Generalissimus Reálných Vied (GRSc.)
predseda
Aka démia Reálnych Vied Cassoviensis.
Akadémia Reálnych Vied Cassoviensis, je alternatívnou akadémiou vo č i relativi stickým akadémiám vied, prezentujúca, Kvantovú matematiku , matematiku celo císelných materiálnych kvánt a Kauzálnu fyziku, fyziku absolútneho pohybu hmoty. aa aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
Akadémia Reálnych Vied Cassoviensis ,
uvádza svoj materiál pod názvom:
Kauza GRSc. Alexander JÁRAY ,
verzus Slovenská republika.
(Opus 2.)
Preambula tohto článku nachádza sa na adrese:
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=242883&bk=8126
Ako chápal pohyb hmoty schizofrenik Izák Newton.
Galileo a Einstein mali tri veci spoločné.
Tou prvou vecou bolo to, že ich vedecké diela (princípy a teórie) vznikli rovnakým spôsobom.
Galileiho princíp relativity pohybu vznikol ako najlepšie možné vysvetlenie toho, prečo sa pomocou žiadneho mechanického experimentu nedá dokázať pohyb Zeme vesmírom , pričom Einsteinove teórie relativity vznikli ako najlepšie možné vysvetlenia toho, prečo sa pomocou (Michelsonovho) experimentu zo svetelnými lúčmi (obecne ani pomocou svetla) nedá dokázať pohyb Zeme vesmírom.
Druhým spoločným znakom Gelileovho princípu relativity a Einsteinových teórii relativity je ich spoločné tvrdenie, že v uzavretej miestnosti (v pivnici, či v kabíne rakety) žiadnym experimentom nedokážeme zistiť, či sa tá pivnica (raketa) pohybuje vesmírom, alebo stoji nehybne na jednom mieste povrchu Zeme.
Tým tretím spoločným znakom vedeckých prác uvedených „gigantov vedy “ je už moje konštatovanie a síce to, že obidvaja sa vo svojich vysvetleniach strašne mýlili.
Ale skôr než by som sa začal zaoberať mylnými závermi Galilea a Einsteina, vo veci ich definície pohybu hmoty, teraz upriamim svoju pozornosť na iného „génia “ vedy, ktorý žil v období po smrti Galilea a pred narodením Einsteina a ktorý rozhodnou mierou ovplyvnil (krkolomné) myslenie Alberta Einsteina. Ktorý urobil zo svojich potomkov, teda aj z Einsteina, korunovaných hlupákov .
Tým „géniom vedy " nebol nikto iný, ako sám Izák Newton , známy ľudstvu hlavne svojimi tromi zákonmi pohybu.
O Newtonovi napísali iní toto:
Newton do matematiky zaviedol okrem základov diferenciálneho a integrálneho počtu, ako aj všeobecný pojem mocniny i s iracionálnym mocniteľom. Študoval nekonečné rady, položil základy teórie symetrických funkcií.
Z fyziky pripomeňme si aspoň jeho vynikajúce práce z optiky a konštrukciu prvého zrkadlového ďalekohľadu (1671). Vysvetlil vplyv Mesiaca na príliv a odliv, zdôvodnil precesiu - zmenu polohy zemskej rotačnej osi. Newton prekonal staré predstavy o Zemi i vesmíre, zavŕšil práce Galileiho, Koperníka a ďalších prírodovedcov. Stal sa systematikom fyzikálneho sveta.
Izák Newton hľadal a aj našiel matematické princípy poznania prírody. Rozpoznal hranice medzi fyzikou princípov a fyzikou modelov. Neopustil experiment ako presný a efektívny nástroj poznania, ale naznačil aj účinnosť matematických predstáv.
Po celý život bol skromný, priamy a čestný. Bol pohostinný a vľúdny, no nemal rád, keď ho kritizovali. O sebe veľa nenapísal. Naozajstných priateľov nemal veľa. Nebol dobrým spoločníkom, lebo bol často zahrúžený do svojich myšlienok. (Bol starým mládencom.)
O Newtonovi koluje nasledovná ľudová slovesnosť - povesť - legenda:
Pred narodením Newtona, príroda a jej zákony boli zahalené v tme.
Boh povedal: Nech je Newton!
A v tom vo svete vedy nastalo svetlo.
(Táto legenda nie je ničím ným, ako rúhaním sa voči Bohu.)
Newton zanechal po sebe jednotnú sústavu zákonov, ktoré umožnili aplikáciu v mnohých fyzikálnych odboroch ľudskej činnosti. Newton ako apoštol matematického prístupu k prírodným vedám, vybadal nové možnosti predvídať vedecké objavy z fyzikálnych princípov.
Toľko o klasifikácii diela I. Newtona oficiálnou vedecko - akademickou obcou celého sveta.
Ja sa ale v tejto mojej úvahe sústredí iba na jedinú otázku a to na otázku, ako chápal Newton tú najzákladnejšiu fyzikálnu kategória a to pohyb hmoty . Tým chcem demonštrovať tú skutočnosť, že ten komu nie je jasný rozdiel medzi relatívnym a absolútnym pohybom hmoty, tak ten z fyziky nevie nič !
Newton spočiatku chápal pohyb hmoty ako pohyb absolútny. Čo to všetko so sebou prinášalo.
Newton tvrdil, že prázdny priestor je večný a nemenný a trvanie toho prázdneho a večného priestoru nazval časom. Pohyb telies potom vzťahoval na ten prázdny a rovnomerne trvajúci, rovnomerne plynúci priestor. Tento priestor nazval absolútnym priestorom a čas trvania tohto priestoru nazval absolútnym časom .
Samozrejme pohyb telies v tomto absolútnom priestore a absolútnom čase nemohol byť iný ako pohyb absolútny .
Takýmto vyhraneným, špecifickým, svojským názorom na fyzikálnu kategóriu pohybu telies vesmírom, vstúpil Newton do vedy. Newton sa tejto svojej prírodnej filozofie absolútneho pohybu hmoty potom do smrti nedokázal zbaviť, i keď sa to všade snažil kamuflovať ako sa to len dalo..
Medzi zvláštnosti Izáka Newtona patrilo aj jeho presvedčenie, že gravitácia sa šíri nekonečne veľkou rýchlosťou, čiže okamžite, naraz.
Až neskôr, keď mu niekto našepkal, že realistickému, exaktnému prírodovedcovi nestačí iba pohyb hmoty teoreticky, filozoficky, či matematicky vzťahovať na prázdny vesmír, alebo na vzdialené stálice, ale že veľkosť a smer rýchlosti pohybu telies je potrebné aj vedecky, čiže experimentálne dokázať už tu na Zemi, Newton vedomí si toho, že on experimentálne nikdy nedokáže identifikovať nielen veľkosť rýchlosti pohybu, ale ani smer pohybu telies vesmírom, preto dobrovoľne, volky, nevoľky pristúpil na definíciu relativity pohybu hmoty v podaní Galiea Galileho, ale svojej pôvodnej filozofie absolutistického chápania pohybu hmoty, do smrti sa nevzdal.
(Túto skutočnosť latentne, skryto obsahujú všetky jeho fyzikálne zákony.)
Stručne a jasne povedané, Newton v hĺbke svojej duši bol vyznávač absolútneho pohybu hmoty, ale navonok vystupoval ako nepresvedčený, falošný, oportunistický akceptor relativity pohybu hmoty.
Táto Newtonova schizofrénia , (duševná rozpoltenosť) je prítomná aj vo všetkých jeho troch zákonoch pohybu ktorými on (Pyrrhovským spôsobom) obdaroval svet, čiže ktorými on svet v skutočnosti iba zaviedol do súčasného duchovného, morálneho a ekonomického chaosu.
Jeho tri zákony pohybu spokojne môžeme pomenovať ako:
„Tri schizofrenické Newtonové zákony pohybu hmoty.“
Prvý schizofrenický Newtonov zákony pohybu hmoty,
Zákon zotrvačnosti znie nasledovne:
Každý hmotný bod zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútený vonkajšími silami tento svoj stav zmeniť.
Pre lepšie pochopenie omylov Newtonovych zákonov pohybu, upravím jeho zákon zotrvačnosti do zjednodušenej podoby nasledovne:
Každý hmotný bod ktorý bol v pokoji zostane v pokoji kým nie je nútený vonkajšími silami tento svoj stav pokoja zmeniť.
Tu treba poznamenať, že Newton tento zákon do slova a do písmena prebral od Galilea, takže v tomto zákone sa Newtonova schizofrénia ešte v plnom rozkvete neprejavuje. V zákone zotrvačnosti , Newtonom zadefinovaná sila ešte nepôsobí, iba sa spomína, iba hrozí svojími účinkami.
Duševné problémy Newtona sa prejavujú až v tých zákonoch pohybu, ktorých autorom je výlučne on sám, ale hlavne v tých, v korých už jeho sila svojvoľne vyčína .
Takýmto originálnym schizofrenickým zákonom je až druhý Newtonov zákon a to Zákon sily .
Ten znie nasledovne:
Príčinou zmeny pokojového (zotrvačného) stavu telies je sila .
Veľkosť sily pôsobiacej na hmotný bod ktorý je v pokoji, je úmerná súčinu jeho hmoty a zrýchlenia , ktoré sila tomu telesu udelí (bezpodmienečne musí udeliť ).
F = m.a
Zo samotnej Newtonovej definície sily, ešte jej schizofrénia priamo, explicitne nevyplývala, ona sa vynorila až po tom, čo Newton tento svoj Zákon si ly podrobne dovysvetlil.
Podľa Newtona, ním zadefinovaná, čiže jeho sila totiž dokáže telesu udeliť buď zrýchlenie , alebo spomalenie , ale čo je najdôležitejšie a čo sa nahlas vo fyzike nespomína, ona dokáže aj:
„Zmeniť smer jeho pohybu a to, bez zmeny jeho rýchlosti, bez zrýchlenia .“
Zrýchlenie alebo spomalenie telesa, podľa Newtona vznikne vtedy, keď jeho sila pôsobí spredu, alebo zozadu na smer (relatívneho) pohybu telesa.
