebo (nedaj bože) po experimentálnom nameraní rozdielu medzi voľným pádom telies v gravitačnom poli a zotrvačným pohybom telies, mimo dosahu gravitačných polí, „Všeobecná relativita“ nadobudla by kvalitu typu:
„Sranda pre králikov“, alebo kvalitu typu: „Hurvíkova fyzika“.
Práve preto štátom (zbytočne) zaplatený a nekvalifikovaný posudzovateľ mojich fyzikálnych argumentov,
občan SR, Doc. RNDr. Karol Flachbart DrSc. riaditeľ ÚEF SAV KE,
mal by vo svojom "Odbornom posudku" uviesť OS KE1, aspoň odpovede na moje nasledovné štyri otázky a to:
1. Kto?; 2. Kedy?; 3. Kde?; 4. Akým vedeckým spôsobom?
sa aspoň pokúsil zistiť rozdiel medzi voľným pádom telies v gravitačnom poli a zotrvačným pohybom telies mimo dosahu gravitačných polí?
Správna odpoveď by mala znieť nasledovne:
To sa ešte Nikto; Nikdy; Nikde; A žiadnym vedeckým – experimentálnym spôsobom ani len nepokúšal zistiť!!
Ďalej by vo svojom "Odbornom posudku" mal uviesť toto:
Tomu fyzici celého sveta (ako aj ja, Karol Flachbart) iba slepo a oddane veríme. Pre nás je "Všeobecná relativita" pevnou a neotrasiteľnou vierou. Naše heslo znie:
"Všeobecnej relativite" Veríme, Veríme, Veríme.........
****************************************
Viera je pekná vec, ale viera má svoje opodstatnenie iba v takom prípade, keď jej pravdivosť nie je možné v žiadnom prípade experimentálne – vedeckym spôsobom overiť.
Viera sa povyšuje na presvedčenie, čiže na absolútnu pravdu, práve nenulovým experimentálnymi dôkazmi jej pravdivosti.
Z uvedeného dôvodu, každá fyzikálna teória, ktorej pravdivosť nedá sa overiť experimentálnym meraním, s nenulovými výsledkami, alebo ktorej pravdivosť sa dokazuje experimentálnym meraním s nulovým výsledkom merania, nesmie sa považovať za fyzikálnu teóriu, ale v najlepšom prípade iba za argument akejsi scientológickej viery.
Celá relativistická fyzika je založená na jednej veľmi primitívnej, scientológickej axióme - konečnej pravde, ktorá nedostatok mentálnej kapacity mozgu jej vyznávačov - fyzikov (ktorá nedostatok zdravého rozumu fyzikov), povyšuje na vzácnu ľudskú cnosť, na vysoké IQ, s odôvodnením, že nedostatok zdravého rozumu dá sa ospravedlniť scientológickou epištolou, ktorá hovorí o nemožnosti poznania takého druhu pohybu hmoty, (absolútneho pohybu hmoty) ktorého objektívna existencia by bola podložená nenulovými experimentálnymi dôkazmi.
Scientológická viera (relativistická fyzika) vyznačuje sa tým, že problémy, ktoré jej veriaci (fyzici) nie sú schopní svojou nízkou mozgovou kapacitou vyriešiť, vyhlasuje za neexistujúce, čiže ich relativizuje.
Táto primitívna scientológická viera fyzikov, je aj príčinou toho, že nimi vyhlásené závery v oblasti pohybu pevných telies ešte ani raz sa experimentálne nepreverili pomocou mechanických experimentov, ale sa iba presunuli do oblasti experimentálnej previerky pohybu elektromagnetických polí (do oblasti preverovania pohybu svetla).
Táto primitívna scientológická viera fyzikov tvrdí, že dynamická, zrýchlená váha telies, zvážená v rakete pohybujúcej sa zrýchleným pohybom (a = g), je rovnako veľká ich statickej váhe, nameranej váhami na povrchu Zeme,
pritom jej ale vôbec neprekáža to, že zrýchlenú váhu telies ešte ani raz nikto z jej veriacich (fyzikov) nezvážil v rakete pohybujúcej sa zrýchleným pohybom (a = g).
Slepá sientólogická viera fyzikov v to, že zrýchlená váha telies je (musí byť) rovnaká statickej váhe telies, bráni im zmerať váhu telies v rakete pohybujúcej sa zrýchleným pohybom (a = g), lebo oni to meranie považujú za rúhanie sa proti ich viere, zvanej relativistická scientológia (relativistická fyzika).
****************************************
Druhým pilierom „Všeobecnej relativity“ je tvrdenie (iba tvrdenie) fyzikov, že v utrhnutej kabíne výťahu, ktorá padá voľným pádom k povrchu Zeme, všetko prebieha tak isto, ako v kabíne výťahu, ktorá by sa vznášala v bezváhovom stave v kozmickom priestore, mimo dosahu gravitačných polí, teda ktorá by konala rovnomerný, priamočiary, zotrvačný pohyb.
