JÁRAYova transformácia.

   Relativistická 

aaaaaaa

JÁRAYova transformácia.    

Dňa 22. 09. 2011, 177 fyzikov v CERNe, dali svetu na vedomie, (bez bázne a hany, ignorujúc pritom ešte stále platné a preto aj stále "geniálne" Einsteinove rovnice ŠTR) že oni namerali nadsvetelnú rýchlosť pohybu neutrín.  

K pravde patrí aj to, že tých 177 fyzikov v CERNe svoje výsledky merania nepovažujú na 100% za presné a žiadajú ostaných fyzikov na celom svete, aby aj oni pravdivosť ich meraní experimentálne overili.  

Skutočnosť, že tých 177 fyzikov v CERNe si vôbec dovolilo vyjsť s niečím takým kacírskym na verejnosť, oprávňuje ich nazvať vzbúrencami - rebelmi, alebo pravdepodobnými revolucionármi (vo fyzike).      

Galileo pre uznanie vedeckého (fyzikálneho) objavu stanovil dve nevyhnutné kritéria a to, experimentálny dôkaz pravdivosti objavu, ako aj analytický opis objavu pomocou matematického aparátu.

(Pomocou matematického vzorca, alebo pomocou matematickej rovnice.)

  Preto tých 16 111 experimentálných výsledkov merania nadsvetelných rýchlostí neutrín v CERNe, ešte nič prevratného neznamenajú, oni musia byť doložené matematickým aparátom, aby tá, zatiaľ iba vzbura - rebélia 177 fyzikov v CERNe, nadobudla hodnotu aktu objavenia zásadného prírodného objavu, ktorý je povolaný spustiť svetovú revolúciu (zásadný a nezvratný obrat) vo fyzike. 

V opačnom prípade táto vzbura - rebélia, bude hodnotená iba ako kontrarevolúcia, ktorou by 177 fyzikov v CERNe, iba potvrdili kontinuálnu, plynulú "genialitu" Einsteinových teórii relativity, ako aj ich nezodpovedný, populistický, marketingový, show biznisový prístup ku kritike stále platných zákonov nasledovného bôžika fyziky:    

Takže ani prípadné experimentálne potvrdenie nadsvetelnej rýchlosti neutrín v iných vedeckých centrálach, nebude dostatočnou príčinou na zavrhnutie Einsteinových teórii relativity, pokiaľ tie merania nebudú podložené aj novým analytickým matematickým aparátom, novej, nie relativistickej (preto absolutistickej) fyziky.  

 Inými slovami povedané, pravdivosť 16 111 výsledkov meraní nadsvetelných rýchlostí neutrín 177. fyzikmi v CERNe, musia byť ešte podložené novým matematickým aparátom, alebo aspoň nezvratným matematickým dôkazom neplatnosti súčasného (starého) matematického aparátu dvoch Einsteinových teórii relativity.

Touto cestou 177. fyzici v CERNe ešte nekráčajú, nakoľko nájsť nový matematický aparát, nového fyzikálneho objavu, je niekoľkokrát ťažšie, ako namerať niečo, čo predpokladá existenciu nového fyzikálneho objavu.

K meraniu fyziálnych parametrov sú potrebné iba meracie prístroje, no k zrodu novej matematiky je potrebný vrodený talent slobodného, logického, kritického a nekompromisného matematického myslenia. Ten vrodený talent inovačného matematického myslenia, fyzikom v CERNe chýba presne tak, ako on chýbal aj neslušnému vyplazovačovi jazyka, Albertovi Einsteinovi.  

Na šťastie ľudstva, v súčasnosti na svete (na Slovensku) už žije jeden neskonale skromný, ako aj podobne neskonale talentovaný človek, 

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY

 ktorého príroda obdarila schopnosťou splodiť novú matematiku, pomocou ktorej sa dajú dokázať okrem iného, aj mylné závery Einsteinových osobných dojmov a pocitov na relativitu pohybu veštkého, ktoré Einstein opísal (cudzím) mylným matematickým aparátom v jeho takzvanej „Špeciálnej a Všeobecnej teórii relativity“, na jednej strane a na druhej strane budú sa dať obhájiť aj výsledky merania nadsvetelných rýchlosti neutrín v CERNe, (ak oni sú skutočne pravdivé).   

