JÁRAYov "Paradox trojčiat". (JPT)
Ako je všeobecne známe, Einsteinove teórie relativity pohybu svetla sú v podstate matematické triky, (aparáty) ktoré slúžia iba k tomu, aby oni mohli čo najkomplikovanejšie a čo najviac nezrozumiteľným spôsobom vysvetliť neexistujúce (pseudo) problémy fyziky a to takým spôsobom, aby jedna veľmi komplikovaná matematická rovnica neprotirečila druhej veľmi komplikovanej matematickej rovnici.
(A to vo svete, kde všade vládne výlučne kauzálna nerovnosť.)
Čím je relativistická matematická rovnica komplikovanejšia, tým lepšie, lebo tým menej ľudí môže posúdiť o čom tá rovnica hovorí.
(O čom tá matematická rovnica točí.)
Takže nie zdravý sedliacky rozum panuje vo vede, ale logika numerológie (logika vedy o samotných číslach, napríklad o prvočíslach, druhočíslach, treťočíslach.....) zvanej tiež ako matematika, čiže logika vedy o ničom a o násobkoch ničoho s ničím, konkrétne veda o čachrovaní – machrovaní s bezrozmernými číslami, s číslami bez exponentov.
---------------------------------------------------------------
Veľmi veľa času potrebuje relativistický fyzik k tomu, aby on sa z Einsteinových matematických rovníc relativity pohybu svetla dokázal horko a ťažko vysomáriť, (aj to iba ako tak) takže pre neho potom už logické úvahy o eventuálnej abnormalite záverov E- teórii relativity pohybu svetla, sú absolútne neprípustné, nepripadajú do úvahy.
Kritiky E- rovníc ŠTR a OTR, relativistického fyzika urážajú do špiku kostí, lebo ich akceptáciou by sa jeho dlhoročné a strastiplné naučenie matematického aparátu E- teórii relativity pohybu svetla, stalo zbytočným, skôr ponižujúcim, výsmešným, čo by z neho urobilo človeka ktorý nevedome, ale dobrovoľne naletel Einsteinovým herézam o svetelných ilúziách pohybu telies, ktoré na viac v tme zanikajú.
Obhajcovia matematických rovníc E- teórii relativity pohybu svetla, ktorí sa grupujú hlavne z radov univerzitne vzdelaných fyzikov a matematikov tvrdia, že pravdivosť záverov matematických rovníc E- teórie relativity pohybu svetla, sú overené “nekonečným počtom experimentálnych dôkazov“ v praxi.
Medzi ne patrí napríklad fungovanie GPS systému, fungovanie urýchľovačov atómových častíc, ako aj existencia čiernych dier, nie v poslednom rade aj rozpínanie sa vesmíru nadsvetelnými rýchlosťami a kozmické úkazy pochádzajúce zo vzdialeností minimálne 20 000 svetelných rokov od Zeme.
---------------------------------------------------------------
No aj u týchto (pseudo experimentálnych) dôkazoch pravdivosti záverov E – teórii relativity pohybu svetla, jediným konkrétnym kritériom ich pravdivosti, sú zase iba matematické rovnice, no nikdy nie jednoznačný pozemský rukolapný experimentálny dôkaz, dostupný robotníkom, sedliakom a zostatku spoločnosti.
Matematické rovnice E- teórie relativity pohybu svetla, majú na šťastie jeden úplne antagonistický, samo očistný aparát, ktorý sa nedá ani matematicky, ale ani nijakým iným rozumným spôsobom vysvetliť, ani obhájiť.
Ide o takzvaný „Paradox dvojčiat,“ ktorý je povolaný dokazovať pravdivosť jednej, nie práve jednoduchej matematickej rovnice E- teórie relativity pohybu svetla a to Einsteinovej matematickej rovnice skracovania sa plynutia času následkom relatívnej (iluzórnej, vo tme neidentifikovateľnej, neviditeľnej) rýchlosti pohybu telies vesmírom.