Aspoň ja som sa nikde nedočítal o tom, žeby niekto počas voľného pádu kabíny výťahu, robil nejaké mechanické experimentálne pokusy na zistenie toho, či tá utrhnutá kabína výťahu skutočne padá voľným pádom, alebo nie.
To uvádzam preto, lebo ak by niekto počas voľného pádu kabíny výťahu robil mechanické experimentálne pokusy, tak by musel dôjsť k takému záveru, že rozdiel medzi voľným pádom kabíny výťahu a medzi rovnomerným, priamočiarym, čiže zotrvačným pohybom kabíny výťahu, je veľmi dobre merateľný rozdiel, ktorý ale relativistická fyzika odmieta vziať na vedomie, lebo akceptovaním pravdy o skutočnom voľnom páde telies, fyzika musela by odmietnuť pravdivosť obsahu "Všeobecnej relativity".
****************************************
Teraz opíšem mechanický experiment prevedený pomocou vynúteného pohybu dvoch kyvadiel v kabíne výťahu, ktorá by sa vznášala v bezváhovom stave kozmickým priestorom, mimo dosahu gravitačných polí, teda v kabíne výťahu, ktorá koná skutočný rovnomerný, priamočiary, zotrvačný pohyb.
Aby nastal vynútený pohyb kyvadiel v kabíne ktorá koná rovnomerný, priamočiary, zotrvačný pohyb, musíme narušiť zotrvačný pohyb kyvadiel imym telesom. To dosiahneme tak, že stredy otáčania kyvadiel podrobíme zrýchlenému pohybu pomocou zeleného hmotného telesa, ktorému udelíme zrýchlenie.
Tento experiment je znázornený na priloženom obraze.
Priebeh tohto experimentu je nasledovný.
Predmetné (zelené) zrýchlené hmotné teleso, udelí zrýchlený pohyb stredom otáčania dvoch kyvadiel a tým pádom začne ťahať závažia kyvadiel za sebou po krivke, ktorá zo zásady nie je kružnica.
Pre jednoduchosť pochopenia výsledku tohto experimentu je potrebné uviesť iba to, že dráha závaží tých dvoch kyvadiel nie je kružnica. Preto parametre napätia v ramenách týchto dvoch kyvadiel nemôžu byť totožné s napätiami v kyvadlách, ktoré sa pohybujú po kružnici.
****************************************
Teraz uvediem to najpodstatnejšie a to opis mechanického experimentu pomocou pohybu dvoch kyvadiel v utrhnutej kabíne výťahu, ktorá padá skutočným zrýchleným voľným pádom k povrchu Zeme.
Aby nastal zrýchlený pohyb kyvadiel v utrhnutej kabíne výťahu, ktorá padá zrýchleným voľným pádom k povrchu Zeme, musíme narušiť zdanlivý - zotrvačný pohyb tých dvoch kyvadiel, ktorý je ale v skutočnosti zrýchleným pohybom.
To dosiahneme iba tak, že stredy otáčania kyvadiel podrobíme zdanlivému zrýchlenému pohybu a to pomocou zmeny zdanlivej, zotrvačnej rýchlosti červeného hmotného telesa, teda zdanlivým zrýchlením červeného hmotného telesa smerom ku kyvadlám.
Tento experiment je znázornený na troch priložených obrazoch.
Reálny priebeh tohto experimentu v utrhnutej kabíne výťahu, ktorá padá voľným pádom k povrchu Zeme je nasledovný.
Predmetné (červené) hmotné teleso, svojim zdanlivo zrýchleným pohybom v kabíne výťahu, smerom ku kyvadlám, v skutočnosti spomaľuje svoj reálny, svoj zrýchlený pohyb (svoj voľný pád), nakoľko to (červené) hmotné teleso sa pohybuje v protismere zrýchleného pohybu kabíny výťahu, v protismere so zrýchleným pohybom kyvadiel, čiže aj v protismere s jeho vlastným voľným pádom.
Preto zdanlivo nehybné kyvadlá, ktoré ale v skutočnosti podliehajú zrýchlenému voľnému pádu, do toho červeného telesa narazia väčšou (absolútnou) rýchlosťou, akú má to červené hmotné teleso a následne sa tou svojou väčšou (absolútnou) rýchlosťou dostanú na kružnicovú dráhu.
Preto parametre napätia v ramenách týchto dvoch kyvadiel, musia byť (a aj sú) totožné s napätiami v ramenách kyvadliel, ktoré sa pohybujú po kružnici.
