Prečo môžu neutrína byť rýchlejšie ako svetlo?
Lebo nečítali Einsteinove poviedky o relativite pohybu.
Touto cestou, ospravedlňujem sa ľudstvu, za bludný obsah mojich dvoch teórii relativity. Súčasne odporúčam ľudstvu akceptovať argumenty Alexandra Jozefa JÁRAYa, ,
E- mail od Teoretického Fyzika.
Vážený pán Alexander JÁRAY.
Posielam Vám svoju reakciu a stanovisko na Váš riešený problém platnosti alebo neplatnosti "Princípu ekvivalencie" (PE).
1. Daný princíp bol niekoľkokrát v minulosti experimentálne verifikovaný, v experimente Braginskeho VB a spol. dokonca s presnosťou 10-12 = 0.000 000 000 001.
2. Krátky prehľad spolu s príslušnými odvolávkami môžete nájsť, napr.
3. Príklad popularizačného článku k danej tematike si môžete pozrieť na:
kde autor okrem presných meraní pri verifikácii PE, spomína aj ďalšie A INE experimenty, ktoré POTVRDZUJU EINSTEINOVU SPECIALNU a VSEOBECNU TEORIU RELATIVITY. Inými slovami, ak by PE neplatil, ako tvrdíte, potom by sa jednoducho nepozorovali EXPERIMENTALNE ďalšie dôsledky Einsteinovej teórie, ktoré KOMPLEXNE dokazujú jej platnosť.
S pozdravom, Teoretický Fyzik.
Vysoko vážený pán Teoretický Fyzik.
V prvom rade Vám úprimne ďakujem zato, že ste zareagovali na môj e-mail, lebo vaši kolegovia ani to nepovažovali za potrebné. Súčasne vám ďakujem za vami doporučenú literatúru, hlavne tú od pána Kluváneka.
Ďalej dovoľte mi nádejať sa, že aj na tu uvedené nové argumenty zareagujete tak, ako ste zareagovali na ten môj prvý e-mail adresovaný Vašej ctenej osobe.
S pozdravom Alexander JÁRAY.
No a teraz vráťme sa k meritu veci a to k experimentálnym dôkazom platnosti, či neplatnosti Všeobecnej teórie relativity (VTR).
Citujem z Vami protežovaného článku pána Kluváneka:
„Po viac ako 10-ročnom úsilí sa Einsteinovi podarilo teóriu relativity zovšeobecniť aj na sústavy pohybujúce sa so zrýchlením - neinerciálne. Tým vytvoril doteraz neprekonanú teóriu gravitácie - VTR.
Prvým krokom na ceste k nej bolo uvedomenie si, že lokálne nedokážeme rozoznať, či sme v sústave s homogénnym gravitačným poľom, alebo v sústave bez gravitačného poľa, ktorá sa pohybuje rovnomerne zrýchlene.
Vhodný zrýchlený pohyb - voľný pád, môže (lokálne) zrušiť pôsobenie gravitačného poľa a telesá sa v takejto sústave pohybujú ako v sústave inerciálnej - sú voľné.“
Takže ja vec zjednoduším do ad absurdum a poviem to na rovinu, že keby sme dokázali rozoznať: „či sme v sústave s homogénnym gravitačným poľom, alebo v sústave bez gravitačného poľa, ktorá sa pohybuje rovnomerne zrýchlene“ tak VTR je herézou, jemnejšie povedané veľkým omylom aj so všetkými jej matematickými rovnicami i "experimentálnymi dôkazmi" jej pravdivosti.
Teda ten kto chce spochybniť obsah Všeobecnej teórie relativity, ten nemusí vedieť nič o zložitých matematických aparátoch VTR, nemusí poznať ani jeden experimentálny dôkaz platnosti VTR, stačí mu len to, aby on predložil jeden, jediný experimentálny dôkaz pomocou ktorého dokáže rozlíšiť, „či sme v sústave s homogénnym gravitačným poľom, alebo v sústave bez gravitačného poľa, ktorá sa pohybuje rovnomerne zrýchlene“.