Toľko na úvod a teraz pristúpime k analýze pravdivosti jedného matematického aparátu Einsteinovej ŠTR, konkrétne k analýze pravdivosti v nej vystupujúceho Lorentzoveho faktora: =   

Tento Lorentzov faktor je principiálnym matematickým aparátom Einsteinovej ŠTR, lebo práve z neho plynie „geniálny“ záver o nemožnosti dosiahnuť vyššiu rýchlosť pohybu, ako je rýchlosť pohybu svetla (c), ale aj kontraktácia (skracovanie) rozmerov telies, a tiež dilatácia času, vplyvom „relatívnej rýchlosti“ pohybu telies.

 K tomu aby sme vedeli jednoznačne povedať, že či Lorentzov faktor je zlý a tým pádom je zlá aj celá Einsteinova ŠTR, musíme si najprv posvietiť na súčasnú bodovú, abstraktnú matematiku a to z úplne inej stránky, než ako to robia samotní totálne dezorientovaní bodoví, abstraktní matematici.

 Najprv si ale položme v duchu otázku, čo je to matematické číslo?

Majme konkrétne číslo (1m¹ ), ktoré znázorňuje jednorozmernú priestorovú dimenziu, čiže dĺžku materiálneho objektu, telesa, čiže jednu materiálnu úsečku o dĺžke jedného (kovového) metra. Samotné číslo (1) by nám nič nehovorilo, keby k nemu nebol priradený nejaký materiálny objekt s jeho (konkrétnymi) priestorovými dimenziami.

 Vráťme sa teraz k jednorozmernému materiálnemu číslu (1m¹ ) a určme jeho priestorové parametre. Takže v prípade čísla (1m¹ ) ide o materiálnu úsečku, ktorej začiatok je vzdialený od jej konca o hodnotu jedného (kovového) metra; 1m¹ .

 Teraz pristúpme k zmenšovaniu (skracovaniu) dĺžky tejto jednorozmernej materiálnej úsečky a to takým spôsobom, že si budeme všímať tú skutočnosť, že pri skracovaní dĺžky tejto jednorozmernej materiálnej úsečky, jej začiatok sa vždy približuje k jej koncu.

Takže nakoniec budeme musieť konštatovať, že teoreticky, aj prakticky najkratšou možnou dĺžkou tejto jednorozmernej materiálnej úsečky bude dĺžka takej úsečky, ktorej začiatok splynie s jej koncom.

Čo sa ale stane s jednorozmernou priestorovou dimenziou m¹ , teraz už absolútne skrátenej úsečky ktorej začiatok splynul s jej koncom?

Odpoveď je nasledovná, taká úsečka stratí svoju jednorozmernú materiálnu dimenziu a stane sa abstraktnou úsečkou s nula rozmernou dimenziou, (stane sa spomienkou na úsečku, ona z matematiky vojde do literatúry) ktorú budeme označovať nasledovne: (1m ).

(Abstraktní matematici takú úsečku nazývajú matematickým bodom.)

Geniálna JÁRAYova axióma:

 34m^-1 =  m ; 34m⁰ =   m¹ ; 34m¹ =  m² ; 34m² =   m³ ;

 Takáto nula rozmerná (nula dimenziálna spomienka) úsečka, (matematický bod) bude mať takú vlastnosť, že ona sa už nebude nenachádza v našom trojrozmernom materiálnom priestore, lebo existovať v našom trojrozmernom materiálnom priestore, vyžaduje si mať minimálne jednu priestorovú dimenziu, čiže mať minimálne rozmer (1x¹ ).

 (Ide o JÁRAYom zadefinované najmenšie materiálne kvantum (1x¹ ).)

 S abstraktnými (dematerializovanými) číselnými hodnotami, ktoré označujú iba mimo priestorové hodnoty, teda s metafyzickými číslami typu (n.x ), (matematickými bodmi) nedá sa opísať žiadny reálny materiálny proces prebiehajúci v trojrozmernom materiálnom priestore. Žiadne matematické operácie s abstraktnými číslami typu (n.x ), (s matematickými bodmi) nie sú pre fyziku použiteľné.

 (GRSc. Alexander Jozef JÁRAY ich nazýva ako "nebeské čísla", ktorých platnosť je príslušná iba v nebi.)

Pritom temer všetky operácie abstraktnej matematiky, sú operáciami s metafyzickými, mimo priestorovými (nebeskými) číselnými hodnotami, typu (n.x ).

 Dôkazom tohto tvrdenia je aj matematický podiel abstraktných čísel:

 1x : 2x = ?

Matematika tento podiel opisuje skrátene: 1 : 2 = ?

 Súčasná abstraktná matematika, matematika čísel typu (n.x ), týmto svojim abstraktným podielom (zlomkom) pýta sa, koľko krát jedno niečo také, čo neexistuje v materiálnom priestore, (číže jedno materiálne nič, jedna myšlienková abstrakcia) nachádza sa v dvoch materiálnych ničotách, ktoré tiež neexistujú v materiálnom priestore.

