ssssss
Úvod do kapitoly č.III.
To, či v uzavretej pivnici, čiže v zotrvačne pohybujúcej sa uzavretej materiálnej sústave, (v sústave ktorá nestojí v nehybne vo vesmíre) teleso pohybujúce sa zdanlivo (iluzórne, relatívne) rovnomerným pohybom po kružnicovej dráhe, (v skutočnosti nerovnomerným absolútnym pohybom po cykloíde) mení veľkosť svojej silovej interakcie medzi silou dostredivou a silou odstredivou, (a to v rozpore so zákonmi súčasnej fyziky) to by sa dalo jednoznačne a experimentálne zistiť, zmeraním týchto objektívne existujúcich, rôzne veľkých, preto diferenčných tlakov, ktoré vznikajú napríklad aj vo väzbe kužeľového kyvadla.
V tom by nebol žiadny technický problém.
Problém by nastal až vtedy, keby sa tie,
GRSc. Alexandrom Jozefom JÁRAYom
objavené, opísané a objektívne existujúce rôzne veľké, preto diferenčné tlaky, pri iluzornom, relatívnom rovnomernom pohybe telesa po kružnici, fyzikmi aj merali a pritom aj namerali.
Lebo potom by si fyzici museli položiť nasledovnú otázku: Akým spôsobom vieme túto nameranú diferenciu tlakov, napríklad aj vo väzbe kyvadla, pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici, dať do súvislosti s Galileo – Newton – Einsteinovými, zákonmi, princípmi a teóriami súčasnej relativistickej fyziky?
1. Podľa Galieiho „Princípu relativity mechanického pohybu telies“, tieto diferenčné tlaky v žiadnom prípade nesmú vzniknúť.
(Ináč by padla pravdivosť Galileiho princípu relativity pohybu.)
2. Nwetonové rovnice dynamiky, opisujúce rovnomerný pohyb telies po kružnici, vznik týchto diferenčných tlakov v žiadnom prípade nepripúšťajú.
(Ináč by padla pravdivosť Newtonovej klasickej fyziky.)
3. Einsteinove teórie relativity (mal ich dva kusy) vznik týchto diferenčných tlakov síce teoreticky pripúšťajú, ale nepripúšťajú možnosť ich zmerania, lebo Einsteinove matematické rovnice kontraktácie hmoty, priestoru a času, to zmerať nedovoľujú.
(Ináč by padla pravdivosť Einsteinových teórii relativity pohybu.)
To všetko preto, lebo podľa Galileo – Newton – Einsteinových, zákonov, princípov a teórii relativistickej fyziky, ako aj podľa ich bezduchých šíriteľov, tieto objektívne existujúce, preto aj zmerateľne diferenčné tlaky, sú nezákonné, sú neprípustné, lebo ich objektívna existencia by zosmiešňovala celú vážnosť a dôstojnosť súčasnej relativistickej fyziky skrz - naskrz.
Relativistickým fyzikom, po eventuálnej identifikácii týchto objektívne existujúcich diferenčných tlakov, zostala by iba jedna možnosť a to spochybniť pravdivosť Galieiho „Princíp relativity mechanického pohybu telies“, ďalej spochybniť pravdivosť všetkých zákonov pohybu od Izáka Newtona a následne vyhlásiť Einsteina za fyzikálneho hochštaplera (vetroplacha).
Relativistickí fyzici, po eventuálnej identifikácii týchto objektívne existujúcich diferenčných tlakov, nakoniec by museli s ospravedlnením priznať, že:aa GRSc. Alexander Jozef JÁRAY
aaamá pravdu a preto pohyb materiálnych telies je absolútny!
To by dokonca museli povedať! Ibaže to by im nedovoľoval biologický pud sebazáchovy ich relativistickej vedeckej dôstojnosti.
Oni by okamžite vyhlásili, že ide o nejaké nepresnosti v meraní a preto tie diferenčné tlaky v skutočnosti ani neexistujú.