V „Paradoxe dvojčiat“, jeden z dvojčiat po tom čo sa vydá do vesmíru na kozmický výskum raketou, ktorá sa bude pohybovať rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla (c), jeho čas bude podľa uvedenej Einsteinovej matematickej rovnice, plynúť v tej rakete pomalšie, ako jeho bratovi, ktorý zostane na relatívne nehybnej Zemi.
To všetko iba preto, lebo to tak predpokladá Einsteinova matematická rovnica ŠTR (ilúzie) pohybu svetla.
Tento Einsteinov osobný dojem má dokázať dvojičkový kozmonaut tým, že keď on sa vráti zo svojej kozmickej misii na Zem, bude mladší o 20 rokov od svojho brata dvojčaťa nekozmonauta, bezdomovca.
(To sa samozrejme ešte nestalo a ani nikdy nestane, lebo to je iba výplod chorého uvažovania Alberta Einsteina o svetelnej ilúzii pohybu materiálnych telies s nenulovou pokojovou hmotnosťou. Svetlo má nulovú pokojovú hmotnosť.)
Problém s tým „Paradoxom dvojčiat“ spočíva v tom, že jeho argumenty dokážu zaujať iba takého človeka, ktorý nevie o čom Einsteinova relativita (svetelná ilúzia) pohybu telies pojednáva, alebo iba takého človeka, ktorý je už úplne zdegenerovaný vo svojom myslení matematickými aparátmi Einsteinových teórii relativity pohybu (viditeľného) svetla a preto on už nie je schopný reálneho, kritického myslenia. (Myslenia aj v úplnej tme.)
---------------------------------------------------------------
Ibaže veci sa majú tak, že ak je pohyb relatívny, (iba svetelný efekt, iba očná šaľlba) tak nikto z týchto dvoch bratov dvojičiek, nemôže exaktne - vedecky tvrdiť, že on sa pohybuje rýchlejšie, alebo pomalšie ako jeho brat, lebo v zmysle samotnej Einsteinovej ŠTR, ale aj Galileiho princípu relativity (očnej ilúzie) pohybu telies, obidvaja bratia majú rovnakú vzájomnú, relatívnu (svetelne iluzórnu, vo tme už ani neidentifikovateľnú) rýchlosť pohybu a preto musia starnúť rovnako rýchlo.
„Paradox dvojčiat“ je kurím okom matematických rovníc Einsteinových teórii relativity pohybu svetla a preto je dôležité sledovať, ako na ten paradox reagujú samí obhajcovia, (ľudia slepo veriaci) matematickým rovniciam E- teórii relativity pohybu svetla.
Obhajcovia E- teórii.... sú z toho paradoxu úplne pomätení. ( Ľudovo povedané oni sú z toho paradoxu úplne paf, čiže mimo trate.) Preto oni sa za každú cenu vyhýbajú vysvetleniu záverov tohto paradoxu tvrdením, že ten dvojičkový kozmonaut musel sa najprv v tej jeho rakete zrýchľovať, kým dosiahol rýchlosť blízku rýchlosti svetla (0, 999.c) a potom musel obrátiť smer pohybu jeho rakety do opačného smeru a nakoniec sa musel spomaliť, no a že práve v tých zrýchleniach, spomaleniach a otáčaní, (údajne) sa nazbierajú potrebné podmienky pre jeho pomalšie starnutie.
To že týmto svojím tvrdením, obhajcovia matematických rovníc E- teórii relativity pohybu svetla, v plnom rozsahu popierajú (obchádzajú) obsah ŠTR, to im akosi uchádza medzi prstami, lebo „Paradox dvojčiat“ má byť dôkazom pravdivosti ŠTR, ktorá sa zaoberá výlučne iba zotrvačným pohybom a nie pohybom zrýchleným.
Takže na vyvrátenie Einsteinových dojmov o relativite (svetelnej ilúzii) pohybu telies vesmírom, stačí argumenty „Paradoxu dvojčiat“ aplikovať v rýdzo zotrvačných sústavách, kde potom ŠTR zlyháva na celej čiare.
---------------------------------------------------------------
Ja, ako autor experimentálneho dôkazu na identifikáciu (objektívne reálneho, absolútneho) vesmírneho, smeru pohybu telies, ako aj autor experimentu na identifikáciu rozdielu medzi zotrvačnou a gravitačnou hmotnosťou telies, teda ako (žiaľ iba jediný) človek znalý problematiky matematických rovníc E - teórii pohybu svetla, rozhodol som sa vyvrátiť Einsteinove choré osobné dojmy na relativitu (svetelnú ilúziu) pohybu telies vo vesmíre, pomocou môjho, JÁRAYovho „Paradoxu trojčiat“, (JPT) ktorý odstraňuje problémy Eimsteinovho „Paradoxu dvojčiat“ so zrýchlením, spomalením a s otáčaním sa rakety kozmonauta, ktorý na viac musí pochádzať z dvojčiat, aby tým splnil jedinú zmysluplnú podmienku objavujúcu sa v Einsteinovom „Paradoxe dvojčiat“.
Ale pozor !!! „Paradox dvojčiat“ nevymyslel Albert Einstein, ale jeho inteligentní odporcovia, vyvracači jeho chorých fyzikálnych úvah o pohybne hmoty, aby mu tak dali na vedomie, že on je so svojími teóriami vedle (od objektívnej reality) jako jedle (vedľa ako jedľa).
JÁRAYov "Paradox trojčiat". (JPT)
Majme tri asteroidy o priemere d = 4km. Z týchto asteroidov vyšlime rakety opatrené nie dvojčia - ťovými, ale trojčia - ťovými astronautmi, spolu s atómovými hodinami a to rôznou relatívnou rýchlosťou do vesmíru paralelným, teda rovnobežným (spoločným) smerom.
Z asteroidu A udeľme rakete s hodinami i astronómom relatívnu rýchlosť
0,9 (c)
Z asteroidu B udeľme rakete s hodinami i astronómom relatívnu rýchlosť
0,5 (c)
Z asteroidu C udeľme rakete s hodinami i astronómom relatívnu rýchlosť
0,1 (c)
Potom podľa ŠTR, atómové hodiny umiestnené v uvedených troch raketách, pohybujúcich sa tromi rôznymi relatívnymi rýchlosťami, musia ísť tromi rôznymi rýchlosťami plynutia času.
To všetko preto, že do rovníc ŠTR sa za to (v) dosadzuje iba relatívna rýchlosť rakety vzhľadom na povrch asteroidu z ktorej sa raketa vzdialila.
ŠTR, samotná rýchlosť pohybu asteroidu nezaujíma, pre ŠTR proste takáto rýchlosť nemôže existovať. (Bola ukradnutá v procese privatizácie národného majetku.)
A to jej veľká chyba, ale aj hrob ŠTR.
-----------------------------------------------------------------
Predpokladajme situáciu, ktorá na viac neprotirečí objektívnej realite a to, že asteroid (B) sa vzďaľuje od asteroidu (A) rýchlosťou 0,4 (c) a asteroidu (C) sa vzďaľuje od asteroidu (A) rýchlosťou 0,8 (c) a to paralelným, jedným smerom ich pohybu.
Ak z uvedených asteroidov budú vypustené rakety s ich hore uvedenými relatívnymi rýchlosťami v smere pohybu asteroidov (B) a (C) vesmírom, potom vesmírna rýchlosť všetkých troch rakiet bude rovnako veľká. (0,9.c)
Čo by za priaznivých okolností mohlo viesť k tomu, že tí traja kozmonauti vypustený do kozmu z rôznych asteroidov, s rôznou (relatívnou) rýchlosťou a v rôznom čase, môžu sa stretnúť vo vesmíre na jdnej úrovni s rovnakou stretávacou rýchlosťou a preto by sa nohli bez zmeny ich vzájomnej rýchlosti spojiť do jedinej internacionálnej rakety (ISS), s jedinou ich spoločnou vesmírnou rýchlosťou. (0,9.c)
Potom tí traja kozmonauti, už v tejto ich jednotnej a jednorýchlostnej internacionálnej kozmickej sústave môžu uvažovať o pravdivosti záverov ŠTR a to napríklad overovaním rýchlosti pohybu ich hodín.
Podľa ŠTR na tie tri, (už aj spojené) rakety platia tri rôzne relativistické variácie Einsteinových matematických rovníc dilatácie ich času (čiže tri rôzne rýchlosti pohybu hodín).
Nakoľko tie rakety od ich začiatku zotrvačného, ale aj zrýchleného letu zo svojich asteroidov do vesmíru, mali vždy rovnakú (absolútnu, vesmírnu, inteligentnú) rýchlosť, ktorú majú aj vtedy keď spolu tvoria súčasť jediného (ISS) systému, otázka sa pýta, ktorá rýchlosť (v) bude platiť na chod tých troch hodín v tom spojenom (ISS) systéme v Einsteinovej matematickej rovnici relativity pohybu svetla?
Bude to ich jediná, spoločná vesmírna, inteligentná rýchlosť, (0,9.c) alebo tri rôzne relatívne, presnejšie tri Einsteinovske iluzórne, vulgárne rýchlosti vidiny pohybu materiálnych telies?
Táto otázka obhajcov E - teórii uráža do špiku kostí, lebo oni na ňu nepoznajú relevantnú odpoveď. "Paradox trojčiat " to je na nich už veľmi veľa, možná ešte tak paradox dvojčiat, aj to iba možná. Celú Einsteinovú obecnú teóriu relativity môžeme kľudne nazvať substitučne aj ako
"Paradoxom jednočaťa".
(Paradox jedinca, komplikovaného kecálka o ničom a o násobkoch ničoho.)
Pomocou tu opísaného, JÁRAYovho "Paradoxu trojčiat", dá sa jednoducho, logicky, populárne - ľudovo, čiže polopatisticky dokázať, že aj tri rôzne (Einsteinom vymyslené, svetelne iluzórne, preto iba vulgárne) relatívne rýchlosti pohybu telies vesmírom, môžu mať spoločnú (fyzikálne fundamentálnejšiu, preto inteligentnejšiu) jedinú absolútnu rýchlosť, ktorá báchorky a byliny o relativite (svetelnej ilúzii) pohybu telies vesmírom, vyrobené Einsteinom, ak nie úplne vyvracia, tak aspoň veľmi, veľmi spochybňuje.
----------------------------------------------------------------
Neschopnosť nazerať na pohyb hmoty s pokojovou hmotnosťou komplexnejšie než iba úzkoprofilovým priezorom relativity (svetelnej ilúzie) pohybu svetla, tvorí Einsteinove teórie geniálnymi, no iba v očiach ich zaslepených obhajovateľov.
Vočiach ľudí so zdravým sedliackym, preto vedeckým rozumom, čiže v očiach ich exaktných kritikov, ktorí vidia ďalej než od svojho nosa po texty učebníc fyziky, (< 0,5m) sú Einsteinove teórie relativity pohybu telies vesmírom, vyloženými bludmi, ktorých vyučovanie na školách a univerzitách SR, naplňuje skutkovú podstatu trestného činu podvodu.
--------------------------------------------------------------
A to by bol absolútny koniec pojednania o JÁRAYovom „Paradoxe trojčiat“, ako aj o pavedeckých E – teóriách relativity pohybu svetla.
-----------------------------------------------------------------
Sám autor toho článku je nadšený dialektikou jeho obsahu a exaktnými argumentmi v ňom obsiahnutými, ktoré sú podávané čitateľom bez použitia čo i len jedinej matematickej rovnice pavedeckých E – teórii relativity pohybu svetla, aplikovaných (z doteraz neznámých dôvodov) aj na pohyb hmoty s nenulovou hmotnosťou, teda aj na pohyb pevných teleis.
Asi tak nejako by mali uvažovať aj obhajcovia totálne mylných, E - teórii ilúzie pohybu telies za svetla.
----------------------------------------------------------------
Tento článok je príspevkom do diskusie k nasledovnému článku:
http://scholtz.blog.sme.sk/c/252181/Teoria-relativity-I-O-vyvracacoch.html
-
