Korešpondencia s neznámym sudcom OS KE-1.
Vysoko vážený pán (pani) sudca OS KE-1, ktorému prozreteľnosť pridelila kauzu:
Aby sa táto 20 rokov tiahnuca kauza konečne skončila v medziach medzinárodnej Charty ľudských práv a slobôd, ako aj v medziach Ústavy SR a nie v posedom rade aj v medziach zákonov SR, rozhodol som sa uviesť do vašej láskavej pozornosti, ešte pred súdnym pojednávaním, tie argumenty, bez znalosti ktorých súd nemôže vyniesť právne čisté uznesenie v tejto kauze.
Predmetom tejto kauzy je mnou odhalený - objavený, ako aj experimentom dokázaný nepravdivý obsah základného, teda existenčného zákona fyziky (zákona prírody) zvaného ako "Princíp ekvivalencie" ktorý tvrdí, že statická, gravitačná váha telies ktoré ležia nehybne na povrchu Zeme, je rovnako veľká ako ich dynamická zotrvačná váha telies, keď oni ležia nehybne na podlahe rakety (v zrýchlenej sústave) ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom o hodnote (a = g).
Predmet môjho objavu búra všetky zákony relativistickej fyziky okrem iného aj tým, že vyžaduje nahradiť každý relativistický, ekvivalentný, fyzikálny zákon, dvomi samostatnými neekvivalentnými zákonmi, ktoré by platili zvlášť pre dynamickú a zvlášť pre statickú silovú interakciu.
Teraz uvádzam problémy ktoré zabránili (a aj v súčasnosti bránia) tomu, aby mnou objavené fyzikálne klamstvo bolo odstránené.
Prvým problémom spojeným s touto kauzou je to, že túto mnou objavenú a experimentom dokázanú objektívnu realitu materiálnej prírody, vedecko akademická obec SR arogantne odmieta vziať na vedomie, odmieta ju experimentálne preveriť, odmieta na ňu oficiálne zareagovať. Mlčí ako zarezaná.
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=225831
Vedecko akademická obec z môjho objavu je vyvalená ako tágo. Môžem ju zosmiešňovať aj urážať, nič s ňou nepohne. Relativistická Vedecko akademická obec pudovo cíti že jej koniec sa blíži a tak čas príchodu toho konca naťahuje ako sa len dá.
Druhým problémom spojeným s mojou kauzou je to, že moje trestné oznámenia podané na Vedecko akademickú obec, za jej trestný čin podvodu páchaného organizovanou formou na študujúcich občanoch SR, právne i fyzikálne primitívna prokuratúra v Košiciach odmieta vyšetriť, odvolávajúc sa na jej primitívne osobné dojmy k obsahu mojich trestných oznámení. Prokuratúra v Košiciach má taký osobný dojem, že ja som blázon, preto že som iný ako sú oni.
Tretím problémom spojeným s mojou kauzou je to, že právne i fyzikálne primitívna prokuratúra v Košiciach, moju aplikáciu článku 32 Ústavy SR v praxi, na základe jej primitívnych osobných dojmov klasifikuje ako môj trestný čin. (Hlúpi a hlúpejší.)
Štvrtým problémom spojeným s mojou kauzou je to, že OS KE-1 akceptoval požiadavky právne i fyzikálne primitívnej prokuratúry v Košiciach a nariadil mi šesťkrát za sebou povinné psychiatrické vyšetrenia, namiesto toho, aby nariadil jedenkrát súdnoznalecký posudok mojich fyzikálnych argumentov, ktoré exaktným spôsobom dokazujú mylný obsah „Princípu ekvivalencie. Aj OS KE-1, považoval ma za blázna.
Keby právne i fyzikálne primitívna prokuratúra v Košiciach moje trestné oznámenia vyšetrovala v zmysle zákona a nie iba na základe jej primitívnych osobných dojmov, táto kauza by bola už dávnu ukončená.
Preto pre právne čisté ukončenie tejto kauzy OS KE-1, mal by prvom rade získať relevantné dôkazy o tom, či existenčný zákon fyziky „Princíp ekvivalencie“ je pravdivý, alebo nie a to nie od odborníkov na psychiatriu, ako doteraz, ale skusmo aj od štátom platených fyzikov zamestnaných v SAV.
Teraz uvediem dva primitívne argumenty, ktorými relativistickí fyzici, v skutočnosti „fyzikálni feťáci“ obhajujú pravdivosť „Princípu ekvivalencie“.
Prvým primitívnym argumentom pravdivosti „Princípu ekvivalencie“, má byť tá skutočnosť, že telesá padajú v gravitačnom poli Zeme rovnakou rýchlosťou (rovnakým zrýchlením).