Oni toto robia aj v súčasnosti, čiže oni v tej veci nerobia vôbec nič, okrem zarytého čušania.
Preto súčasná, štátom vydržiavaná relativistická vedecko akademická obec, nielenže nereaguje na exaktné dôkazy jej omylov, ona dôkazy svojich omylov pudovo, arogantne ignoruje, odmieta ich vziať na vedomie.
Keďže fyzikálne laická (prevažne väčšia) časť spoločnosti, je náchylná uveriť dojmovým výrokom vedecko akademickej obce o jednote gravitačnej zotrvačnej hmotnosti materiálnych telies, preto k experimentálnej previerke tohto existenčného omylu relativistickej fyziky, nie je možné sa dopracovať prirodzenou, úradnou, zákonnou cestou.
Práve preto celá táto kauza v spojitosti s povinným akceptovaním exaktných argumentov
JÁRAYovej „Kauzálnej fyziky“,
(fyziky absolútneho pohybu materiálnych telies) ktoré exaktne dokazujú horibilné omyly relativistickej (iluzonistickej) fyziky, musela sa po strastiplnej ceste a až po dvoch desaťročiach, dostať až pred súd, ktorý (ako fyzikálny laik) má rozhodnúť o tom, či vo fyzike platia exaktné dôkazy reálneho – objektívneho, experimentálne identifikovateľného absolútneho pohybu materiálnych telies, alebo či platia iba teoretické (iluzórné) bludy armády vedecko – akademickej obce o relativite, čiže bludy o očnej šaľbe pohybu materiálnych telies, ktoré tá armáda bludárov beztrestne šíri za štátne peniaze na školách a univerzitách SR.
Aby rozhodnutie, fyzikálne laického, sudcu v tejto výsostne fyzikálnej kauze bolo objektívne, (nie subjektívne, nie iba dojmové) preto ja musím predložiť súdu také jednoznačné (do očí bijúce) fyzikálne argumenty, ktoré by aj fyzikálne laického sudcu presvedčili o tom, že relativistické bludy šíriaca a mentálne deformovaná armáda relativistickej vedecko - akademickej obce SR, nemá pravdu a že ja predkladám jednoznačné, exaktné a preto nespochybniteľné pravdivé argumenty objektívne existujúceho, absolútneho pohybu materiálnych telies.
Ani kyvadlo sa v pivnici nekýva v jednej rovine.
Čo je základný pilier relativity (očnej ilúzie) pohybu materiálnych telies.
To, na čom stojí vážnosť a dôstojnosť zákonov, princípov a teórii relativistickej fyziky, ktorými relativistickí fyzici obhajujú relativitu (očnú ilúziu) pohybu materiálnych telies, ale aj to na čo stojí morálna dôstojnosť všetkých relativistických fyzikov (zamestaných v SAV), to je
„Princíp ekvivalencie“,
čiže rovnosť – ekvivalencia (vzájomná zameniteľnosť) gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti materiálnych telies!
To čo by dokázalo spochybniť vážnosť a dôstojnosť zákonov, princípov a teórii relativistickej fyziky, ktorými relativistickí fyzici obhajujú relativitu (očnú ilúziu) pohybu materiálnych telies, ale aj to čo by dokázalo spochybniť vážnosť a dôstojnosť všetkých relativistických fyzikov na svete, to je experimentálny dôkaz neplatnosti
„Princípu ekvivalencie“,
čiže experimentálny dôkaz neplatnosti rovnosti – ekvivalencie (vzájomnej zameniteľnosti) gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti materiálnych telies!
