reklama

Mojžišov hymnus na Izáka Newtona.

Aby aj človek menej zbehlý vo fyzike a v matematike (ale hlavne v matematike) vedel čo inšpirovalo pána Doc. RNDr. Martina Mojžiša, PhD. k napísaniu predmetnej hymny na Izáka Newtona.

Písmo: A- | A+

Mojžišov hymnus na Izáka Newtona.  Slovutný pán Doc. RNDr. Martin Mojžiš, PhD. je univerzitným profesorom fyziky v Bratislave.

Občania Slovenskej republiky ho poznajú hlavne ako experta na fyziku v relácii TV JOJ zvanej „Lampa“.

Pán Doc. RNDr. Martin Mojžiš, PhD. je úspešným popularizátorom fyziky, ale aj autorom nasledovnej hymny, čiže chválospevu na Izáka Newtona, autora diferenciálneho počtu. Mojžišov hymnus na Izáka Newtona znie nasledovne:

1.) „Objav derivácie je jedným z najväčších objavov v histórii matematiky, a objav úlohy, akú hrá derivácia v prírodných zákonoch, je najväčším objavom v dejinách fyziky, najväčším objavom v dejinách fyziky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2.) Ešte raz a o čosi dôraznejšie: Isaac Newton je najväčším fyzikom, aký kedy žil a jeho objav úlohy, akú hrá okamžitá rýchlosť v prírodných zákonoch, je najväčším prírodovedným objavom všetkých čias.

3.) Toto tvrdenie sa môže zdať trochu príkre voči mnohým iným dôležitým veličinám, rovnako ako voči mnohým iným skvelým fyzikom, chemikom či biológom, ale v tomto prípade platí to, čo sa vravieva v súvislosti s iným velikánom svetovej vedy:

„Můžete s tím nesouhlasit, můžete proti tomu dokonce i protestovat, ale to je tak všechno, co s tím můžete dělat.“

Aby aj človek menej zbehlý vo fyzike a v matematike (ale hlavne v matematike) vedel čo inšpirovalo vznešeného pána Doc. RNDr. Martina Mojžiša, PhD. k napísaniu predmetnej hymny na Izáka Newtona, aby vedel čo je podmetom (jadrom) Mojžišovej ódy na Izáka Newtona, tak mu to teraz vytmavím spôsobom každému prístupným, čiže polopatisticky. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Izáka Newton (Novotný) poznal rovnicu zrýchleného pohybu telies v gravitačnom poli Zeme od Galilea, poznal aj výsledok takzvanej okamžitej rýchlosti telies pohybujúcich sa v gravitačnom poli Zeme, ale nevedel tie jeho poznatky vyjadriť (solídnym, univerzálnym) analytickým, matematickým aparátom (čiže matematickou rovnicou).

Nakoniec Newton tento problém vyriešil tak, že do matematiky zaviedol jeden úplne nový, krkolomný matematický aparát, zvaný limita nekonečnej postupnosti, ktorej jedinou úlohou malo byť to, aby dĺžke úsečky ktorej začiatok splýva s jej koncom, čiže dĺžke jedného matematického bodu (teda evidentnému logickému a hlavne materialistickému nezmyslu, ničomu) priradil nebadane a hlavne rafinovane, trocha väčšiu ako nulovú hodnotu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nulová dĺžka matematického bodu v menovateli zlomkov Newtonových rovníc, nevyhovovala Newtonovi pri zadefinovaní toho, čo on chcel matematicky zadefinovať. Preto Newton zaviedol do matematiky úplne nový, dosiaľ nepoznaný druh čísla a to nekonečné malé číslo, ktoré malo spĺňať dve funkcie a to, že tým číslom by už nebolo číslo (), ale jeho hodnota by zostala naďalej nulová.

Newton to číslo označil ako diferenciál (dx).

Keby niekto Newtonovi vtedy dal otázku, Sir Newton, aký je rozdiel medzi číslom () a vaším objavným a preto aj geniálnym, nekonečne malým číslom (dx), tak Sir Newton by podráždene odpovedal, nekonečne malý a neotravuj, ešte sa o to budú zaujímať aj iní a ja sa nakoniec ocitnem vo WC.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Newtonova genialita spočíva jedine v tom, že on dokázal vyrobiť taký rafinovane dokonalý (na viac úplne zbytočný) matematický nezmysel (dx), ktorý sa nedá žiadnym rozumnými argumentmi spochybniť, čiže vyvrátiť, lebo objektívne neexistuje.