 Takže našou úlohou nie je vypočítať hodnotu uvedeného ničotného podielu, ale pouvažovať nad zvrátenosťou myslenia abstraktných matematikov, ktorí sa zaoberajú matematickými operáciami medzi ničotami, čiže operáciami medzi číslami typu (n.x ), ako aj uvažovať nad tým, prečo abstraktní matematici výsledkami takýchto abstraktných operácii (s nebeskými číslami, iba myšlienkami) majú dovolené znásilňovať materiálnu, nie abstraktnú fyziku, fyziku trojrozmerného materiálneho čaopriestoru.

 Základná otázka smerujúca k metafyzickej, mimo priestorovej (nebeskej) matematike, matematike čísel typu (n.x ) je otázka, akým spôsobom bodoví matematici vedia dokázať rozdielne hodnoty čísel typu (n.x ), keď žiadne objektívne, diferenčné hodnoty takýchto čísel neexistujú a preto ich rozdiel nedá sa vedeckým spôsobom, čiže experimentálne nikdy dokázať.

 Váha objektu ktorý číslo (1.x ) reprezentuje, čiže váha jedného matematického bodu, (jednej nepodarenej myšlienky) je rovnako veľká (čiže žiadna) ako váha čísla (1000.x ), čiže váha tisícich matematických bodov. Podobne je to aj s ich dĺžkami. Obidve abstraktné čísla majú spoločnú priestorovo - materiálnu hodnotu a to hodnotu; 0x¹ . (Nulovú, teda žiadnu materiálnu hodnotu.)

Preto v reálnej materiálnej matematike, ktorá opisuje javy a zákonitosti materiálnej prírody, súčet, súčin i podiel..... abstraktných čísel: (1.x ) + (1000.x ) má vždy iba jednu materiálnu hodnotu a to hodnotu; 0x¹ .

 O kolosálnych bludoch abstraktnej (nebeskej) matematiky, matematiky čísel typu (n.x ), dali by sa napísať tri hrubé knihy, ale o to teraz nejde. Teraz ide o to, preskúmať matematický aparát Einsteinovej ŠTR, či aj on nie je "vyrobený" pomocou šmejdového matematického aparátu (nebeských) čísel, teda pomocou čísel typu (n.x ) a či závery matematického aparátu Einsteinovej ŠTR sú platné iba pre mimo materiálny priestor (či ŠTR platí iba v nebi).  

 Takže vráťme sa k Lorentzovmu faktoru:  

 U tohto Lorentzoveho faktora nech nás zaujíma iba materiálny podiel (zlomok):

v² /c²

Aby sme si boli istí, či ten podiel (zlomok) má aj nejaký relevantný význam v materiálnom časopriestore, musíme ho najprv skonkretizovať, musíme ho urobiť viditeľným v trojrozmernom priestore (musíme ho zmaterializovať).

 Čiže musíme hodnotám v² a c² priradiť materiálne, časopriestorové hodnoty, konkrétne materiálne parametre (m,kg,sec).

 Nech pre (v² ) platí materiálny ekvivalent; 100m² /sec²

Pre (c² ) platí konštantný materiálny ekvivalent; 9.10¹⁶ m² /sec²

Potom dostaneme nasledovný materiálny podiel (zlomok):

v² /c² = (100 m² /sec² )/(9.10¹⁶ m² /sec² )

Po vykonaní matematikou predpísaného úkonu, podielu obidvoch číselných hodnôt, teda po vykrátení toho podielu (zlomku) dostaneme nasledovný výsledok:

 v² /c² = (1/9.10¹⁴ ) m /sec

 Výslednú hodnotu toho podielu (zlomku) pôvodne materiálnych číselných hodnôt, prezentuje nula rozmerná veličina (nebeské číslo) ktoré sa v materiálnom priestore nenachádza, ktoré sa v materiálnom priestore nemôže nachádzať. Z toho dôvodu hodnota toho podielu (zlomku) uvedených materiálnych čísel,  nie je použiteľná v materiálnom priestore. (Je pre reálnu fyziku nanič.)  

n( m¹ , kg , sec) = n. m¹

n( m , kg¹ , sec) = n. kg¹

n( m , kg , sec¹ ) = n. sec¹

v² /c²= 100( m² ,kg ,sec)/( m ,kg, sec²) / 9.10¹⁶( m², kg ,sec)/( m ,kg , sec²)

v² /c²= (100 / 9.10¹⁶( m / sec )

