aaaaaaaa
aaaa
JÁRAYov experimentálny dôkaz č.2. (JED č.2.)
(Dôkaz identifikujúci smer absolútneho pohybu telies (materiálnych sústav) vo vesmíre.)
Podľa geniálnej (on inú ani nepozná) filozofickej úvahy
GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa,
ak by sa tá pivnica (tá uzavretá materiálna sústava) pohybovala vo vesmírnom preistore rovnomernou rýchlosťou po priamke, teda ak by sa tá pivnica pohybovala zotrvačným pohybom vesmírnym priestorom, tak potom rovnomerný pohyb telesa po kružnici, v tej pivnici (v tejto uzavretej materiálnej sústave) objektívne by už nepredstavoval rovnomerný pohyb telesa po kružnici, s rovnakou veľkou silovou interakciou medzi silou dostredivou a silou odstredivou, teda s rovnako veľkým sprievodným tlakom v každom bode pohybu telesa po tejto relatívnej kružnici, ale išlo by o absolútny NErovnomerný pohyb telesa po cykloíde, s nerovnako veľkou silovou interakciou medzi silou odstredivou a silou odstredivou, ako aj s nerovnako veľkými, variabilnými, sprievodnými tlakmi v každom bode pohybu telesa po tejto cykloíde.
Inými slovami povedané, tento absolútny NErovnomerný pohyb telesa po cykloíde, bol by sprevádzaný rôzne veľkými, variabilnými tlakmi medzi silou dostredivou a silou odstredivou.
A tie rôzne veľké tlaky by sme vedeli pomocou experimentu aj zmerať !
Keďže cykloídny pohyb telesa má aj smer svojho pohybu, tak aj tento absolútny smer cykloídneho pohybu telesa mohli by sme experimentálne identifikovať ako smer absolútneho, zotrvačného pohybu pivnice (materiálnej sústavy) vesmírom.
Preto JÁRAYova definícia (absolútneho) zotrvačného pohybu telies vo vesmíre znie nasledovne:
Teleso ktoré sa (zdanlivo – klamne - relatívne) pohybuje rovnomerným pohybom po kružnici v pivnici, (v uzavretej materiálnej sústave) ktorá sa pohybuje zotrvačným absolútnym pohybom vo vesmíre, objektívne, v skutočnosti, koná nerovnomerný absolútny pohyb po cykloíde, aj so sprievodnými, rôzne veľkými, preto variantnými tlakmi medzi silou dostredivou a silou odstredivou v každom bode jeho absolútneho cykloídneho pohybu, ktoré nakoniec zdeformujú relatívne kružnicový pohyb telesa na eliptický pohyb telesa.
JÁRAYov experimentálny dôkaz absolútneho pohybu telies vo vesmíre, je nasledovný:
Experimentálnym dôkazom toho, že pivnica (uzavretá materiálna sústava) koná zotrvačný, absolútny pohyb vesmírom, (že nestojí nehybne vo vesmíre) je zmerateľný, rôzne veľký, čiže variabilný tlak medzi silou dostredivou a silou odstredivou, ktorý sprevádza pohyb telesa v každom bode jeho absolútneho, cykloídneho pohybu, ktorý sa v pivnici (v uzavretej materiálnej sústave) zo začiatku zdá byť zdanlivo - klamne - relatívne, rovnomerným pohybom telesa po kružnici, ktorý sa ale nakoniec zdeformuje z relatívne kružnicového pohybu telesa na absolútný eliptický pohyb telesa.
Demonštrácia experimentu:
V pivnici, (v uzavretej materiálne sústave) zavesme na plafón pivnice niť, na konci ktorej je upnuté materiálne teleso. To teleso uveďme do rovnomerného pohybu po kružnicovej dráhe. Tým vytvoríme takzvané kužeľové kyvadlo, tak ako to je nižšie zobrazené.
Nasleduje zobrazenie zdanlivo - klamne - relatívne kružnicového pohybu kužeľového - kónického kyvadla v pivnici (v uzavretej materiálnej sústave) z pozície fyzikálnymi bludmi o relativite pohybu telies, ešte neovplyvneného pozorovateľa, čiže z „Božieho uhla pohľadu“ na pohyb tohto kužeľového kyvadla vo vesmírnom prietore.
Ak pivnica (uzavretá materiálna sústava) pohybuje sa vesmírom zotrvačným pohybom (ak nestojí nehybne vo vesmíre) tak to toto kužeľové kyvadlo po krátkom čase zákonite prejde z pôvodne kružnicovej dráhy na eliptickú dráhu a tým experimentálne dokáže, že toto kužeľové kyvadlo sa nepohybuje rovnomerným pohybom po kružnici, ale NErovnomerným pohybom po cykloíde.
Tým toto kužeľové kyvadlo dokáže aj to, že pivnica (uzavretá materiálna sústava) nestojí nehybne v priestore, ale že koná rovnomerný priamočiary, zotrvačný pohyb vesmírnym priestorom.
Smer hlavnej osi eliptickej dráhy kužeľového kyvadla, prezentuje aj smer absolútneho, cyklického pohybu kužeľového kyvadla, ako aj absolútny smer pohybu pivnice (uzavretej materiálnej sústavy) absolútnym vesmírom.
Smer hlavnej osi eliptickej dráhy kužeľového kyvadla dokazuje to, čo sa podľa Galieovych a Einsteinovych rečí o relativite pohybu telies experimentálne dokázať nedá, nesmie sa dať!
Túto skutočnosť si môže každý fyzik (i nefyzik) experimentálne overiť tak, že zmeria tlaky (napätie napríklad vo väzbe kužeľového kyvadla) medzi dostredivou silou a odstredivou silou, pri zdanlivom – klamnom – relatívnom, rovnomernom pohybe telesa po kružnici.
Toto zatiaľ žiadny fyzik na svete ešte nezmeral, pritom dnes už fyzici disponujú takými citlivými tenzometrami, že to by bola pre nich hračka. Ale kým ich niekto k tomu neprinúti, tak budú kvákať o relativite pohybu materiálných telies do súdneho dňa.
Fyzikom nevadí ani to, že samotná Zem svojim eliptickým pohybom okolo slnka dokazuje skutočnosť, že slnko nestojí nehybne vo vesmíre, ale že sa pohybuje zotrvačnou rýchlosťou vesmírnym priestorom, čím núti Zem pohybovať sa okolo slnka po cykloídnej dráhe so všetkým čo k tomu patrí.
Keďže Zem sa pohybuje okolo slnka rýchlosťou 30km/sec, a na viac koná eliptický pohyb okolo slnka, pričom ešte aj rotuje okolo svojej osi, tak na Zemi neexistuje také miesto, ktoré by sa mohlo považovať za nehybné vo vesmíre. Preto každý relatívne - zdanlivo kružnicový pohyb telies na Zemi, v skutočnosti je pohybom telies po cykloíde!
Preto na Zemi nemôže existovať a ani neexistuje rovnomerný pohyb telies po kružnici, ale vždy iba nerovnomerný pohyb po telies po cykloíde, so všetkým čo k tomu patrí.
Záverečné konštatovanie.
Keďže v uzavretej sústave, v pivnici, aj cykloídny pohyb telesa sa nylne zdá byť zo začiatku rovnomerným pohybom telesa po kružnici, preto tí ľudia, ktorých mozog je ovplyvniteľný efektmi Einsteinových teórii relativity, (konkrétne zmenou rýchlosti plynutia času) nikdy nemôžu dospieť k tej objektívnej realite materiálnej prírody, že v zotrvačnej, absolútne pohybujúcej sa sústave, zdanlivý – klamlivý - relativistický, kružnicový pohyb telesa, je objektívne (v skutočnosti) absolútnym cykloídnym pohybom, aj so všetkými merateľnými fyzikálnymi javmi a zákonitosťami, ktoré sprevádzajú pohyb telesa po cykloíde.
Tak môže uvažovať iba človek ktorého mozog je imunný voči efektom Einsteinových teórii relativity, iba človek ktorého mozog nereaguje na zmenu rýchlosti plynutia času.
Preto uvedené definície absolútneho pohybu telies, ako aj opis experimentálnych dôkazov na identifikáciu smeru absolútneho pohybu telies vesmírnym priestorom, mohol vysloviť iba
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY,
ako jediný človek na svete, práve preto, že jeho mozog je imunný voči efektom Einsteinových teórii relativity.
Nie náhodou vedecko akademická obec, ktorej ani jeden člen nedisponuje imunným mozgom voči efektom Einsteinových teórii relativity (voči zmene rýchlosti plynutia času), považuje
GRSc. Alexander Jozef JÁRAYa,
za človeka od nich diametrálne odlišného, čiže za relatívneho blázna.
(U nich je všetko relatívne.)
To preto, aby oni sami, nedaj bože, neboli verejnosťou označený za absolútnych, čiže objektívne reálnych cykloídných bláznov, i keď tomu sa časom nevyhnú.
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY
o svojej výnimočnej geniálnej - genialite vyjadril sa nasledovne:
Moja absolútná výnimočnosť spočíva iba v tom, že na môj mozog nemá vplyv Einsteinova kontraktácia času, ktorá z Eisteina urobila najväčšieho génia ľudstva a ktorá u ostaných ľudí vyvoláva pomätenie ich zmyslov, takže ich mozog vplyvom Einsteinovej časovej kontraktácie, už nie sú schopní rozoznať ani cykloídny pohyb, od kružnicového pohybu.
Na môj mozog, Einsteinove relativistické efekty nepôsobia a tak ja vidím pohyb hmoty z Božieho zorného uhla pohľadu, teda tak, ako pohyb hmoty vo vesmírnom priestore objektívne, teda v skutočnosti prebieha.
Preto iba ja, ako jediný človek na svete, viem experimentálne dokázať, že pri každom zdanlivo – klamne – relatívne rovnomernom pohybe telesa po kružnici, tu na Zemi, čiže pri absolútnom, cykloidnom pohbe telesa vo vesmírnom priestore, mení sa jeho odstredivo - dostredivý tlak a to vo smere cykloídneho pohybu telesa vesmírnym priestorom.
Preto na zdanlivo – klamne – relatívne rovnomerný pohyb telesa po kružnici, tu na Zemi, neplatí ani jeden súčasný zákon prírody a ani jedna súčasná matematická, či fyzikálna rovnica opisujúca rovnomerný pohyb telesa po kružnici.
Na Zemi rovnomerný pohyb telies po kružnici neexistuje.
Túto objektívnu realitu materiálnej prírody spoznajú aj relativistický fyzici ale iba vtedy, keď ju aj zmerajú. Ale oni to za nič na svete zmerať nehodlajú - nechcú. A v tom je pes zakopaný.
S tým je treba niečo robiť.
Nič viac, ale ani nič menej.
Nasleduje JÁRAYov experimentálny dôkaz č.3.
