JÁRAYova gravitačná konštanta.

Symbol relativistickej vedy, deravá Pytagorova veta.

JÁRAYova gravitačná konštanta.

Na úvod je potrebné zadefinovať samotný pojem “konštanta“. Fyzikálna konštanta je súčiniteľ, (parameter) ktorý vo fyzikálnej interakcii ostáva nezmenený, (teda zostáva stály, čiže konštantný).

Dalo by sa poeticky povedať, že fyzikálna konštanta umiera posledná (a je otázne aj to, či vôbec umiera). Magické kúzlo konštanty spočíva v tom, že javí absolútne (dokonalé - nemenné) vlastnosti aj v relativistickej fyzike, kde všetky zákony pohybu sú iba relatívne, teda premenlivé, čiže nekonštantné.

Konštanty bývajú rôzne, aj s rôzne veľkým polomerom (rádiusom) pôsobnosti. Najdôležitejšou konštantou je však tá konštanta, ktorej pole pôsobnosti zasahuje celý (relativistický) kozmický priestor, so všetkým čo sa v ňom nachádza.

Taká konštanta potom nesie názov, kozmologická konštanta.    

Po úvodnej definícii pojmu „konštanta“, pristupujem k opisu obsahu

JÁRAYovej gravitačnej konštanty.

V kozmickom priestore existujú dva základné druhy pohybu materiálnych telies. Sú to, rovnomerný pohyb a zrýchlený pohyb. Existujú aj ich rôzne kombinácie, čiže pohyby zložené, ktoré ale nebudú predmetom tejto mojej úvahy

Rovnomerný priamočiary pohyb.  

Pri rovnomernom priamočiarom pohybe, vzdialenosť medzi telesami v kozmickom priestore sa, buď nemení, alebo sa mení každú sekundu o rovnakú vzdialenosť.

Telesá pohybujúce sa rovnomernou vzájomnou (vzťažnou, relatívnou) rýchlosťou, zotrvávajú v takzvanom zotrvačnom (samo) pohybe, to jest v takom pohybe, keď na ne nepôsobí iné teleso so svojimi rušivými (silovými) účinkami. Telesá pohybujúce sa zotrvačným pohybom, vytvárajú zotrvačnú vzťažnú časť (sústavu) kozmického priestoru.

Keďže kozmické telesá môžu mať naraz nekonečne veľa rôznych vzájomných, vzťažných rovnomerných a preto zotrvačných rýchlosti, ale i nekonečne veľa rôznych smerov pohybu a to na viac ešte aj naraz, preto tento druh pohybu telies nemôže obsahovať žiadnu nemennú, stálu konštantu. Rovnomerný pohyb (ako aj nehybnosť telies) v kozmickom priestore, nemôže sa riadiť žiadnou konštantou, ktorá by bola na viac aj experimentom dokázateľná, čiže zmerateľná.  

Zrýchlený pohyb.    

Úplne iná je situácia pre prípad zrýchleného pohybu telies v kozmickom priestore. Zrýchlený pohyb (voľný pád) telies, dá sa vyvolať aj na diaľku pomocou neviditeľného gravitačného poľa, (napríklad pomocou gravitačného poľa Zeme) ale aj kontaktnou silovou interakciou medzi materiálnymi telesami.

Ak dve (rovnako hmotné) telesá, pohybujúce sa rovnomerným, zotrvačným pohybom v kozmickom priestore, narazia jeden do druhého, tak je nad slnko jasnejšie, že jedno teleso sa počas tejto zrážky spomalí a druhé zrýchli.

Čo v konečnom dôsledku znamená, že obidve telesá počas ich zrážky, (počas ich vzájomnej, kontaktnej, zotrvačnej silovej interakcie) konajú zrýchlený pohyb voči zotrvačnej časti kozmického priestoru. Takúto silovú interakciu sprevádza dobre merateľný tlak, ktorý vzniká medzi dotykovými plochami telies.