Zmena smeru pohybu telesa, bez jeho zrýchlenia, či spomalenia telesa, podľa Newtona nastane vtedy, keď jeho sila pôsobí kolmo na smer (relatívneho) pohybu telesa.
Moja úprava Zákona zotrvačnosti mala za cieľ jasnejšie poukázať na duševnú chorobu Izáka Newtona , ktorá je obsiahnutá v obsahu jeho druhého zákona pohybu hmoty, čiže v jeho Zákone sily .
Skúsme teda Newtonov Zákon sily aplikovať na teleso, ktoré sa v Zákone zotrvačnosti spomína ako teleso ktoré zotrváva v (relatívnom) pokoji .
Keď na toto teleso začne pôsobiť Newtonom zadefinovaná sila, tak podľa Newtona môžu nastať nasledovné dve rôzné (relatívne) varianty sily .
Po prvé , Newtonom zadefinovaná sila môže zmeniť (relatívnu) rýchlosť toho nehybného telesa tak, že bude naň pôsobiť zozadu, či spredu v smere jeho (relatívnej) rýchlosti pohybu.
To sa ale nemôže stať, lebo toto teleso nemá žiadnu (relatívnu) rýchlosť , ani žiadny smer pohybu.
Po druhé , Newtonom zadefinovaná sila nemôže tomu telesu zmeniť iba smer jeho pohybu, bez zmeny jeho rýchlosti a to tak, že začne naň pôsobiť v smere kolmom na jeho pohybový stav, čiže kolmo na jeho nehybnosť lebo na teleso nachádzajúce sa v stave kľudu každý smer je kolmý.
No a práve tu sa už v plnej nahote vynára duševná choroba Izáka Newtona tým, že on vo svojom Zákone sily tvrdí, že telesu ktoré sa nachádza v pokoji, (alebo v relatívnom zotrvačnom pohybe, čo je jedno a to isté) dokáže nim, Newtonom zadefinovaná, ním vyšpekulovaná, čiže jeho sila , pôsobiaca kolmo na jeho pohybový stav (kolmo na jeho nehybnosť) zmeniť iba smer jeho pohybu bez toho, aby táto sila vyvolala aj zmenu jeho rýchlosti pohybu , čiže bez toho aby mu tá sila udelila nenulové zrýchlenie .
V reálnej prírode totiž platí, že:
"Teleso ktoré sa nepohne z miesta , nemôže meniť svoj smer pohybu a teleso ktoré sa pohlo z miesta jeho pôvodnej nehybnosti, musí zmeniť aj svoju rýchlosť , musí podliehať zrýchlenému pohybu "
Výrok, že Newtonova, jeho sila môže meniť smer pohybu bez zmeny rýchlosti telesa, je exaktným, vedeckým potvrdeným ťažkej duševnej choroby Izáka Newtona.
Normálny človek takúto sprostosť nikdy, ani vo sne nie je schopný vysloviť.
Pritom túto do neba volajúcu sprostosť, ktorá odporuje realite materiálnej prírody, za finančnej podpory štátu a pod ochranou štátnych orgánov SR, vyučujú, šíria na školách a univerzitách SR, schizofrenici , čiže duševne chorí učitelia fyziky , presnejšie fyzikálny grázlovia .
Moja druhá otázka pre posudzovateľov mojich fyzikálnych argumentov znie nasledovne:
Ako je možné beztrestne vyučovať na školách a univerzitách SR výroky duševne chorého jedinca , Newtona, ktoré okrem iných nezmyslov tvrdia:
že v prírode existuje taká sila, ktorá dokáže zmeniť iba smer nehybnému telesu bez zmeny jeho rýchlosti ,
alebo ktoré tvrdia:
že v prírode existuje taká sila, ktorá dokáže zmeniť smer rovnomerne pohybujúcemu sa telesu bez zmeny jeho rýchlosti ,
a to napriek tomu, že existenčným kritériom účinku Newtonom zadefinovanej sily je veľkosť jej nenulového zrýchlenia , ktoré tá Newtonova sila dokáže, je povinná udeliť telesu na ktoré pôsobí.
http://www.youtube.com/watch?v=vX7OV4LjVZQ Otázka č. 2.
Ako je možné beztrestne vyučovať na školách a univerzitách SR, výroky duševne chorého jedinca , (Newtona) ktoré okrem iných nezmyslov tvrdia:
že v prírode existuje aj taká nenulová sila ktorá nič nezrýchľuje, ktorá iba mení smer pohybu telies, pritom jej matematický vzorec je
F = m.a, pritom ( a) nie je nula!
http://blog.sme.sk/diskusie/1714658/1/Novy-clanok-3-newtonov-zakon.htm
Nezabudnite sledovať nasledujúcu živú diskusiu o neplatnosti jedného zákona prírody, ktorá vypovedá o zhubnom vplyve štátom platených a Ústavným súdom ochraňovaných fyzikálnych hlupákov zo SAV, na myslenie nimi osprostených občanov SR.