Tento ich argument je chybný už len preto, lebo telesá gravitačnom poli Zeme nepadajú rovnakou rýchlosťou, nakoľko z Newtonovho zákona gravitácie vyplýva, že ťažšie telesá musia padať rýchlejšie ako ľahšie, až na to, že ten rozdiel ich rýchlosti sa dá vyjadriť iba hodnotami 1/1023 m/sec. Takýto rozdiel nie je merateľný žiadnym fyzikálnym prístrojom. Takýto rozdiel ale je matematicky vyčísliteľný.
Najväčšou chybou tohto argumentu je ale to, že počas voľného pádu telies v gravitačnom poli Zeme, nedá sa merať veľkosť zotrvačnej, zrýchlenej hmotnosti - váhy telies, lebo voľný pád vytvára bezváhový stav telies. Takže počas bezváhového stavu telies (počas voľného pádu telies) nedokážeme zmerať zrýchľujúcu sa hmotnosť - váhu telies, čo je ale nevyhnutnou podmienkou pre overenie pravdivosti „Princípu ekvivalencie“.
Druhým primitívnym no pre relativistických fyzikov tým najdôležitejším argumentom pravdivosti „Princípu ekvivalencie“ je takzvané Öetvöšovo torzné kyvadlo.
Ide o zariadenie v ktorom sa nachádza platinový drát tenkosti vlasu, ktorý drží vahadlo, na ktorého dvoch koncoch sú umiestnene dve rovnako hmotné telesá z rôzneho materiálu tak, aby vytvárali rovnovážny stav na tom vahadle. Keby sme sa priblížili k jednému telesu toho vahadla tak ono by zareagovalo aj na gravitačnú príťažlivosť nášho tela, až tak je to citlivý prístroj.
Fyzici toto tiahlo s rôznými telesami dali do polohy Zemskej rovnobežky ležiacej na 45° zemepisnej šírke tak, aby na obidve závažia pôsobila rovnako veľká odstredivá sila rotácie Zeme. A sledovali či tie dve telesá z rôzneho materiálu budú reagovať na odstredivé zrýchlenie Zeme rovnako. Keďže reagovali - reagujú rovnako, z toho relativistickí fyzici usúdili, že zotrvačná hmotnosť týchto dvoch telies s rôzných materiálov je rovnako veľká, ako ich gravitačná hmotnosť.
Zásadným problémom tohto kyvadla je to, že to kyvadlo nie je váha, ale iba zariadenie na sledovanie rovnováhy dvoch telies v rôznych sústavách. Keďže odstredivé zrýchlenie Zeme reprezentuje iba 0,06 hodnoty gravitačného zrýchlenia, tak podmienky predpísané „Princípom ekvivalencie“ nie sú splnené, lebo „Princíp ekvivalencie“ vyžaduje to, aby zotrvačná hmotnosť telies bola zmeraná v zrýchlenej sústave a = g a nie v sústave a = 0,06g.
No aj v prípade, že by odstredivá sila Zeme mala hodnotu a = g, ani vtedy by sme nedokázali Öetvöšovym kyvadlom zmerať veľkosť zotrvačnej hmotnosti telies, lebo to Öetvöšovo kyvadlo nemá žiadnu kilogramovú stupnicu. Na tomto kyvadle sa nedá merať váha telies, ale iba sledovať rovnováha dvoch telies a tá by sa zachovala pri akejkoľvek veľkosti zotrvačných hmotnosti oboch telies, teda aj pri takej, ktorá by sa nerovnala ich gravitačnej hmotnosti.
Takže Öetvöšovo torzné kyvadlo, nemôže byť dôkazom pravdivosti obsahu „Princípu ekvivalencie“ ani len náhodou. Nie je to váha na meranie hmotnosti telies!
Inými slovami povedané, relativistický fyzici nenajmú ani jeden relevantný, experimentálny dôkaz pravdivosti existenčného princípu fyziky „Princípu ekvivalencie“, lebo relativistickí fyzici nedisponujú žiadnou hodnotou zotrvačnej hmotnosti telies, ktorú namerali v zrýchlenej sústave a = g, ako to vyžaduje „Princíp ekvivalencie“.
Takže relativistickí fyzici žiadnymi nameranými hodnotami nevedia obhájiť pravdivosť „Princípu ekvivalencie“. Nevedia dokázať že gravitačná hmotnosť telies je rovnako veľká zotrvačnej hmotnosti telies v zrýchlenej sústave a = g.
Z toho potom jednoznačne vyplýva, že vyučovanie experimentálne nepodloženého princípu fyziky, „Princípu ekvivalencie“, na školách a univerzitách SR, naplňuje skutkovú podstatu trestného činu podvodu, páchaného na študujúcich občanoch SR, organizovanou formou, ktorý štát Slovenská republika ešte aj financuje - platí.