Preto ak by existoval experimentálny dôkaz neplatnosti obsahu „Princípu ekvivalencie“, tak vážnosť a dôstojnosť zákonov, princípov a teórii relativistickej fyziky, ktorými fyzici obhajujú relativitu (očnú ilúziu) pohybu materiálnych telies, ale aj morálna dôstojnosť všetkých relativistických fyzikov na svete,
tým experimentálnym dôkazom
bola by spochybnená a preto by sa musela nariadiť okamžitá a povinná revízia celej súčasnej fyziky ilúzie pohybu materiálnych telies, ako aj povinná revízia pomäteného myslenia (relativistické bludy hlásajúcej) vedecko akademickej obce.
Taký (a nie len jeden) experimentálny dôkaz existuje a tu je jeho opis.
Opis experimentálneho dôkazu neplatnosti
„Princípu ekvivalencie“,
prevedený pomocou JÁRAY- ovej analýzy pohybu klasického Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli, ako aj v zrýchlenej sústave, pomocou špecificky rôzných, ale pritom zmerateľných fyzikálnych efektov, ktoré sprevádzajú pohyb klasického Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli, ako aj v zrýchlenej sústave.
„Princíp ekvivalencie“,
znie nasledovne:
Nijakým experimentom (žiadnym prístrojom) nedá sa odlíšiť (zmerať) diferencia (rozdiel) medzi pôsobením (účinkami) gravitačného poľa a pôsobením (účinkami) zrýchleného pohybu materiálnych telies v danej sústave.
Inými slovami povedané: Všetky fyzikálne javy a zákonitosti materiálnej prírody, prebiehajú rovnakým spôsobom ako v gravitačnom poli, tak aj zrýchlenej sústave.
(Preto nedá sa zmerať žiadna diferencia medzi nimi.)
Experimentálne spochybnenie, či overenie tejto, pre relativistickú fyziku existenčnej ekvivalencie - rovnosti gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies, aj pomocou pohybu klasického Newtonovho kyvadla, naráža na temer neprekonateľné prekážky.
V gravitačnom poli, tu na Zemi, nevieme vytvoriť také experimentálne podmienky, ktoré by vylúčili prítomnosť gravitačného poľa, teda tu na Zemi nevieme vytvoriť čistú zotrvačne zrýchlenú sústavu a práve preto tu na Zemi, jednoznačne nevieme potvrdiť, či v čistej zotrvačne zrýchlenej sústave platí, alebo neplatí „Princíp ekvivalencie“.
Problémy robí aj súčasná bodová matematika, lebo z jej numerických záverov vyplýva, že doba (t) celého kmitu Newtonovho kyvadla, mala by byť rovnaká ako v gravitačných, tak aj v zrýchlených sústavách.
Nie div, že géniovia fyziky, ktorí kládli základy súčasnej relativistickej vedy, (vedy o očnej ilúzii pohybu materiálnych telies) nedokázali vedeckým spôsobom, čiže pomocou experimentu, spochybniť pravdivosť základného piliera relativistickej fyziky a to pravdivosť
„Princípu ekvivalencie“
a tak pravdivosť tohto úplne mylného, pritom existenčného princípu súčasnej fyziky, ostáva do dnešných dní trestuhodne v platnosti.
K prvotnému, čiže k teoretickému spochybneniu „Princípu ekvivalencie“ je potrebný nový, revolučný, čiže nekonvenčný intelektuálny (rozumový) prístup.
No a tým novým, revolučným, invenčným rozumovým prístupom k spochybneniu „Princípu ekvivalencie“, disponuje iba jeden človek na Zemi a to veľmi skromný, až cudný, no pritom geniálne - geniálny ľudský jedinec, menom
a preto iba on môže experimentálne spochcbniť bludný
"Princíp ekvivalencie".
Ajhľa geniálna JÁRAY-ova analýza pohybu Newtonovho kyvadla
v gravitačnom poli a v zrýchlenej sústave.
I.
Mechanizmus pohybu Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli je nasledovný!
Keď je závažie kyvadla v gravitačnom poli uvoľnené z jeho horizontálnej (vodorovnej - nehybnej) polohy, tak naň okamžite začne pôsobiť gravitačné zrýchlenie o hodnote
g = 9,81 m/sec2, čiže g´ = g.cos(0°); teda g´ = g.1.