Zvláštnu pozornosť si zasluhuje opis silovej interakcie prebiehajúcej v gravitačnom poli. Pri silovej interakcii v gravitačnom poli, môžu nastať až dva, diametrálne odlišné prípady silových interakcii.  Pri prvej silovej interakcii,

gravitačné pole dokáže zrýchliť teleso voči rovnomerne pohybujúcim sa telesám v kozmickom vesmíre, teda voči zotrvačnej časti kozmického priestoru a to s jeho dynamickým zrýchlením (a_d).

V takomto prípade hovoríme o voľnom páde telies v gravitačnom poli.   Pri druhej silovej interakcii,

účinky dynamického zrýchlenia gravitačného poľa sú zablokované a tak vzniká iba takzvané statické gravitačné zrýchlenie (a_s = g). Pod vplyvom tohto statického zrýchlenia gravitačného poľa, telesá konajú zotrvačný pohyb voči ostatným zotrvačným telesám v kozmickom priestore.

Pri prvom druhu silovej interakcii gravitačného poľa, teda pri voľnom páde telies v gravitačnom poli, vieme zmerať iba veľkosť dynamického, teda priestorového zrýchlenia telies (a_d = g), no nevieme zmerať hmotnosť zrýchlených telies.

Pri druhom druhu silovej interakcii gravitačného poľa, pri statickej silovej interakcii, (a_s = g) nevieme zmerať veľkosť dynamického, priestorového zrýchlenia gravitačného poľa (a_d), ale zato vieme zmerať gravitačnú, statickú hmotnosť telies.

Hmotnosť telies gravitačnom poli Zeme, zmeriame tak, že zmeriame veľkosť statického tlaku, ktorým teleso tlačí na povrch Zeme následkom veľkosti intenzity statického zrýchlenia (a_s = g) gravitačného poľa Zeme. Ten statický tlak môžeme zmerať pomocou váhy na ktorej teleso leží, stojí, alebo pomocou silomera na ktorom teleso nehybne visí nad povrchom Zeme.

Každé teleso počas jeho statickej silovej interakcii v gravitačnom poli Zeme, (v ktorej sa indukuje jeho gravitačnú hmotnosť) koná voči zotrvačným telesám kozmického priestoru, vždy iba zotrvačný pohyb, preto platí nasledovná axióma.    A xióma : Gravitačnú hmotnosť môžu mať iba telesá ktoré sa v gravitačnom poli, ale aj v celom kozmickom priestore pohybujú   zotrvačným (nie zrýchleným) pohybom.

Technická poznámka.

Pre prípad, že hmotu experimentálneho telesa tvorí liter destilovanej vody a statickú, ako aj dynamickú silovú interakciu toho litra vody meriame na mieste, kde intenzita gravitačného poľa Zeme je a_d = a_s = g = 9,81m.sec^-2, tak gravitačná (čiže statická, merateľná) hmotnosť tohto litra vody vykazuje tlak na váhu, či napätie v silomery o hodnote 1kg.    

No a teraz sa už začínajú jemne vynárať obrysy – kontúry

JÁRAYovej gravitačnej konštanty.

V gravitačnom poli Zeme vieme po prvé, zmerať to, že:

1.) Liter vody (vždy) padá voľným pádom k povrchu Zeme (dynamickým) zrýchlením:

(a_d) = 9,81m.sec^-2

2.) Keď ten liter vody následkom statického zrýchlenia gravitačného poľa Zeme (a_s) visí nehybne na nejakom silomery, alebo leží nehybne na miske nejakej váhy, tak on (ten jeden liter vody) vykazuje tlak, ťah, silu, napätie, tiaž atd. o hodnote jedného kilogramu (1kg).

1kg = 1liter (H₂O).a_s

V prípade statickej interakcie jedného litra vody, v gravitačnom poli Zeme, automaticky vynára sa jedna dosiaľ neznáma, ale objektívne existujúca fyzikálna konštanta, charakteristická iba pre rýdzu gravitačnú silovú interakciu a to konštanta pomeru medzi statickým zrýchlením jedného litra vody (a_s = 9,81m.sec^-2), a dynamickým zrýchlením, voľným pádom toho litra vody v gravitačnom poli Zeme (a_d = 9,81m.sec^-2).

