aaaaaaaa
aaaaaaaa
aaaaaaa
aaaaaaaa
aaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
Pilierom Einsteinových teórii je omyl. aaaaaaaaa
Kapitola 1
Súčasná fyzika tvrdí, že nové, geniálne, revolúčne Einsteinove teórie relativity nezrútili všetky fyzikálne zákony klasickej Newtonovej fyziky, ale že oni ich iba zdokonalili, spresnili. Preložené do rozumnej reči to znamená, že Einsteinove teórie relativity iba rozšili akčný rádius pôsobnosti klasickej Newtonovej fyziky, čiže že ju kultivovali.
Cieľom tejto mojej úvahy je dokázať, že súčasná fyzika sa aj v tomto tvrdení veľmi mýli, lebo Einsteinove teórie iba kopírovali omyly klasickej Newtonovej fyziky a v ničom ju nekultivovali, ale skôr deštruovali.
Kapitola 2
Na adrese:
http://bukovan.blog.sme.sk/c/237432/Novy-clanok-3-newtonov-zakon.html
práve prebieha ešte stále živá diskusia o problematických následkoch 3. Newtonovho zákona pohybu, zvaného: Zákon akcie a reakcie.
Pritom iba tento Newtonov zákon pohybu akceptuje binaritu silových interakcii, čiže iba tento Newtonov zákon pohybu snaží sa opísať silovú interakciu medzi dvomi telesami pomocou opisu fyzikálnych zmien prebiehajúcich v oboch vzájomne interagujúcich telesách.
Túto skutočnosť ale ignoruje konkrétne 2. Newtonov zákon pohybu a to Zákon sily, ktorý je opisom fyzikálnej premeny iba jedného telesa účastného binárnej, podvojnej silovej interakcii medzi dvomi telesami, pričom to, že čo sa deje s druhým telesom, nevyhnutne účastným v silovej interakcii, tak o tom 2. Newtonov zákon pohybu Zákon sily sa vôbec nezmieňuje.
Keďže Newtonov Zákon sily nie je z dialektického, ale ani z edukatívného pohľadu úplne v poriadku, preto ja sa v tejto svojej úvahe sústredím iba na rozbor jeho obsahu z toho zorného uhla pohľadu, ako ho chápe klasická fyzika a následne aj Einsteinova obecná teória relativity pohybu hmoty.
Kapitola 3
Izák Newton svoj 2. zákon pohybu, Zákon sily zadefinoval ako súčin hmotnosti telesa (m) a jeho zrýchlenia (a), číže ako časovú zmenu rýchlosti, ale aj hybnosti telesa.
Keďže filozofická kategória „hmota“ (m) sa v Newtonovej, klasickej fyzike považuje za konštantu, a preto iba akceptovaním konštantnosti hmoty, 2. Newtonov zákon, Zákon sily dáva ten zmysel, ktorý on aj definuje, preto analýzu pravdivosti obsahu 2. NZ prevediem iba rozborom druhej filozofickej kategórie klasickej fyziky a to kategórie „zrýchlenie“ (a).
No a potom už stačí v klasickej fyzike čo i len spomenúť slovo zrýchlenie a problémy s Newtonovými zákonmi sa razom sami vynoria aj bez čarovných slov, hókus - pókus, poprípade čiribá - čirubú.
Kapitola 4
Klasická Newtonova fyzika pozná tri druhy zrýchlenia telies, ktoré samozrejme považuje za navzájom rovnocenné, za navzájom zameniteľné, čiže za ekvivalentné. -
Prvý druh zrýchlenia sa zapisuje nasledovne:
a = v/t
Toto zrýchlenie sa nazýva zotrvačným zrýchlením. - -
Druhý druh zrýchlenia sa zapisuje nasledovne:
a = v2/R
Toto zrýchlenie sa nazýva dostredivým zrýchlením. - -
Tretí druh zrýchlenia sa zapisuje nasledovne:
a = (k)M/R2
Toto zrýchlenie sa nazýva gravitačným zrýchlením. -
Takéto delenie zrýchlení hmoty v klasickej fyzike na jej tri druhy, neprekáža ani Einsteinovým teóriám relativity a preto Einsteinove teórie ich akceptujú bez pripomienok a to až do takej miery, že tá ekvivalencia uvedených troch zrýchlení tvorí nosný pilier Einsteinovej obecnej teórie relativity. - -
Ako v klasickej (Newtonovej), tak aj relativistickej (Einsteinovej ) fyzike platia nasledovné vzťahy:
(a) = (v/t) = (v2/R) = (k.M/R2)
Túto ekvivalenciu troch rôznych druhov zrýchlení, ako klasická (Newtonova), tak aj relativistická (Einsteinova) fyzika zdôvodňuje tým, že ich zrýchľujúce účinky sú rovnaké a preto nedajú sa ani matematicky, ale ani experimentálne od seba odlíšiť.
Einsteinove matematické rovnice sú invariantné, (nemenné) pri aplikácii hociktorého z tých troch uvedených zápisov zrýchlenia.
Ak niekto slepo verí v pravdivosť a genialitu Newtonových zákonov a Einsteinových teórii relativity, čiže ak je niekto fyzikálnym feťákom, tak tu môže ukončiť čítanie tejto mojej úvahy, lebo to čo bude nasledovať ďalej, môže mu privodiť ujmu na zdraví. Môže ho trafiť šľak.
Keby platil 3.NZ, zákon o rovnakej veľkosti sily akcie a reakcie, žiadna raketa by sa nevzniesla do vesmíru, ostala by nehybne stáť nad povrchom Zeme. Prvou podmienkou pre vznesenie sa rakety do vesmíru, je porušenie Newtonových zákonov pohybu, ako aj ignorovanie Einsteinových relativistických kecanín.
Kapitola 5
Bez toho aby som pristúpil k opisu experimentu, ktorým sa dá exaktným, vedeckým spôsobom dokázať odlišnosť tu uvedených troch, úplne rôznych druhov zrýchlení, ktoré ale súčasná fyzika považuje za nerozlíšiteľné, za rovnaké, použijem ako vedecký dôkaz ich rôznosti iba matematický aparát, ktorý sa vyučuje aj na základných školách.
Pomocou časového účinku zotrvačného zrýchlenia pôsobiaceho na teleso, zapísaného v tvare:
a = v/t
môžeme vypočítať veľkosť konečnej rýchlosti telesa, ako aj veľkosť dráhy ktorú teleso prejde následkom časového účinku zotrvačného zrýchlenia.
Konečná rýchlosť telesa dosiahnutá vplyvom časového účinku zotrvačného zrýchlenia (a) zapisuje sa nasledovne:
v = a.t
Pre prípad že (a) = 10m/sec2 a (t) = 3sec
v = 30m/sec.
Konečná dĺžka dráhy telesa dosiahnutá vplyvom časového účinku zotrvačného zrýchlenia (a) zapisuje sa nasledovne:
S = (a.t2)/2
Pre prípad že (a) = 10m/sec2 a (t) = 3sec
S = 45m
Ak by platilo tvrdenie súčasnej fyziky o ekvivalencii uvedených troch druhov zrýchlení, tak časový účinok ostatných dvoch druhov zrýchlení musel by dávať rovnaký výsledok, ako časový účinok zotrvačného zrýchlenia (a).
Takže použime vzorec zotrvačného zrýchlenia (a = v/t), na výpočet rýchlosti a dráhy telesa, ktoré podlieha dostredivému zrýchleniu:
a = v2/R
Konečná rýchlosť telesa dosiahnutá vplyvom časového účinku dostredivého zrýchlenia (a = v2/R) mala by sa zapisovať nasledovne:
v = (v2/R).t
Pre prípad že (v2/R) = 10m/sec2 a (t) = 3sec
Rýchlosť telesa (v) mala by dosiahnuť hodnotu:
v = 30m/sec.
Bez väčšieho špekulovania musíme dôjsť k záveru, že čo platí na výpočet rýchlosti pohybu telesa pod vplyvom časového účinku zotrvačného zrýchlenia (a) to neplatí na výpočet rýchlosti telesa pod vplyvom časového účinku dostredivého zrýchlenia
(a = v2/R).
Vplyvom časového účinku dostredivého zrýchlenia (a = v2/R)
rýchlosť pohybu telesa sa nemení, ostáva vždy konštantná a to o hodnote
(v = 10m/sec)!
Ani konečná dráha telesa dosiahnutá vplyvom časového účinku dostredivého zrýchlenia (v2/R) zapísaná v takom tvare ako je aplikovaná pre zotrvačné zrýchlenie (a):
S = (v2/R).t2/2
pre prípad že (v2/R) = 10m/sec2 a (t) = 3sec
nedáva predpokladaný výsledok 45m, ale iba 30m, aj to výlučne na kružnicovej dráhe.