Nie náhodou, diferenciálny, (dx) počet patrí k najmenej pochopiteľnému matematickému aparátu vo vyššej matematike.

Izák Newton, svoj totálny nezmysel, či bohapustý podvod, dokázal (kvôli nedokonalosti ľudského intelektu) povýšiť na geniálny (čiže nikým nepochopený) matematický aparát.

Izák Newton bol v skutočnosti iba geniálnym matematickým podvodníkom.

Pán GRSc. Alexander JÁRAY nazýva Newtona výstredným blbcom.

No a teraz pristúpme od slov k činom.

Pristúpme k tomu spôsobu ktorým Newton odporúčal derivovať matematické funkcie.

 Newton svoju deriváciu opisoval nasledovnou rovnicou, ktorú si netreba vôbec všímať, lebo ide o nezmysel prvého rangu (stupňa).

Výsledkom aplikácie uvedenej rovnice podvodníka Izáka Newtona v matematickej praxi, je podiel dvoch nekonečne malých čísel:

 Vyššie opísaná rovnica derivácie funkcií, pochádza z učebnice matematiky a ona je aj v súčasnosti vyučovaná na školách a univerzitách Slovenskej republiky bez toho, aby jej rozumeli sami učitelia matematiky a následne aj ich žiaci a študenti matematiky.

Princípu derivácie funkcií nerozumie ani sám Minister školstva SR, ale ani jeden zamestnanec MÚ SAV.

 Princípu derivácie funkcií nerozumel ani sám Albert Einstein.

Veľmi sa za to stydel a preto si nechal oholiť fúzy.

Nasleduje slávny výrok autora Kvantovej matematiky:

GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa

na margo vyučovania diferenciálnej matematiky:

 "Iba vtedy študent pochopí látku z diferenciálnej matematiky, keď v nej odhalí rafinovane ukrytý podvod."

Podľa skúsenosti autora Kvantovej matematiky:

GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa

matematika je kopa rafinovane utajených (a ešte neodhalených) nezmyslov, ktoré nemajú ekvivalent v materiálnom časopriestore.

 Preveďme deriváciu lineárnej, genetickej matematickej funkcie:

 y = kx. 

Uvedenú funkciu môžeme derivovať aj bez vyššie opísanej rovnice, iba jednoduchým, prostým podielom hodnoty nezávislej hodnoty (x), s hodnotu k nej závislej premennej (y), nasledovne:

 Objavný až revolučný prínos autora Kvantovej matematiky:

GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa

do diferenciálnej matematiky spočíva v jeho nasledovných postulátoch.

I.) Každú matematickú funkčná závislosť, je možné previesť do jej materskej, genetickej lineárnej podoby, do lineárnej rovnice, ktorej analýza či derivácia, už nevyžaduje požite Newtonových kecov o derivácii funkcií.

II.) Každá nelineárna matematická funkčná závislosť, je iba opisom stupňa ohnutia jej materskej, genetickej lineárnej rovnice a preto ani jej derivácia si nevyžaduje akceptovať Newtonove keci o derivácii funkcií.

III.)  Ohýbanie materskej lineárnej funkcie sa prevádza takzvaným JÁRAYovým ohybným operátorom jop1 = (x/2). Jednoduchým ohybom materskej lineárnej funkcie JÁRAYovým operátorom jop1 = (x/2), nahrádzame komplikovanú Newtonovu operáciu, zvanú integrovanie funkcie.

IV.) Ohnutím lineárnej funkcie y = 2x, pomocou JÁRAYovho operátora jop1 = (x/2) dostaneme funkciu: y = 2x.(x/2) = x2

V.) Ďalším ohnutím už kvadraticky zahnutej materskej lineárnej funkcie x2, pomocou JÁRAY ovho operátora jop2 = (x/3) dostaneme funkciu:

y = x2.(x/3) = 1/3.x3

VI.)  Ďalšími JÁRAYovými operátormi potrebnými na ohýbanie už ohnutých funkcií (na integrovanie funkcií) sú: (x/4); (x/5); (x/6);........(x/n).

Integrovať matematickú funkciu znamená, vynásobiť ju príslušným JÁRAYovým operátorom, čiže ohýbať matematickú funkciu.

Opačnou, inverznou operáciou k ohýbaniu matematických funkčných závislosti pomocou JÁRAYových integračných operátorov, je vyrovnávanie matematických funkčných závislosti pomocou JÁRAYových derivačných operátorov.