Na úvod opisu experimentálneho dôkazu neplatnosti VTR, uvediem nasledovnú objektívnu realitu:
Matéria sa skladá z rôznych foriem jej existencie. Matéria sa prejavuje ako „Tmavá energia“, „Tmavá hmota“, „Elektromagnetické vlnenie - pole“, „Gravitačné pole“, ale aj ako atómové častice. Nie v poslednom rade aj ako hmota v stave „chemických prvkov“.
Uvedené formy existencie hmoty nie sú si ekvivalentné už aj preto nie, lebo nie všetky majú pokojovú hmotnosť (napríklad).
Ja sa budem zaoberať iba matériou vo forme chemických prvkov, lebo iba na takej forme hmoty dá sa jednoznačne identifikovať rozdiel jej gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti.
Ak je Všeobecná teória relativity všeobecnou, tak musí platiť aj na hmotu vo forme chemických prvkov.
Inými slovami povedané, experimentálne dôkazy VTR prevedené na iných formách hmoty, pre tu uvádzané experimentálne dôkazy pravdivosti, či nepravdivosti „Princípu ekvivalencie“ sú irelevantné (nepodstatné).
Nasleduje opis experimentu, pomocou ktorého dá sa rozoznať:
„či sme v sústave s homogénnym gravitačným poľom, alebo v sústave bez gravitačného poľa, ktorá sa pohybuje rovnomerne zrýchlene“.
To či sa dráha Merkúra vytáča z uzavretej eliptickej dráhy, alebo či všetky telesá údajne padajú v gravitačnom poli rovnakým zrýchlením, alebo či existuje červený a modrý posun svetla a iné fyzikálne efekty VTR dajme teraz na bok, lebo pri trocha dobrej vôle tieto efekty dali by sa vysvetliť aj inými rozumnejšími spôsobmi.
Teraz venujme pozornosť iba opisu experimentu, pomocou ktorého dá sa rozlíšiť: „či sme v sústave s homogénnym gravitačným poľom, alebo v sústave bez gravitačného poľa, ktorá sa pohybuje rovnomerne zrýchlene“.
Ak by sme sa nachádzali v uzavretej miestnosti, bez okien a pozorovali by sme očami pohyb kyvadla, počas jeho vychýlenia sa z vodorovnej (horizontálnej) polohy do polohy zvislej (vertikálnej), nikdy by sme nezistili, či kyvadlo padá (pohybuje sa) následkom pôsobenia gravitačnej sily Zeme o intenzite g = 9,81m/sec2, alebo či to kyvadlo padá (pohybuje sa) následkom pôsobenia zotrvačnej sily indukujúcej sa v rakete (v zrýchlenej sústave) pohybujúcej sa zrýchlením a = 9,8m/sec2!
Na tomto myšlienkovom pochode (paradigme) je založená filozofia VTR.
VTR = Nedá sa!
Keď však pohyb kyvadla podrobíme analýze, ktorú vypracoval pán Alexander JÁRAY, tak pohyb kyvadla nám prezradí aj to, že čo je príčinou jeho pohybu, či gravitačná sila Zeme, alebo zrýchlený pohyb sústavy v ktorej sa to kyvadlo nachádza.
JÁRAYova analýza čiastkového pohyb kyvadla v gravitačnom poli Zeme.
Pre ľahšie pochopenie analýzy čiastkového pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme, nech je rozmer ramena kyvadla R = 10m, a intenzita gravitačného poľa, g = 10m/sec2. Hmotnosť závažia kyvadla nech je 10kg.
Ak závažie kyvadla je vyrobené z chemických prvkov, tak gravitačné pole Zeme pôsobí na to závažie kyvadla, priamo (nesprostredkovane), preto to závažie kyvadla podlieha najväčšiemu zrýchleniu počas jeho vychýlenia sa z jeho vodorovnej, nehybnej (horizontálnej) polohy od 0°do 30° - ovej polohy.
Počas vychýlenia sa závažia kyvadla v gravitačnom poli Zeme, o uhol 30° z jeho pôvodnej, nehybnej, horizontálnej polohy, závažie kyvadla nadobudne rýchlosť v = 10m/sec, pritom prejde vo vesmíre dráhu (S = at2/2 = 5m) (teda o niečo málo viac) za čas t = 1sec (teda o niečo málo viac) a vytvorí napätie v tiahle kyvadla o hodnote:
(F = m.v2/R) = (10kg.10m/sec2) = 100N = 10 kg.
Pri pohybe kyvadla v gravitačnom poli Zeme, stred otáčania (S) kyvadla stojí nehybne, nachádza sa v inercionálnej sústave. Zrýchleným pohybom sa pohybuje iba závažie kyvadla. Hodnota vykonanej práce závažia kyvadla vychýleného o 30° v gravitačnom poli Zeme, je:
W = 10kg.10m/sec2.5m
Tieto teoretický zdôvodnené parametre pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme nám potvrdí tenzometer namontovaný v tiahle kyvadla. Preto najdôležitejšie je skúmať hodnotu pohybu závažia kyvadla práve pri jeho vychýlení sa o uhol 30°.
Parametre a priebeh pohybu kyvadla v gravitačnom poli, vychýleného o uhol 30° sú znázornené na priloženom obraze.
JÁRAYova analýza čiastkového pohyb kyvadla v zrýchlenej sústave.
Pre ľahšie pochopenie analýzy čiastkového pohybu kyvadla v zrýchlenej sústave, nech je rozmer ramena kyvadla R = 10m, a veľkosti zrýchlenia sústavy, a = 10m/sec2. Hmotnosť závažia kyvadla nech je 10kg.
Ak závažie kyvadla je vyrobené z chemických prvkov, tak veľkosť zrýchlenia sústavy pôsobí na to závažie kyvadla, nepriamo (sprostredkovane cez rameno kyvadla) a preto to závažie kyvadla podlieha najmenšiemu zrýchleniu počas jeho (zdanlivého) vychýlenia sa z jeho nehybnej, vodorovnej, nehybnej (horizontálnej) polohy od 0°do 30° - ovej polohy.
Preto priebeh pohybu závažia kyvadla v zrýchlenej sústave mimo vplyvy gravitačného poľa Zeme (napríklad v zrýchlenej rakete) prebieha nasledovne.
Na závažie kyvadla po jeho uvoľnení z jeho nehybnej, horizontálnej polohy nepôsobí žiadna sila. Závažie kyvadla v tejto polohe koná zotrvačný pohyb a preto nemá žiadnu identifikovateľnú zotrvačnú, (kg) hmotnosť. Pohyb závažia kyvadla sekundárne vyvolá až zrýchlený pohyb stredu otáčania kyvadla (a = 10m/sec2) cez rameno kyvadla.
Následkom zrýchleného pohybu kabíny rakety a tým aj stredu otáčania kyvadla, vyvinie sa (indikuje sa) v ramene kyvadla sekundárna ťažná, zotrvačná sila, o veľkosti F = a.sin(n°). Následkom tejto sekundárnej ťažnej sily, začne sa závažie kyvadla pohybovať po vesmírnej dráhe, teda po (akejsi) cykloíde, nie však po kružnici. (Prvý zásadný rozdiel.)
Počas vychýlenia sa závažia kyvadla v zrýchlenej sústave o uhol 30° z jeho pôvodnej, nehybnej, horizontálnej polohy, závažie kyvadla nadobudne vesmírnu (absolútnu) rýchlosť v = 5m/sec a prejde vo vesmíre dráhu (S = 2,5m) (teda o niečo málo viac) za čas t = 1sec (teda o niečo málo viac) a vytvorí napätie v tiahle kyvadla o hodnote :
( F = m. a.sin(30°)) = (10kg.5m/sec2) = 50N = 5 kg.
Pri pohybe kyvadla v zrýchlenej sústave, stred otáčania (S) kyvadla pohybuje sa zrýchleným pohybom (a = 10m/sec2), pričom závažie kyvadla sa tiež pohybuje zrýchlením (a.sin(n°)). Teda v zrýchlenej sústave sa zrýchleným pohybom pohybuje ako stred otáčania, tak aj závažie kyvadla. (Druhý zásadný rozdiel.)
Hodnota vykonanej práce závažia kyvadla vychýleného o 30° v zrýchlenej sústave je:
W = 10kg.10m/sec2. 2,5m
Tieto teoretický zdôvodnené parametre pohybu kyvadla v zrýchlenej sústave nám potvrdí tenzometer namontovaný v tiahle kyvadla. Preto najdôležitejšie je skúmať hodnotu pohybu závažia kyvadla práve pri jeho vychýlení sa o uhol 30°.
Parametre a priebeh pohybu kyvadla v zrýchlenej sústave, vychýleného o uhol 30° sú znázornené na priloženom obraze.
Objavnosť, invencia, či genialita tejto analýzy čiastkového pohybu kyvadla v dvoch rôznych vzťažných sústavách, v gravitačnej a v zotrvačne sústave, spočíva v tom, že jej autor neanalyzoval pohyb kyvadla iba pomocou svojho zraku, ale aj pomocou svojho rozumu a pravdivosť výsledkov tejto analýzy nechal na prístroje a nie na svoje osobné dojmy a pocity, či paradigmu doby.
Autor tejto analýzy čiastkového pohybu kyvadla v dvoch rôznych vzťažných sústavách, nedáva svoju analýzu do protikladu s inými experimentálnymi dôkazmi platnosti VTR, ale zdôrazňuje iba to, že jeho analýza čiastkového pohybu kyvadla vyrobeného z chemických prvkov, v dvoch rôznych vzťažných sústavách, vyvracia pravdivosť „Princípu ekvivalencie“ a to nie len analyticky, ale aj experimentálne.
Autor tejto analýzy čiastkového pohybu kyvadla v dvoch rôznych vzťažných sústavách dovoľuje si upozorniť veriacich v pravdivosť VTR, že neplatnosť „Princípu ekvivalencie“ je možné bez akýchkoľvek analýz a špekulácii overiť aj na priloženom prístroji (klzáku na vzduchovom vankúši), ktorým sa zatiaľ dá zmerať iba veľkosť zrýchlenia sústavy, ale keď sa do tej sústavy vloží aj tenzometer, potom bez akýchkoľvek problémov dá sa zmerať aj veľkosť zotrvačnej hmotnosti telies v stave chemických prvkov.
Takýto spôsob merania veľkosti zotrvačnej hmotnosti telies tu na Zemi, nepoužil zatiaľ ani jeden fyzik. Zato vyhodili sa miliardy dolárov na overovanie „Princípu ekvivalencie“ v kozme ako aj v podzemí, samozrejme že vždy s nulovými výsledkami.
Autor tejto analýzy čiastkového pohybu kyvadla v dvoch rôznych vzťažných sústavách, vyjadruje presvedčenie, že táto jeho analýza veľmi neurazí veriacich v pravdivosť „Princípu ekvivalencie", ako aj veriacich v pravdivosť záverov VTR.
Na dvoch priložených detailných obrazoch čiastkového pohybu kyvadla v dvoch rôznych sústavách, je dobre vidieť rozdiel dĺžky dráh absolútneho, vesmírného pohybu závažia kyvadla v dvoch rôznych sústavách a následne aj rôzne veľké hodnoty vykonanej práce ako aj sily v ramene kyvadla.
Diferencia týchto hodnôt ja tak veľká, (50%) že ich zmeranie si nevyžaduje žiadne obzvlášť presné prístroje.
Ak existuje spusta experimentálnych dôkazov pravdivosti „Princípu ekvivalencie" potom je potrebné povedať aj to, že existuje jeden experimentálny dôkaz neplatnosti „Princípu ekvivalencie“ a ten je na tejto stránke podrobne opísaný.
Aký zmysle má opakovať do aleluja ruženec - mantru o experimentálnych dôkazoch VTR, keď zotrvačná hmotnosť telies na priloženom klzáku sa ešte ani raz nezmerala a keď JÁRAYova analýza a následné experimentálne overenie efektov čiastkového pohybu kyvadla v dvoch rôznych sústavách nebolo prevedené.
Konečne je potrebné zbaviť sa neblahej vedeckej zotrvačnosti, ktorá uprednostňuje experimentálne dôkazy VTR s nulovými výsledkami len preto, že sú zdôvodnené zložitým až nelogickým matematickým aparátom, pred jednoduchým experimentálnym dôkazom, ktorý s nenulovými výsledkami jasne vyvracia obsah VTR.
Je potrebné konečne zastaviť proces ignorovania experimentálnych dôkazov neplatnosti VTR.