Na záver aplikujme vzorce platné na výpočet rýchlosti a dráhy telesa následkom časového účinku zotrvačného zrýchlenia (a) na tretí druh zrýchlenia a to
gravitačné zrýchlenie (a = k.M/R2).
Toto zrýchlenie vo fyzikálnej praxi vzniká iba pri kontaktnom styku medzi telesami ktoré sa navzájom priťahujú svojimi gravitačnými účinkami.
Ide o statickú gravitačnú silovú interakciu, pri ktorej sa vzájomná vzdialenosť dvoch telies nemení, preto že je nulová a preto sa nemení ani ich vzájomná rýchlosť.
Z uvedeného dôvodu vzorec rýchlosti i vzorec dráhy, ktorý je odvodený z časového účinku zotrvačného zrýchlenia (a) je na gravitačné zrýchlenie telies
(a = g = k.M/R2) absolútne nepoužiteľný.
Pre voľný pád telies v gravitačnom poli neplatí žiadna z uvedených rovníc zotrvačného zrýchlenia (a), lebo podľa Einsteina, voľný pád telies v gravitačnom poli je ekvivalentný zotrvačnému, teda rovnomernému pohybu, teda pohybu bez zrýchlenia.
(Tento výrok Einsteina tvorí pilier obecnej teórie relativity.)
Vzhľadom na to, že obsah Einsteinovej obecnej teórie relativity je známy iba 10 ľuďom na Zemi, svoj exaktný dôkaz neplatnosti jednoty všetkých troch druhov zrýchlenia a tým aj neplatnosti princípu ekvivalencie, demonštrujem iba na rozdielnosti
zotrvačného (a = v/t) a dostredivého zrýchlenia (a = v2/R).
Všetky Newtonové zákony pohybu, ako aj obidve Einsteinove teórie relativity sú mylné, lebo ich pravdivosť je funkčne, existenčne závislá na akceptácii ekvivalencie (úplnej rovnosti a vzájomnej nahraditeľnosti) tu uvedených troch (antagonisticky – nezmieriteľne) úplne rôznych druhov zrýchlenia, pričom ako z matematického, tak aj z fyzikálneho hľadiska ide o úplne rôzne druhy zrýchlenia.
Už aj pri aplikácii časového účinku zotrvačného zrýchlenia (a = v/t) na časové účinky dostredivého zrýchlenia (a = v2/R) dostaneme dostatočný exaktný dôkaz ich neekvivalencii a následne aj exaktný dôkaz neplatnosti všetkých tých fyzikálnych zákonov, ktorých základom je „Princíp ekvivalencie“ troch rôznych druhov zrýchlenia telies.
V zmysle súčasnej fyziky, tretí Newtonov zákon, Zákon akcie a reakcie musel by platiť v nasledujúcich zápisoch:
F(m.v/t) = - F(m.v2/R)
F(m.v/t) = - F(m.k.M/R2)
F(m.k.M/R2) = - F(m.v2/R)
ale aj v nasledujúcich zápisoch:
S(v/t).t2/2 = S(v2/R).t2/2 = S(k.M/R2).t2/2
To ale neplatí, takže neplatí ani ekvivalencia troch rôznych druhov zrýchlení a tým pádom nemôže platiť ani tretí Newtonov zákon, Zákon zotrvačnosti, ale ani dve Einsteinove teórie relativity ktorých pravdivosť stojí a padá na ekvivalencii troch rôznych druhov zrýchlení.
To všetko svedčí o tom, že ako Newton, tak aj Einstein svoje zákony vybudovali na zjavných fyzikálnych omyloch.
Nezabudnite sledovať nasledujúcu živú diskusiu o neplatnosti jedného zákona prírody, ktorá vypovedá o zhubnom vplyve štátom platených a aj Ústavným súdom ochraňovaných učiteľov fyziky, ako aj fyzikov ponevierajúcich sa relatívnym pohybom a bezcieľne v budovách SAV, na myslenie nimi ovplyvnených občanov SR.
http://blog.sme.sk/diskusie/1714658/1/Novy-clanok-3-newtonov-zakon.html jaray.alexander@centrum.sk ddddddd ddddddd
Vážený čitateľ tohto článku. Keď si ty v obsahu tohto článku našiel inšpiráciu pre pochybnosť o neotrasiteľnej pravdivosti princípu ekvivalencie, teda rovnosti rôznych druhov zrýchleného pohybu, na ktorom stojí celá fyzika, nenechaj si to iba pre seba, ale upozorní na to aj svojich priateľov a známych.
V nebi sa ti to pripíše k dobru, stráviš kratší čas v očistci.