Relativistický vedci v septembri roku 2011 namerali v CERNe nad svetelnú rýchlosť svetla, ktorá je nevysvetliteľná obsahom „Princípu ekvivalencie“, aj týmto meraním vedci dokazali neplatnosť „Princípu ekvivalencie".
Priamy dôkaz neplatnosti „Princípu ekvivalencie“ sa dá preveriť na nasledujúcom prístroji, ktorý vie namerať hodnotu zrýchlenia sústavy, ako aj zotrvačnú hmotnosť telesa ktoré podlieha tomu, konkrétnemu zrýchleniu. A toto meranie fyzici Slovenskej republiky odmietajú za každú cenu previesť. A niet (zatiaľ) žiadnej sily, ktorá by ich k tomu prinútila.
Táto prvá a preto historická experimentálna previerka neplatnosti „Princípu ekvivalencie“, mala by sa overiť na nasledujúcom zariadení, (nachádzajúcom sa aj v inventári SAV) ktoré vie zaznamenať iba veľkosť zrýchleného pohybu telies, ale nedokáže zmerať ich zrýchlenú - zotrvačnú hmotnosť.
Po mojej jemnej úprave (vložením tenzometra do zrýchlenej sústavy) už sa dá zmerať aj zrýchlená (zotrvačná) hmotnosť telies.
OS KE-1 má v tejto kauze akceptovať iba také hodnoty hmotnosti telies, ktoré fyzici namerali v zrýchlených sústavách a = 9.81m/sec2 a nie ich primitívné úvahy o voľnom páde telies, ako aj ich výsledky sledovania rovnováhy telies na Öetvöšovom kyvadle !!!
A teraz sa vrátim k eventuálnemu uzneseniu OS KE-1 v tejto kauze.
Ak OS KE-1, po zistení, že fyzici nedisponujú žiadnymi výsledkami rovnosti gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies nameraných v zrýchlených sústavách a = g,
zakáže svojím uznesením vyučovať „Princíp ekvivalencie“ na školách a univerzitách SR
s odôvodnením, že jeho pravdivosť zatiaľ ešte nikdy nebola overená v zrýchlenej sústave a = 9.81m/sec2, že ekvivalencia gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies ešte nikdy nebola overená takým spôsobom ako to vyžaduje obsah „Princíp ekvivalencie“, tak týmto uznesením dosiahne to, že celá táto relativistická fyzikálna bagáž, pohne zadkom a konečne začne merať hmotnosť telies v zrýchlenej sústave a = 9.81m/sec2.
To že pritom nameria niečo úplne iné než čo ona sama tvrdí obsahom „Princípu ekvivalencie“, to je teraz druhoradá záležitosť.
No a priznananím 10 miliónov euro mojej osobe, ako odškodné za to protiprávne vyčíňanie orgánov činných v trestnom konaní voči mojej osobe, tento proces experimentálneho preverenia pravdivosti najdôležitejšieho zákona prírody, OS KE-1 iba zviditeľní a urýchli. V prípade že sa dokáže moja pravda, (nič iného sa dokázať nemôže) tak tých 10 miliónov euro, nikto nebude odo mňa závidieť, lebo potom sa na Slovensku zrodí nová éra v myslení, ako aj v konaní ľudstva. Zrodí sa nová, nerelativistická fyzika.
Na druhej strane takéto rozhodnutie OS KE-1 nebude konečným rozhodnutím, nakoľko proti nemu budú sa môcť relativistickí fyzici odvolať, no neviem čím. Takže nakoniec takéto rozhodnutie OS KE-1 bude konečným tak či onak.
OS KE-1, mal by si uvedomiť, že táto kauza nemá nič spoločného s kauzami ktoré kedy OS KE-1 prejednával. Táto kauza nemá precedens v súdnictve SR. Preto OS KE-1, v tejto kauze mal by postupovať ako súdny automat, (ako slepá Justícia) ktorý akceptuje iba exaktné dokázané argumenty (iba výsledky namerané v zrýchlenej sústave a = 9.81m/sec2) a nehľadí na množstvo odporcov, ani na historické pozadie tejto kauzy.
Ten sudca, ktorému bude pridelený tento prípad, bude prozreteľnosťou vyvoleným sudcom, lebo osud - prozreteľnosť, veci dejinného významu nedáva do rúk hocikomu, ale iba ním vyvolenému jedincovi.
Ako je to v písme napísané: Veľa je povolaných, ale málo je vyvolených.
Amen.
Pokračovanie na adrese:
