aaaaaaa
aaaaaaa
Vážená pani Doc. RNDr. Silvia Pastoreková DrSc.
Vedúca vedecká pracovníčka Virologického ústavu SAV!
Touto cestou osmeľujem sa obrátiť k vašej vysoko ctenej osobe, osobe úspešného vedca, o pomoc (podľa mňa) v zásadnej, skôr principiálnej vedeckej záležitosti, ktorá je úmyselne, či pudovo ignorovaná (blokovaná) samotnými vedcami zo SAV. Tým pádom sa vývoj vo vede, (úmyselne či nie, to je úplne jedno) blokuje v príkrom rozpore s poslaním SAV.
Podľa mojej osobnej mienky, Vy ste na odstránenie tejto nezmyselnej, či skôr pudovej blokácie vývoja vedy na Slovensku tá najpovalenejšia osoba, napriek tomu, že predmet mojej žiadosti adresovaný Vašej ctenej osobe, dotýka sa výlučne fyziky a preto s virológiou nemá nič spoločného.
Toto je stručný popis predmetu mojej žiadosti.
Keď Galileo nedokázal pomocou experimentu obhájiť pohyb Zeme okolo slnka, tak si vymyslel jednu primitívnu výhovorku, pomocou ktorej označil pohyb Zeme za relatívny, čiže experimentálne neidentifikovateľný. No a tá primitívna (na viac aj anti vedecká) výhovorka, div sa svetu zabrala.
V konečnom dôsledku Galileo touto svojou primitívnou (experimentálne potvrdenie postrádajúcou) výhovorkou vyhodil pohyb hmoty z fyziky a tým určil ďalší smer vývoja fyziky relativistickým (chaotickým) smerom.
(Galileová primitívna výhovorka platila iba na zotrvačný (nie zrýchlený) pohyb materiálnych telies.)
Po Galileovi sa do fyziky zaangažoval I. Newton, ktorý sa už dopracoval aj k zákonom zrýchleného pohybu materiálnych telies. No aby neurazil (nezosmiešnil Galilea) vymyslel si tiež jednu veľmi primitívnu (experimentálne potvrdenie postrádajúcu) výhovorku a to tú, že nehybnosť telies ležiacich na povrchu Zeme, čiže nehybnosť telies ležiacich v gravitačnom poli Zeme, je totožná s nehybnosťou teleies ležiacich na podlahe rakety, ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom (a = g) mimo gravitačného poľa.
Následkom tejto primitívnej Newtonovej výhovorky, ani zrýchlený pohyb telies nie je skutočným pohybom, ale iba vidinou pohybu materiálnych telies. Dôvod? Podľa Newtonových osobných dojmov a pocitov, váha telesa ležiaceho nehybne na povrchu Zeme je taká istá, ako je váha podobného telesa ležiacého nehybne na podlahe v zrýchlenej rakete. Ide o takzvaný „Princíp ekvivalencie“.
Po akceptácii týchto dvoch primitívnych výhovoriek, už nie je možné (je zbytočné) experimentálnym spôsobom rozlišovať nehybnosť materiálnych telies, od ich pohybu vesmírnym priestorom.
Po autoroch týchto dvoch primitívnych fyzikálnych výhovoriek, objavil sa vo fyzike jeden úradník patentového úradu, menom Albert Einstein. Ten si už žiadané fyzikálne výhovorky nevymýšľal, on už iba použil tieto dve hotové, iba storočiami "preverené" primitívne výhovorky, pri konštruovaní jeho "geniálnych" výhovorkových teórii relativity.
Prvá Einsteinova výhovorková teória relativity bola v skutočnosti vytvorená iba na zdôvodnenie stálej rýchlosti pohybu svetla v rôznych inerciálnych vzťažných sústavách a preto ona v konečnom dôsledku mala platiť iba na pohyb elektromagnetických polí. Presnejšie povedané, ona mala platiť iba iba na pohyb svetla. No časom sa bez akejkoľvek relevantnej príčiny, tieto Einsteinove zákony pohybu svetla, začali aplikovať aj na pohyb hmoty v stave chemických prvkov a to s katastrofickými vedeckými následkami.
Katastrofálne problémy nastávajú vo vede aj vtedy, keď sa výhovorkové E- teórie majú aplikovať napríklad na paradox dvojčiat, lebo ten paradox sa dá vysvetliť iba veľmi komickým spôsobom, pri ktorom sa musia ignorovať samotne základy Einsteinových teórii relativity. Ide o to, že v zmysle relativity pohybu nikdy nevieme experimentom potvrdiť - dokázať, ktoré teleso sa pohybuje rýchlejšie a ktoré pomalšie. Pritom v zmysle Einsteinových teórii relativity, iba v jednom z dvoch telies, pohybujúcich sa navzájom relatívnym pohybom, platia Einsteinove rovnice kontraktácii a dilatácii fyzikálných parametrov. Keby platili v obydvoch telesách, tak by E- teórie boli zbytočné. Čiže by boli, akoby vôbec neboli.
Snáď najväčší fyzikálny horor - šok - stres zažila relativistická fyzika dňa 22. 9. 2011, keď vedci v CERNe oznámili svetu, že namerali vyššiu rýchlosť pohybu neutrín ako je rýchlosť svetla.
No do dnešného dňa nikto z vedcov v CERNe, ani v SAV, tento antieinsteinovský efekt nevie vedeckým spôsobom vysvetliť.
Pritom tá vec je strašne jednoduchá.
Neutrína nepredstavujú hmotu v stave elektromagnetického poľa (nie sú svetlom) a preto na ne neplatia Einsteinove zákony relativity pohybu svetla, čiže zákony pohybu elektromagnetického poľa. Neutrína patria do JÁRAYovej "Kauzálnej fyziky" fyziky absolútného pohybu.
Až teraz vedci v CERNe i na celom svete začínajú pomaly, pomaličky uvažovať o analýze omylov Einsteinových rovníc atd. No ani tá ich eventuálna analýza nikam nepovedie, lebo vedci na celom svete nevedia nič o tom, že príčina nadsvetelnej rýchlosti neutrín nenachádza sa v mylných Einsteinových rovniciach, ktoré dokonca platia (i keď iba) na pohyb elektromagnetických polí (svetla).
Problém nadsvetelnej rýchlosti neutrín je latentne (neviditelne) ukrytý v primitívnych výhovorkách Galilea, ale hlavne Newtona, ktorý tvrdil, že teleso, ktoré váži na povrchu Zeme 1kg, bude vážiť 1kg aj v primerane zrýchlenej sústave (rakete a = g) bez toho, aby si to svoje tvrdenie najprv experimentálne overil.
Vážená pani Doc. RNDr. Silvia Pastoreková DrSc.
No a teraz som sa dostal k meritu mojej žiadosti o vašu pomoc, ktorú som adresoval k vašej ctenej osobe.
Newtonovu výhovorku o tom, že teleso nachádzajúce sa v zrýchlenej sústave (a = g) bude mať rovnakú hmotnosť ako malo na povrchu Zeme, nikto a nikdy na svete ešte experimentálne nepreveril. (Samozrejme že okrem mňa. Ináč by som čušal ako ostaní relativistickí vedci.)
Keď ja fyzikov SAV vyzývam k tomu, aby aj oni exerimentálne preverili pravdivosť "Princípu ekvivalencie", v zrýchlenej sútave (a = g), tak dostávam také odpovede, že to nie je potrebné overiť, lebo pravdivosť Newtonovej výhovorky s ekvivalentnou váhou materiálnych telies, dokazujú mnohé, viac krát preverené a veľmi presné experimenty s pohybom elmagenetických polí.
Kardinálny (skôr mentálny) problém súčasných fyzikov spočíva v tom, že oni pohyb elektromagnetického poľa, pohyb svetla, stotožňujú s pohybom matérie v stave chemických prvkov a preto experimentálne dôkazy získané z pohybu svetla, automaticky, bez experimentálnej previerky aplikujú aj na pohyb "železného kilovca", takže oni potom už nevidia žiadnu potrebu experimentálne zmerať hmotnosť "železného kilovca" aj v zrýchlenej sústave (a = g).
Keby si fyzici v SAV dali tú námahu a konečne preverili hmotnosť gravitačného kilovca, v zrýchlenej sústave (a = g), potom by ten fyzikálny „zázrak“ v CERNe bol šmahom ruky vyriešený a to suchým konštatovaním, že Einsteinove zákony pohybu svetla, nie je možné aplikovať aj na pohyb iných foriem existencie hmoty, teda ani na pohyb neutrín. Potom by sa muselo začať robiť veľké upratovanie vo fyzike. Potom by prišla k slovu JÁRAYova "Kauzálna fyzika", fyzika absolútného pohybu matérie v stave chemických prvkov a jej častíc.
Vysoko vážená pani Doc. RNDr. Silvia Pastoreková DrSc.
Možná že po tom, čo ste si ráčili prečítať obsah vyššie uvedeného textu, kladiete si oprávnenú otázku, prečo ja sa obraciam k Vám o pomoc vo veci fyziky, keď vy ste virologička a nie fyzička.
To je síce pravda, ale Vy okrem toho že ste úspešná virologička, ste aj manželka predsedu SAV, teda takého človeka, ktorý by z titulu svojej funkcie mohol zariadiť (nariadiť) prvé experimentálne preverenie primitívnej Newtonovej výhovorky o tom, že gravitačná hmotnosť telies je identická, rovnako veľká ich zotrvačnej, zrýchlenej hmotnosti a to v zrýchlenej sústave (a = g).
Vysoko vážená pani Doc. RNDr. Silvia Pastoreková DrSc.
Vy by ste v tejto veci mohli byť účinným katalyzátorom medzi mnou a vaším ctený pánom manželom do takej miery, aby váš ctený manžel, predseda SAV, nakoniec zariadil (na svete prvú) experimentálnu previerku pravdy o jednote statickej a dynamickej hmotnosti „železného kilovca“ v zrýchlenej sústave (a = g) a tým prispel k odhaleniu klamného obsahu Newtonovej výhovorky obsiahnutej v takzvanom „Princípe ekvivalencie“ gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies, ktorý tvorí existenčný pilier súčasnej reltivistickej fyziky (a ktorý nie je pravdivý) !!!. Teda pilier tej fyziky, ktorá v súčasnosti stoji bezradne nad neočakávanou nadsvetelnou rýchlosťou neutrín, ako žiačik pred tabuľou, ktorý nič nevie zo skúšanej látky.
O túto láskavosť Vás žiadam preto, lebo Váš ctený pán manžel, predseda SAV, na môj podnet v danej veci spred rokov neráčil ani len odpovedať, podobne ako aj jeho predchodca.
(To síce bolo ešte pred nameraním nadsvetelnej rýchlosti neutrín v CERNe.)
Vážená pani Doc. RNDr. Silvia Pastoreková DrSc.
Mám taký osobný pocit, že Vy ako experimentálna vedkyňa, viete pochopiť nezastupiteľnú úlohu experimentu vo vede a preto dokážete svojho milujúceho pána manžela a pritom aj predsedu SAV, presvedčiť o tom, aby on z titulu jeho funkcie predsedu SAV, nariadil prvé (historické) experimentálne preverenie „Princípu ekvivalencie“ hmoty v stave chemických prvkov, v zrýchlenej sústave (a = g).
Táto prvá a preto historická experimentálna previerka neplatnosti „Princípu ekvivalencie“, mala by sa overiť na nasledujúcom zariadení, (nachádzajúcom sa v inventári SAV) ktoré vie zaznamenať veľkosť zrýchleného pohybu telies, ale nedokáže zmerať ich zrýchlenú - zotrvačnú hmotnosť.
Po mojej jemnej úprave (vložením tenzometra do zrýchlenej sústavy) už sa dá zmerať aj zrýchlená (zotrvačná) hmotnosť telies.
Ostávam v dobrej nádeji a s pozdravom,
Alexander JÁRAY.
Podrobnosti k danej téme nachádzajú sa na adrese:
Blog- Alexander JÁRAY (blog.sme.sk)
Mená tých troch vedeckých vetroplachov, sú:
Galileo, Newton a Einstein.