Ďalší pohyb uvoľneného závažia kyvadla, z jeho horizontálnej (vodorovnej) polohy v gravitačnom poli, v každom bode jeho budúceho kyvadlového pohybu po kružnici, sprevádza gravitačné zrýchlenie o hodnote
g´ = gcos(a).
Po vychýlení sa závažia kyvadla v gravitačnom poli, o 90° z jeho pôvodnej horizontálnej (vodorovnej - nehybnej) polohy, hodnota gravitačného zrýchlenia pôsobiaceho na závažie kyvadla bude nulová, čiže
g´ = g cos(90°); čiže g´ = (9,81m/sec2).0
Zrýchlený pohyb kyvadla v gravitačnom poli vyvoláva gravitačné zrýchlenie Zeme pôsobiace priamo na hmotnosť závažia kyvadla. Stred otáčania sa kyvadla stojí nehbne na jednom mieste, teda koná zotrvačný pohyb.
Tento druh pohybu kyvadla je znázornený na priloženom obraze.
Z toho potom plynú niektoré nasledujúce charakteristické parametre pohybu Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli.
1. Pri pohybe Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli, stred otáčania sa nezrýchľuje, zrýchlený pohyb koná iba závažie kyvadla.
2. Najväčšie zrýchlenie závažia Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli prebieha v prvej fáze jeho pohybu. (Pri vychýlení sa z 0°do 30°.)
3. Pohyb závažia Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli prebieha po kružnicovej dráhe.
4. Pohyb závažia Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli po vychýlení sa z jeho vodorovnej – nehybnej polohy o 30°, vzdiali sa od jeho pôvodnej nehybnej polohy vo vesmíre o hodnotu približne 0,53 R.
II.
Mechanizmus pohybu kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete, je nasledovný!
Keď závažie kyvadla v zrýchlenej sústave (a = 9,81 m/sec2), je uvoľnené z jeho horizontálnej (vodorovnej - nehybnej) polohy v zrýchlenej rakete, tak v tom momente naň nepôsobí žiadne zrýchlenie
(a = 9,81 m/sec2), ale zrýchlenie a´ = a.sin(0°);
čiže iba nulové zrýchlenie, a´ = a.0.
Po uvoľnení závažia kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete, z jeho horizontálnej (vodorovnej) polohy, začne naň v každom bode jeho budúceho kyvadlového pohybu, pôsobiť zotrvačné zrýchlenie o hodnote
a´ = a.sin(a).
Po vychýlení sa kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete, o 90° z jeho horizontálnej polohy, hodnota zotrvačného zrýchlenia závažia kyvadla bude
(a = 9,81 m/sec2), čiže a´ = a.sin(90°); čiže a´ = 9,81m/sec2.1.
Pohyb kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete, je vyvolaný až sekundárne, až následne, zrýchleným pohybom stredu otáčania sa kyvadla a to o stálej hodnote
a = 9,81 m/sec2.
To konštantné zrýchlenie stredu otáčania kyvadla, prenáša sa na závažie kyvadla pomocou tiahla kyvadla, ktoré preto pôsobí na závažie kyvadla zrýchlením o hodnote
a´ = a.sin(a).
Preto najväčšie zrýchlenie závažia kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete, prebieha v druhej polovici jeho kyvadlovej dráhy. (60°až 90°.)
Pri pohybe kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete, ani závažie kyvadla, ale ani stred otáčania tohto kyvadla, nenachádzajú sa v rovnomernom priamočiarom pohybe.
(Oba konajú zrýchlený pohyb vesmírom.)
Pohyb závažia v zrýchlenej sústave nie je pohybom po kružnici, ale pohybom po zrýchlenej cykloíde.
Tento druh pohybu kyvadla je znázornený na priloženom obraze.
Z toho potom plynú niektoré špecificky charakteristické parametre pohybu Newtonovho kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete.
1. Pri pohybe Newtonovho kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete, stred otáčania kyvadla sa zrýchľuje, spolu so závažím kyvadla.
2. Najväčšie zrýchlenie závažia Newtonovho kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete, prebieha v druhej fáze jeho pohybu. (Pri vychýlení sa z 60° do 90°.)
3. Pohyb závažia Newtonovho kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete prebieha po cykloídnej dráhe.
4. Pohyb závažia Newtonovho kyvadla v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete po vychýlení sa z jeho vodorovnej – nehybnej polohy o 30°, vzdiali sa od jeho pôvodnej nehybnej polohy vo vesmíre iba o hodnotu približne 0,25 R. (Aj to som ešte veľa pridal.)
Tieto dva obrazy znázorňujú pohľad na pohyb Newtonovho kyvadla z pozície pozorovateľa nachádzajúceho sa v zotrvačnej sústave, teda z Božieho zorného uhla pohľadu.
Takýto reálny pohľad na absolútny pohyb závažia Newtonovho kyvadla v dvoch rôznych druhoch zrýchlených sústav, jasne prezentuje horibilný rozdiel medzi účinkami gravitačného poľa a účinkami zrýchleného pohybu sústavy v intervale od 0°do 30°, ako aj bludné tvrdenie relativistických fyzikov o nemožnosti žiadaným mechanickým experimentuom zmerať rozdiel medzi účinkami gravitačného poľa a zrýchlenej sústavy.
Tie dva obrazy, znázorňujúce absolútny pohybu Newtonovho kyvadla v dvoch rôznych zrýchlených sústavách, jednoznačne prezentujú bludnosť základného a existenčného piliera relativistickej fyziky a to bludnosť
"Princípu ekvivalencie".
Ja som si vedomý toho, že nie každému je dané vidieť pohyb Newtonovho kyvadla v dvoch rôznych zrýchlených sústavách z Božieho zorného uhla pohľadu, nie každému je dané ani to, aby on v uzavretej zotrvačnej miestnosti (v pivnici) videl rovnomerný pohyb telesa po kružnici, ako pohyb cykloídny.
Na to je potrebné mať zvláštne, od Boha dané mentálne schopnosti.
Ale na experimentálne preverenie diferenčných efektov absolútneho pohybu závažia Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli a v zrýchlenej sústave, ktoré sú znázornené na tých dvoch obrazoch, nie je potrebné mať žiadne zvláštne, od Boha dané mentálne schopnosti, ale iba ochotu tie obrazne znázornené bludy relativistickej fyziky aj experimentálne zmerať a to pomocou zmerania rozdienej veľkosti odstredivej sily, ktorá vzniká v ramene kyvadla pri pohybe závažia Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli Zeme a v zrýchlenej sústave o hodnote zrýchlenia a = g !!!
Skutočnosť je ale taká, že štátom vydržiavaní šíritelia relativistických bludov, nedisponujú ani Božím zorným uhlom pohľadu na absolútny pohyb materiálnych telies vo vesmírnom priestore, ale ani ochotou svoje relativistické bludy experimentálne preveriť.
No a prvoradou úlohou súdu bude to, aby on prinútiť tú štátom vydržiavanú armádu relativistických bludárov k tomu, aby ona konečne svoje bludy aj experimentálne preverila a to konkrétne na pohybe Newtonovho kyvadla v gravitačnom poli a v zrýchlenej sústave.
Vo vede neplatí zásada demokracie, že väčšina má vždy pravdu.
Vo vede platí to, že kto vie experimentom dokázať svoju pravdu, tak ten má pravdu.
Túto pravdu každý človek na svete musí vziať na vedomie, či sa mu to páči, alebo nie.
Doporučená odborná literatúra.
http://jaray.blog.sme.sk/c/248344/Kardinalny-omyl-fyziky.html