*************************************
Problém s pochopením výsledku tu opísaného experimentu, prevedeného v utrhnutej kabíne výťahu, ktorá padá voľným pádom (skutočným zrýchleným pohybom) smerom k povrchu Zeme, spočíva v tom, že človek obdarený prírodou iba málo kapacitným mozgom, nie je schopný, ani ochotný vidieť a preto ani pochopiť tento reálny, absolútny pohybu telies počas ich voľného pádu.
Človek obdarený prírodou iba málo kapacitným mozgom, nie je schopný vidieť, ani pochopiť to, že keď stav vzájomnej nehybnosti kyvadiel a červeného hmotného telesa, (vo voľne padajúcej kabíne výťahu) narušíme tým, že červenému hmotnému telesu udelíme rovnomerné zrýchlenie v protismere s voľným pádom kabíny výťahu, v protismere s voľným pádom kyvadiel, v protismere s voľným pádom červeného hmotného telesa,
že v tom prípade to červené hmotné teleso v skutočnosti spomalíme a nie zrýchlime.
To preto, lebo človek obdarený prírodou iba málo kapacitným mozgom, iba svojimi očami vidí pravý opak a to, že červené hmotné teleso pohybujúce sa zrýchleným pohybom v protismere s voľným pádom kabíny výťahu a teda aj v protismere s voľným pádom kyvadiel,
má väčšiu rýchlosť ako tie zdanlivo nehybné kyvadlá.
Tento defekt reálneho myslenia i reálneho videnia objektívnej reality u ľudí obdarených prírodou iba málo kapacitným mozgom, dá sa odstrániť veľmi inteligentne a veľmi jednoducho tak, že od prírody mentálne hendikepovaní jedinci,
osobne a dobrovoľne preveria výsledok tu opísaného experimentu,
už aj preto, lebo taký experiment oni, (ani nikto iný na svete) ešte ani raz neurobili.
No a keď to oni dobrovoľne a osobne neurobia, tak OS KE1 mal by ich pod hrozbou trestu vezenia k tomu prinútiť.
Múdremu poraď, hlúpeho postrč (do basy).
*************************************
Záverečné konštatovanie.
Tvrdenie „Všeobecnej relativity“, že medzi voľným pádom telies a medzi zotrvačným pohybom telies niet žiadny rozdiel, je iba tvrdením ľudí obdarených prírodou málo kapacitným mozgom, ľudovo povedané je to iba tvrdenie fyzikálnych bláznov.
Tu opísaný experiment na preverenie reálneho pohybu kyvadiel počas ich voľného pádu, jednoznačne
vyvracia tvrdenie fyzikálnych bláznov o jednote voľného pádu telies a zotrvačného pohybu telies.
Tu opísaný experiment na preverenie pohybu kyvadiel počas ich voľného pádu, jednoznačne
dokazuje, že obsah „Všeobecnej relativity“,
vyslovili a hlásajú (učia) ľudia obdarení prírodou iba málo kapacitným mozgom, ľudovo povedané, iba fyzikálni blázni.
No a títo fyzikálni blázni sú v súčasnosti zamestnaní v štátnom podniku, zvanom SAV a majú možnosť blokovať poznanie objektívnej reality prírody, ktorú oni kvôli svojmu málo kapacitnému mozgu nevedia uzrieť ani pochopiť.
Takým málo kapacitným mozgom od prírody obdareným jedincom je aj súdom zbytočne poverený a zbytočne zaplatený nekvalifikovaný posudzovateľ mojich fyzikálnych argumentov,
občan SR, Doc. RNDr. Karol Flachbart DrSc. riaditeľovi ÚEF SAV KE.
On ako verklík, do aleluja uvádza iba texty učebníc fyziky, ale odmieta experimentálnu previerku mojich fyzikálnych argumentov.
****************************************
Ak by si niekto ale myslel, že moja klasifikácia mozgu odborného posudzovateľa mojich fyzikálnych argumentov, ako mozgu málo kapacitného, urazí posudzovateľa a prinúti ho obrátiť sa na súd, tak je na veľmi veľkom omyle.
On to nesmie v žiadnom prípade urobiť, ak nechce sám a dobrovoľne pred súdom dokázať to, že on je skutočne jedinec s málo kapacitným mozgom, ktorý zo zásady nie je povolaný a preto ani schopný, posudzovať moje fyzikálne argumenty.
A on to veľmi dobre vie.
Čo ešte dodať. Iba ak to, že obsah tohto článku vyjadruje iba moje osobné názory a (veľmi neblahé) skúsenosti so štátom zbytočne platenými fyzikálnymi bláznami.
Ale právo beztrestne vyjadriť môj osobný názor na činnosť štátom zbytočne platených fyzikálnych bláznov, dovoľuje mi:
Ústava SR i Charta ľudských práv.
Autor tohto článku:
(Článok ešte nie je dokončený. Na úprave článku sa pracuje nepretržite 24 hodín denne. Za prípadné chyby v texte, autor sa ctenému čitateľovi úprimne ospravedlňuje.)