Táto konštanta vyzerá nasledovne:

k = (a_d = 9,81m.sec^-2) / a_s = 9,81m.sec^-2) = 1

Táto konštanta nesie meno, JÁRAYova gravitačná konštanta a má hodnotu:

k = (a_d/a_s) = 1;

Pri opise statickej, gravitačnej hmotnosti, vystupuje nasledovne:

1l(H₂O). a_s.k = 1kg      Táto gravitačná konštanta Zeme hovorí hlavne o tom, že jeden liter vody v gravitačnom poli o rovnakej intenzite dynamického i statického zrýchlenia (a _d = a _s = g) môže mať statickú hmotnosť 1kg, iba vtedy a len vtedy, keď ten jeden liter vody nachádza sa v rýdzom gravitačnom poli a preto koná voči ostaným telesám v kozmickom priestore zotrvačný pohyb.

Čo implicitne (inými slovami povedané) znamená, že ak v Zemskej gravitačnej sústave platí – pôsobí JÁRAYova gravitačná konštanta k = (a_d/a_s) = 1; že iba vtedy jeden liter vody môže mať hmotnosť 1kg.

Po uvedených argumentoch, vynára sa jedna veľmi dôležitá otázka a to, že za akých podmienok ten jeden liter vody, nachádzajúci sa v gravitačnom poli Zeme, o parametroch (a_d = a_s = g = 9,81m.sec^-2), môže konať zrýchlený pohyb v kozmickom priestore a za akú cenu.

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Jeden liter vody, nachádzajúci sa v gravitačnom poli s parametrami (a_d = a_s = g = 9,81m.sec^-2), môže konať zrýchlený pohyb v kozmickom vesmíre iba vtedy, keď jeho statické hmotnosť na silomery, či na miske váhy, bude väčšia, alebo menšia ako 1kg.

No a to sa môže sať iba vtedy, keď JÁRAYova gravitačná konštanta:

k = (a_d/a_s) = 1;

bude v tom gravitačnom poli narušená, čiže keď zanikne statické zrýchlenie gravitačného poľa Zeme (a_s) a premení sa na dynamické zrýchlenie o hodnote a_(d+c), alebo o hodnote a_{(d - c).}

To sa môže stať iba vtedy, keď hmotnosť jedného litra vody v gravitačnom poli Zeme nebude mat hodnotu 1kg. V takom prípade tlak jedného litra vody na misku váhy, či na silomer bude v gravitačnom poli Zeme, vždy väčší, alebo menší ako 1kg.     Potom musí platiť, že jeden liter vody môže konať zrýchlený pohyb v kozmickom priestore iba vtedy, keď jeho hmotnosť v akejkoľvek vzťažnej sústave s jej dynamickým zrýchlením, (voľným pádom telies) o hodnote (a _d = 10m.cec ^-2 ), nebude mať hodnotu 1kg.

To sa môže sať iba vtedy, keď v gravitačnom poli Zeme s parametrami (a_d = 10m.cec^-2), prestane platiť Járayova gravitačná konštanta:

k = (a_d/a_s) = 1;

A začne platiť pomer:

a_d/a_(s-c) > 1; alebo: a_d/a_(s+c) < 1;   Z uvedeného vyplýva, že keď voľný pád jedného litra vody v akejkoľvek anonymnej sústave, bude mať hodnotu   a_d = (x.m.sec ^-2), pričom tlak litra vody na misku váhy alebo na silomer nebude vykazovať hodnotu F = x.N, tak jednoznačne vieme dokázať, že uvedená sústava nie je gravitačná , ale zrýchlená sústava.

No a načo je to dobré vedieť ?

Základný poznatok plynúci z uvedeného definície JÁRAYovej gravitačnej konštanty je ten, že keď sa nachádzame v neidentifikovanej sústave, (napríklad v pivnici bez okien) kde telesá padajú voľným pádom, čiže zrýchlením pohybom o hodnote a_d = 10m.sec^-2 a liter vody má hmotnosť 1kg, vtedy vieme z určitosťou ma 101% povedať, že daná sústava stojí v gravitačnom poli Zeme, že daná sústava sa nepohybuje zrýchleným pohybom v kozmickom priestore dynamickým zrýchlením a_d:

a_d = 10m.sec^-2.

A naopak, keď sa nachádzame v neidentifikovanej sústave, (napríklad v kabíne rakety) kde telesá padajú voľným pádom zrýchlením o hodnote a_d = 10m.sec^-2 a liter vody nemá hmotnosť 1kg, vtedy vieme z určitosťou na 102% povedať, že daná sústava nestojí nehybne v gravitačnom poli Zeme, ale že daná sústava sa pohybuje zrýchleným pohybom v kozmickom priestore dynamickým zrýchlením:

a_d = 10m.sec^-2.

Lebo liter vody môže vážiť 1kg iba v sústave s parametrami (a_d = a_s = g), teda iba v sústave, kde platí JÁRAYova gravitačná konštanta k = a_d /a_s = 1. Teda iba v rýdzom gravitačnom poli lebo iba v ňom môže existovať statické zrýchleníe (a_d = a_s = g)   V zrýchlenej rakete, ale žiadaný predmet nemôže sa nachádzať v stave zotrvačného pohybu, preto ani v stave statickej silovej interakcie, preto v zrýchlenej sústave a_d = 10m.sec^-2  nemôže platiť JÁRAYova gravitačná konštanta:

k = a_d /a_s = 1.

A preto v takej sústave nemôže mať jeden liter vody hodnotu 1kg.

Pomer dynamického zrýchlenia, čiže voľného pádu telies a statickej silovej interakcie telies v rôznych gravitačných poliach, tvorí jednotnú, konštantnú hodnotu JÁRAYovej gravitačnej konštanty:

k = a_d /a_s = 1. 

Tento pomer sa zachováva iba v gravitačných sústavách.Tento pomer sa ale nezachováva v zrýchlených sústavách. A práve v tých sústavách, v ktorých sa ten pomer nezachováva, telesá majú menšiu (inú) hmotnosť ako je ich statická, gravitačná hmotnosť. JÁRAYova gravitačná konštanta v tvare:

k = a_s/a_d = 1; 

 vyvracia platnosť základného princípu fyziky a to „Princípu ekvivalencie", ktorý mylne predpokladá existenciu statických silových interakcií aj v zrýchlených sústavách a ktorý hlása (veľmi mylne) univerzálnu platnosť JÁRAYovej gravitačnej konštanty:

k = a_s/a_d = 1;

 Opis JÁRAYovej gravitačnej konštanty bol by úplne zbytočný, keby relativistický fyzici zmerali gravitačnú hmotnosť telies aj v zrýchlenej sústave. Ibaže oni to do dnešných dní neurobili, tvrdiac, že podľa ich osobných dojmov a pocitov je to zbytočné, lebo dynamická i statická hmotnosť telies je rovnako veľká.

Lebo JÁRAYova gravitačná konštanta je v skutočnosti kzomologickou konštantou, ktorá pôsobí aj v zrýchlených sústavách. Samozrejme že nepôsobí, práve preto nesie meno:

JÁRAYova gravitačná a nie JÁRAYova kozmologická konštanta.   Vyučovanie „ Princípu ekvivalencie " čiže jednoty dynamickej a statickej hmotnosti telies po tom, čo pán Alexander JÁRAY zverejnil experimentálne i teoretické dôkazy neplatnosti tohto princípu, tvorí skutkovú podstatu, štátom financovaného podvodu na občanoch SR, ale aj na občanoch celého sveta.

Pritom štátne orgány činné v trestnom konaní, šíriteľov podvodného „Princípu ekvivalencie“ všemožne chránia a s bezočivou drzosťou, v rozpore s Ústavou a zákonmi SR, útočia na autora absolútnej fyzikálnej pravdy, na pána Alexandra JÁRAYa, ktorý ten štátom organizovaný podvod na občanoch SR, chce zastaviť.

Pravda víťazí, Veritas vincit.