(100 / 9.10¹⁶ ). ( m / sec )   = (100 / 9.10¹⁶ ). (x )

(100 / 9.10¹⁶ ). (x ) = 9.10^-14

100 / 9.10¹⁶(x ) = 0 (x ¹ )

v² /c² = 100 / 9.10¹⁶(x ) = (9.10^-14 ).(x ) =  (x ¹ )  = (9.10 ^-14 ). ( x )  =  ( x ¹ )  

Pre lepšie pochopenie reálnych hodnôt nula rozmerných (nebeských) čísel typu (n.x ) požijem JÁRAYovou transformáciu , ktorá prevádza (transformuje) hodnotu nula rozmerných (nebeských) čísel typu (n.x ) na hodnotu najmenšieho materiálneho (JÁRAYovho) kvanta:

1 .(x ¹ )

Hodnota: (m /sec ) po JÁRAYovej transformácii , vyzerá nasledovne:

(m /sec ) = .(x ¹ )

Hodnota: (100/9.10¹⁶ ) po JÁRAYovej transformácii , vyzerá nasledovne:

(1/9.10¹⁴ ) = .(x ¹ )

Hodnota: (1 = 1x ) po JÁRAYovej transformácii , vyzerá nasledovne:

Hodnota: 1 = 1x = .(x ¹ )

Lorentzov faktor môžeme zapísať aj nasledovne:   = 1x /(1x – (1/9.10 ¹⁴ ) m .sec ) ^1/2

 A po JÁRAYovej transformácii , ako:   =  .( x ¹ ) / ( ( .( x ¹ ) - .( x ¹ ) / .( x ¹ ) ) ^1/2

 Nakoniec ako:   = ( 0/(0 - 0/0) ^1/2 ). x ¹ =  0. x ¹

 Takúto konštantu priestorovú hodnotu má principiálny matematický aparát Einsteinovej ŠTR, čiže Lorentzov faktor pre akúkoľvek relatívnu rýchlosť pohybu matérie, takže o žiadnej kontraktácii dĺžok a ani o žiadnej dilatácii času nemôže byť ani len reči.

 JÁRAYovou transformáciou dá sa jednoznačne dokázať nie len tuposť súčasnej abstraktnej (bodovej) matematiky, ale aj matematická tuposť H. Lorentza, ako aj A. Einsteina a čo je najhlavnejšie, aj tuposť všetkých Einsteinovych osobných dojmov a pocitov, ktoré on opísal pomocou (nebeských) matematických čísel typu (n.x ) vo svojich spisoch, zvaných ŠTR a VTR.

 To, že touto JÁRAYovou transformáciou sa sekundárne dokazuje aj neskonalá skromnosť a podobná genialita GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa , nestojí ani za spomenutie.   

 Preto aj keď sú výsledky merania nadsvetelnej rýchlosti neutrín v CERNe, v rozpore s Einsteinovou ŠTR, nie sú to apriori bludné merania, lebo samotná Einsteinova ŠTR je korunovaný matematický blud a keď niečo protirečí korunovanému matematickému bludu, tak to je v konečnom dôsledku vždy vedecké protirečenie, ktoré posúva ľudské vedomie bližšie k absolútnej pravde.  

 Záverečné konštatovanie.

Podielom dvoch číselných hodnôt s rovnakými materiálnymi dimenziami napríklad (1m¹ /1m¹ ), vznikne abstraktná, literárna, spomienková hodnota (1/1); (1x /1x ) čiže nastane anihilácia, (zánik) ich materialistických dimenzii, konkrétne ich zmiznutie, lepšie povedané vytratenie sa z trojrozmerného materiálneho priestoru do abstraktná, (do neba).

(Pod účes, alebo parochňu štátom platených bodových matematikov.)  

 (V lepšom prípade nastane premena chemických prvkov na nemerateľnú tmavú energiu.)

Z tu uvedených argumentov vyplýva, že osobné dojmy a pocity A. Einsteina na relativitu pohybu všetkého možného (nie len svetla) opísané matematikou "nebeských čísel" v jeho dvoch teóriách relativity pohybu, nie sú vedecké dojmy.

Sú to heretické (bludné) dojmy a pocity, heretika Alberta Einsteina, preto ich vyučovanie na školách a univerzitách SR, malo by sa zákonom trestať.

Súčasný stav je ale taký, že štáty celého sveta, šírenie heretických osobných dojmov a pocitov neslušného vyplazovača jazyka, A. Einsteina nielen podporujú, ale aj dotujú rôznymi grantmi.

Preto ohlupovanie ľudstva pokračuje beztrestne a intenzívne aj naďalej.