 Táto matematická operácia je paralelná s deriváciou funkcii.

Derivovať matematickú funkciu znamená, vynásobiť ju príslušným JÁRAYovým operátorom, čiže vyrovnávať matematickú funkciu.

Kým JÁRAYové integračné operátory majú taký tvar, že nezávislí premenná (x) sa nachádzajú v čitateli: (x/2); (x/3); (x/4);........(x/n).

 Tak JÁRAYové  derivačné operátory majú inverzný, čiže taký tvar, že nezávislá premenná (x) sa nachádza sa v ich menovateli: (2/x); (3/x); (4/x); (5/x);....... (n/x).

Majme matematickú funkčnú závislosť:

y = x3

Deriváciu tejto funkcie prevedieme JÁRAYovým operátorom nasledovne:

= x3.(3/x)

= 3x2

Integráciu tejto funkcie prevedieme JÁRAYovým operátorom nasledovne:

S(y) = 3x2.(x/3)

S(y) = x3

Niekoľko slov o charaktere Izáka Newtona.

Keby Izák Newton nebol špekulant a účelový podvodník prvého rangu (prvého stupňa), ale čestným a charakterným človekom, tak by musel nahlas konštatovať, že jeho krkolomné matematické piruety, (limita a diferenciál) nemajú v matematike žiadne rozumné opodstatnenie, že vôbec nie sú potrebné pri derivácii lineárnych funkcií, napríklad ani pre funkciu y = kx, lebo pri derivácii tejto funkcie, obídeme sa ja bez pojmu limita, či nekonečné malé číslo, ako aj bez pojmu diferenciál.

 Jediné čo je potrebné vedieť o rafinovaných Newtonových podvodných nezmysloch je to, že k dosiahnutiu okamžitej rovnomernej rýchlosti, pri nerovnomernej rýchlosti pohybu telies, môžeme sa dopraxovať iba podielom dvoch (nezmyselných, rafinovane podvodných) nekonečne malých čísel (dy) a (dx).

Za toto, za ten komplikovaný matematický nezmysel, vznešený pán Doc. RNDr. Martin Mojžiš, PhD. považoval potrebné napísať hymnus na Izáka Newtona.

Záverečné konštatovanie.

Deriváciu ako aj integráciu matematických funkcii môžeme bez problémov previesť aj bez priam idiotského aparátu Newtonovej diferenciálnej matematiky, teda aj bez limity nekonečných postupností, ale aj bez pomoci nekonečne malých čísel, ktoré v materiálnej prírode nemajú žiadneho materiálneho ekvivalentu.

 Nič v prírode nie je nekonečne (ale iba konečne) malé!

V prípade nekonečne malých čísel, ide o nestále, preto stále sa zmenšujúce čísla, koré človek so zdravým rozumom nevie zaradiť medzi čísla s konečnými a preto stálymi hodnotami.

Deriváciou ako aj integráciou matematických funkcii, pomocou JÁRAYových operátorov dostávame reálne rovnice kriviek a nie rovnice smerníc dotyčníc, ako o tom blábosil blbec Newton.

Výsledkom derivácie funkcie = x3.(3/x);  je hodnota = 3x2.

Nazvať rovnicu paraboly smernicou dotyčnice, čiže smernicou priamky, to si vyžaduje vysoký stupeň fantázie, ale skôr vysoký stupeň duševnej degenerácie.

Jedným z objavných záverov JÁRAY ovej kvantovej matematiky je aj jej konštatovanie, že lineárna genetická funkcia nemôže byť ďalej derivovateľná, lebo priamku už ďalej vyrovnať nie je možné. Priamku je možné iba ohnúť.

Pýtať sa na okamžitú rýchlosť pri rovnomernom a priamočiarom pohybe matérie je prejavom neznalosti pojmu zotrvačný pohyb.

Na záver sa vraciam k Mojžišovej hymne na Izáka Newtona.

Slovutný pán Doc. RNDr. Martin Mojžiš, PhD. univerzitný profesor fyziky v Bratislave, je natoľko nadšený Newtonovym nezmyslom zvaným limita postupnosti, či nekonečne malé číslo, i keď jeho pravý obsah nechápe, lebo to sa pochopiť nedá, nakoľko v materiálnej prírode nič také neexistuje, že na autora tohto nezmyslu, na rafinovaného matematického podvodníka Izáka Newtona peje hymnus slávy.

Až tak hlboko klesla relativistická veda, že cíti potrebu ospevovať genetických blbcov.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu