Veritas vincit (Pravda víťazí.)

Čo je pravda v jednej epoche, to zvestujú stovky talentov, ale iba génius vytuší, čo je v jednej epoche omyl.

GEIBEL Emmanuel.

Klamstvo zostane klamstvom i vtedy, keď ho celé ľudstvo považuje za pravdu.

Alexander JÁRAY.

Kapitola č.1.

Relativistická fyzika v súčasnosti opisuje zákony pohybu materiálnych telies pomocou veľmi zložitých matematických modelov, aparátov, či rovníc Všeobecnej Teórie Relativity (VTR), ktorej autorom bol Albert Einstein.

Ibaže existenčný základ Všeobecnej Teórie Relativity (VTR), „Princíp ekvivalencie“ je experimentálne nepreverené tvrdenie, ktoré s objektívnou realitou materiálnej prírody nemá nič spoločného.

Z uvedeného dôvodu závery Všeobecnej Teórie Relativity (VTR), automaticky plodia veľmi nelogické, ba až antagonistické závery - paradoxy - protirečenia, ktoré zo strany slobodne a logicky mysliacich ľudí čoraz častejšie a čoraz dôraznejšie stávajú sa predmetom všeobecného výsmechu, ako aj predmetom spochybnenia zdravého rozumu nie len autora (VTR) Alberta Einsteina, ale aj zdravého rozumu šíriteľov (učiteľov fyziky) a nie v poslednom rade aj nepodmienene reflexívnych (zaslepených fanúškov) zástancov tejto teórie.

To sa v praxi prejavuje takým spôsobom, že na vydanie jednej oficiálnej knihy pojednávajúcej o matematických záveroch Einstenovej (VTR), slobodne a logicky mysliaci ľudia alternatívne vydávajú desať kníh, v ktorých vecnými a logickými argumentmi spochybňujú zdravý úsudok Alberta Einsteina a následne ho označujú za takého človeka, ktorý zo zásady nemohol splodiť žiadnu myšlienku, ktorá by harmonizovala s objektívnou realitou materiálnej prírody.

Oponenti Einstenovych teórii relativity pohybu, svoje argumenty odvodzujú okrem iného aj z veľmi pochybných ba až smiešných Einsteinové záverov v spojitosti s „Paradoxom dvojčiat“, teda v spojitosti so spomalením plynutia času, ale iba v jednej (iba v Einsteinom určenej) inerciálnej – zotrvačnej sústave, ako aj v spojitosti so zakrivením priestoru a času, teda so zakrivením takých filozofických kategórií, ktoré veda zatiaľ nie je schopná ani len približne zadefinovať, nie to ešte ohýbať a naťahovať, či stláčať.

Oponenti Einstenovych teórii relativity pohybu nechápu ani to, že ako môže mať „geniálny“ výplod (VTR), „čierna, neviditeľná diera“, gravitačné pole, keď z „čiernej diery“ nemôže nič vzísť, keď „čiernu dieru“ nemôže nič opustiť, ba dokonca ani svetlo, dokoca ani, ani, ani.......do nekonečna ani.

Oponenti Einstenových teórii relativity, čiže slobodne a logicky mysliaci ľudia nechápu ani to, že ako sa môže (zatiaľ ešte ani len približne nezadefinovaný) vesmírny priestor rozpínať vyššou rýchlosťou než aká je rýchlosť svetla (c), keď zo samotných Eisteinovych teórií relativity pohybu vyplýva, že v prírode (teda v celom vesmíre) nemôže (nesmie) sa nič pohybovať vyššou rýchlosťou ako je rýchlosť svetla (c). Preto ani zatiaľ nezadefinovaný vesmírny priestor nemôže (nesmie) sa rozpínať nad svetelnou rýchlosťou.

Samotná Einsteinova (VTR) nevie dať na uvedené logické otázky ani len približne normálne odpovede a preto to zo zásady nemôžu vedieť ani učitelia fyziky, či zamestnanci FÚ SAV. To ale pre učiteľov fyziky, ako aj zamestnancov FÚ SAV, nie je dôvodom na revidovanie Einstenovych teórii relativity, ba naopak.

Učitelia fyziky, zamestnanci FÚ SAV, ako aj ostatní pudoví zástancovia Einstenovych teórii relativity pohybu (svetla), namiesto hľadania odpovedí na uvedené logické otázky, iba sa cynicky vysmievajú tým, ktorí im tie logické otázky kladú a to odvolaním sa na to, že obsah Einsteinovych teórii nie je možné opísať logicky, ba ani logicky vysvetliť. Podľa nich, obsah Einsteinovych teórii dá sa vysvetliť (pochopiť) iba pomocou veľmi zložitého matematického aparátu, ktorý je ale pre kritikov Einsteinovych teórii relativity pohybu (svetla) mentálne neprístupný, čiže nepochopiteľný.

Učitelia fyziky, ako aj zamestnanci FÚ SAV, dôrazne odmietajú akúkoľvek diskusiu, či polemiku s oponentmi Einsteinových teórii relativity, lebo tie ich jednoduché, logické, čiže slovné argumenty oponentov, neobsahujú žiadny zložitý matematický aparát a preto oni tie argumenty považujú za natoľko primitívne, že nevidia žiadny dôvod na ne čo i len zareagovať.

Logicky mysliaci ľudia môžu do nekonečna predkladať svoje logické argumenty potvrdzujúce nerozumné, ba až zmätočné závery plynúce z Einsteinovych teórii relativity pohybu (svetla), pričom štátom platení šíritelia a obhajcovia Einsteinových teórii relativity pohybu, budú tie argumenty do nekonečna ignorovať.

Takýto stav vedy je aj pre samotnú vedu katastrofálny, lebo v takom prípade spoločnosť nemôže vedcov kontrolovať a tým pádom ani pripomienkovať ich prípadné vykoľajenie sa z objektívnej reality, čiže nemôže poukázať na ich eventuálne pomätenie zmyslov.

V súčasnosti právo rozhodovať o tom, čo je vedecká pravda a čo omyl, majú (zo zákona) iba samotní štátom platení hlásatelia záverov (VTR), ktorí sa ale nachádzajú v zajatí komplikovaných matematických modelov a rovníc, ktoré s objektívnou realitou materiálnej prírody nemajú žiadny súvis.

(Teda iba samí matematickí pomätenci.)

Na záver citujem výrok Nikolu Teslu:

„Dnešní vedci nahradili experimenty matematikou a túlajú sa od jednej rovnice k druhej a následne vytvárajú systém, ktorý nemá žiaden súvis s realitou.“

Z uvedených argumentov vyplýva, že učiteľov fyziky a zamestnancov FÚ SAV nikto nemôže prinútiť k tomu, aby oni začali logicky myslieť a aby prehodnotili nie len svoje, ale aj Einsteinove omyly a aby začali odpovedať na logické argumenty oponentov Einsteinovych protirečení. (Eufemisticky povedané.)

Zdalo by sa, že vo fyzike bude do nekonečna platiť taký stav, v ktorom to čo štátom platení učitelia fyziky a zamestnanci FÚ SAV vyhlásia za vedeckú pravdu, to materiálna príroda, ako aj laická spoločnosť bude musieť povinne vziať na vedomie a to bez akejkoľvek diskusie či polemiky, ba dokonca aj bez experimentálneho dôkazu.

Zdalo by sa, že vo fyzike bude do nekonečna platiť taký stav, v ktorom abstraktný matematicky aparát bude mať väčšiu cenu, v ktorom abstraktný matematicky aparát bude víťaziť nad materiálnym, rokolapným experimentálnym dôkazom.

No ale takéto zdanie je veľmi klamlivé.

Po prvé nekonečno neexistuje a po druhé, ak niekto hlása akékoľvek, nie len fyzikálne omyly - bludy, tak ten skôr či neskôr musí s hlásaním svojich bludov skončiť a to pod tlakom experimentálnych dôkazov objektívnej pravdy, čiže pod tlakom experimentálnych dôkazov ním hlásaných omylov, až bludov.

Ešte vždy platí staré Rímske heslo: Veritas vincit. (Pravda víťazí.)

Nasleduje opis Experimentálneho dôkazu neplatnosti existenčného základu Einstenovej Všeobecnej Teórie Relativity (VTR), čiže opis experimentálneho dôkazu neplatnosti:

 „Princípu ekvivalencie“.

Nasleduje opis experimentálneho dôkazu neplatnosti tvrdenia učiteľov fyziky, že účinky gravitačného poľa Zeme (g) a účinky priamočiarej zrýchlenej sústavy (a = g), nedajú sa od seba rozlíšiť žiadnym experimentálnym pokusom.

Nasleduje opis Experimentálneho dôkazu toho, že učitelia fyziky, šírením Einsteinových teórii relativity pohybu materiálných telies, dopúšťajú sa trestného činu podvodu na nič netušiacích študujúcich občanov SR.

Toto je konkrétny text podvodu, ktorým učitelia fyziky beztrestne podvádzajú študujúcich občanov SR.

„Pozorovateľ uzavretý v kabíne rakety, ktorá nemá okná, nemôže žiadnym experimentálnym spôsobom dokázať to, či ho k podlahe kabíny pritajuje gravitačné pole Zeme (g), alebo priamočiary zrýchlený pohyb kabíny (a = g). To preto, že v obidvoch prípadoch všetky fyzikálne javy prebiehajú úplne - identicky - na nerozoznane rovnako.“

Dôraz treba dať na slová „úplne - identicky - na nerozoznane rovnako"!!!

Tento do neba volajúci podvod, dokazuje sa vedeckým spôsobom tak, že v uzavretej kabíne rakety ktorá nemá okná, prevedie sa taký experiment, pomocou ktorého sa dá jednoznačne a nespochybniteľne dokázať rozdiel medzi účinkami gravitačného poľa Zeme (g) a účinkami priamočiareho zrýchleného pohybu kabíny (a = g).

Toto je opis predmetného experimentu.

1.) Pozorovateľ, učiteľ fyziky, alebo zamestanec FÚ SAV, uzavretý v kabíne rakety, ktorá nemá okná a ktorá stojí nehybne na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli (g), svojim vzdelaním, ako aj svojimi očami vidí takýto priebeh pohybu kyvadla.

 2.) Pozorovateľ, učiteľ fyziky, alebo zamestanec FÚ SAV, uzavretý v kabíne rakety, ktorá nemá okná a ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom (a = g), svojim vzdelaním, ako aj svojimi očami vidí takýto priebeh pohybu kyvadla.

Pozorovateľ, učiteľ fyziky, alebo zamestanec FÚ SAV, uzavretý v kabíne rakety ktorá nemá okná, svojim vzdelaním, ako aj svojimi očami v obidvoch prípadoch vidí jedno a to isté a preto iba z očného pozorovania pohybu kyvadla nemôže odvodiť žiadny experimentálny dôkaz toho, či ho k podlahe rakety pritajuje gravitačné pole Zeme (g), alebo zrýchlený pohyb kabíny rakety (a = g).

Pozorovateľ, učiteľ fyziky, alebo zamestanec FÚ SAV, uzavretý v kabíne rakety, ktorá nemá okná, svojim vzdelaním, ako aj svojim očným pozorovaním pohybu kyvadla dôjde k takému istému záveru, k akému došiel Albert Einstein a to, že:

 „gravitácia je to isté ako zrýchlený pohyb“.

Zložitý, plošný pohyb kyvadla, štátom platený pozorovateľ môže (ak vie) opísať zjednodušenou formou a to ako lineárny pohyb tieňa kyvadla , ktorý je premietnutý na zvislú os (y), po dráhe ktorá má dĺžku (R).

Potom dostane nasledovnú rovnicu času pohybu kyvadla (t), ktorá úplne súhlasí s dobou pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme (g), vychýleného z horizontálnej polohy o 90° smerom k povrchu Zeme, ktorá bola odmeraná časomierou (hodinami).

Ide o nasledovnú rovnicu:

No a štátom platený pozorovateľ touto rovnicou bude sa môcť oháňať do konca svojho života voči argumentom oponentov Einsteinovych teórií, ktorí na viac nepoznajú spôsob ako vypočítať čas (t) zrýchleného pohybu kyvadla. Odvolávajúc sa na túto pomerne komplikovanú matematickú rovnicu, pozorovateľ nebude vidieť žiadaný dôvod na zmeranie času pohybu kyvadla (t) v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) i keď čas pohybu kyvadla v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) zatiaľ ešte nikto a nikdy na svete nezmeral.

Ten čas pohybu kyvadla (t) v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) sa iba matematickým aparátom prorokuje, čiže sa iba predpokladá.

Kapitola č. 3

Slobodne mysliaci a zdravým rozumom od prírody obdarený jedinec, zrýchlený pohyb kyvadla v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) vidí diametrálne odlišne, než ho vidí pozorovateľ, učiteľ fyziky, alebo zamestanec FÚ SAV, v uzavretej kabíne rakety (bez okien), ktorého myslenie ovplyvňujú (degenerujú) abstraktné matematické modely, vzorce či rovnice ekvivalentného pohybu kyvadiel v akýchkoľvek zrýchlených sústavách. 

Slobodne mysliaci a zdravým rozumom od prírody obdarený jedinec, pohyb kyvadla v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) vidí ako globálny, ako absolútny pohyb závažia kyvadla vesmírnym priestorom nasledovne:

Slobodne mysliaci a od prírody zdravým rozumom obdarený jedinec, pohyb kyvadla v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) nevidí ako zrýchlený pohyb závažia kyvadla po kružnicovej dráhe, ale ako zrýchlený pohyb závažia kyvadla po krivke cykloídneho typu.

 Aj tento zložitý plošný zrýchlený pohyb kyvadla dal by sa zredukovať na lineárny pohyb o hodnote (a.sin²x), ale v tomto prípade chýbal by pravdivý - absolútny parameter (R), nakoľko v tomto prípade nejde zrýchlený pohyb závažia kyvadla po kružnici, ale iba o zdanlivý, iba o relatívny zrýchlený pohyb závažia kyvadla po kružnici, čiže ide iba o očnú ilúziu zrýchleného pohybu kyvadla po kružnici.

No najväčším problémom spojeným s overením pravdivosti akéhokoľvek výsledku matematického výpočtu času (t) pohybu kyvadla v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) je to, že ten matematicky vypočítaný čas (t) nedal by sa verifikovať, nedal by sa porovnať s ojektívnou skutočnosťou, lebo dobu kmitu kyvadla (t) v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g), ešte nikto a nikdy (hodinami) nezmeral a ani v budúcnosti sa ho nikto nehodlá zmerať.

V súčasnej vede panuje patová situácia. To preto, lebo logicky mysliaci oponenti Einsteinových teórii relativity nedisponujú žiadnym matematickým aparátom opisujúcícm zrýchlený pohyb kyvadla v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g), ale ani hodnotou času zrýchleného pohybu kyvadla, ktorí bol nameraný v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g), ale iba logickým úsudkom.

Pričom šíritelia a zástancovia  Einsteinových teórii relativity disponujú aspoň (experimentálne nikdy neprevereným) veľmi komplikovaným matematickým aparátom zrýchleného pohybu kyvadla v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g), no a to z nich robí najkrajšieho zajaca na rybacom trhu.

Kapitola č.4.

Keď si abstraktní matematici nevedia s niečím poradiť pomocou aparátu ich „krištáľovo čistej“ analytickej matematiky, ako aj s ich geniálnym diferenciálnym počtom, vtedy oni vždy opustia analytickú matematiku i diferenciálny počet a pristúpia k remeselníckej matematike, teda k numerickej matematike, (k približným výpočtom) ktorej platnosť sa vzťahuje vždy iba na jeden konkrétny matematický problém.

Aby som pri opise zrýchleného pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme, ako aj v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) obišiel zložitý matematický aparát zrýchleného pohybu kyvadla, rozhodol som sa ten zrýchlený pohyb kyvadla v oboch sústavách opísať iba numericky, iba približne a to nasledovným spôsobom.

Opis zrýchleného pohybu kyvadla v oboch sústavách (v gravitačnej a zrýchlenej sútave) opíšem hodnotou parametrov, ktoré sa dajú namerať počas jeho vychýlenia sa iba o 10° z jeho pôvodnej horizontálnej polohy. To preto, že takýto zrýchlený pohyb kyvadla je možne nahradiť jednoduchým priamočiarým voľným pádom závažia kyvadla s veľmi malou odchýlkou od matematicky veľmi komplikovaného zrýchleného pohybu kyvadla po kružnici.

Pre lepšiu priehľadnosť mojich výpočtov uvediem analýzu pohybu kyvadla, ktorého dĺžka je 10m a ktoré sa pohybuje v gravitačnom poli o intenzite g = 10m/sec².

Najprv prevediem analýzu parametrov zrýchleného pohybu kyvadla v gravitačnom poli o intenzite g = 10m/sec², počas jeho vychýlenia sa iba o 10° z jeho pôvodnej, horizontálnej polohy a následne vypočítam veľkosť dostredivej sily ktorá pôsobí na závažie kyvadla.

Takýto pohyb je znázornený na priloženom obraze.

Parameter napätia ktorý vzniká v ramene kyvadla o dĺžke 10m, v čase jeho vychýlenia o 10°uhol v gravitačnom poli Zeme (g), konkrétne veľkosť dostredivej sily pôsobiacej na závažie kyvadla, vypočítam nasledujúcim spôsobom:

sinus 10° uhla má hodnotu:

 (sin10°) = 0,173

Keď touto hodnotou vynásobím dĺžku ramena kyvadla (10m) tak dostanem dĺžku dráhy voľného pádu závažia kyvadla (s), ktorej konkrétna hodnota bude:

(sin10°).10m  =  10m.0,173  =  1,73m

 s = 1,73m

Následne použijem vzorec na vypočítanie času voľného pádu telies:

t = (2s/a)^1/2

a z neho vypočítam čas (t) toho voľného pádu kyvadla, pričom mi vyjde hodnota: 

 t = 0,588sec

Pomocou vypočítanej hodnoty času (t) voľného pádu kyvadla, viem vypočítať rýchlosť (v) pohybu kyvadla vychýleného o 10°.

Tá rýchlosť (v) má hodnotu:

v = a.t = 10m/sec² . 0,588sec = 5,88m/sec.

v = 5,88m/sec.

Pomocou vypočítanej hodnoty rýchlosti (v), viem vypočítať dostredivé zrýchlenie, ktoré pôsobí na závažie kyvadla vychýleného z pôvodnej horizontálnej polohy o 10°uhol.

Hodnota dostredivého zrýchlenia závažia kyvadla je nasledovná: 

a = v²/R;  

v² = (5,88m/sec)² = (34m²/sec²)

v² = (34m²/sec²)

R = 10m

 a = (34m²/sec²)/10m = 3,4 m/sec²

a = 3,4 m/sec²

Silomer namontovaný v ramene kyvadla by ukázal nasledovnú hodnotu dostredivej sily:

 F = m.a

Konkrétne:

F = m. 3,4 m/sec² 

Tento približný, numerický výpočet dostredivej sily je totožný s analytickým výsledkom.

a = g = 10m/sec²

počas jeho vychýlenia sa iba o 10° z jeho pôvodnej horizontálnej polohy.

Numerická analýza paramerov pohybu kyvadla, ktorého dĺžka je 10m, vychýleného z horizontálnej polohy o 10°, ktoré sa pohybuje v priamočiarej zrýchlenej sústave:

a = g = 10m/sec²

je veľmi jednoduchá, lebo veľkosť dostredivého zrýchlenia (a), ako aj veľkosť dostredivej sily, je jednoznačne daná hodnotou!

a.sin10°

a.sin10° = 10m/sec².0,173 = 1,73m/sec²

F = m.(a.sin10°)

F = m.(1,73m/sec²)

Silomer namontovaný v ramene kyvadla ukázal by nám nasledovnú hodnotu dostredivej sily:

F = m.1,73m/sec²

Tento približný, numerický výpočet dostredivej sily môže sa líšiť (a aj sa líši) od analytického výsledku maximálne o + 5%.

Pomer dráhy závažia kyvadla v (g) poli a v zrýchlenej sústave (a).

Záver!

Podľa tvrdení Eisteinovej Všeobecnej teórie relativity, ako aj podľa učiteľov fyziky SR, ale aj podľa zamestnancov FÚ SAV, zrýchlený pohyb kyvadla v gravitačnom poli o intenzite (g), prebieha (musí prebiehať) úplne rovnako ako v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g). Ak by tomu tak nebolo, tak tvrdenia Eisteinovej Všeobecnej teórii relativity by neboli pravdivé (okrem iného).

Podľa mnou tu uvedenej numerickej analýzy, zrýchlený pohyb závažia na ramene kyvadla v gravitačnom poli o intenzite (g), po jeho vychýlení iba o 10° z jeho horizontálnej polohy, neprebieha, (nesmie prebiehať) úplne rovnako aj v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).

Podľa mnou tu uvedenej numerickej analýzy, zrýchlený pohyb závažia kyvadla po jeho vychýlení iba o 10° z jeho horizontálnej polohy a to v dvoch rôznych zrýchlených sústavách jasne dokazuje, že tvrdenia Eisteinovej Všeobecnej teórii relativity sú mylné, nepravdivé, preto klamlivé. Vyučovanie tejto klamlivej teórie učiteľmi fyziky SR, ale aj zamestnancami FÚ SAV, naplňuje skutkovú podstatu trestného činu podvodu na nič netušiacích študujúcich občanoch SR.

Podľa mnou tu uvedenej numerickej analýzy, rozdiel dobre merateľnej hodnoty dostredivých síl pôsobiacich v ramene kyvadla vychýleného iba o 10° z jeho horizontálnej polohy, ako v gravitačnom poli o intenzite (g), tak aj v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g), je až 50% - ný.

Podľa mnou tu uvedenej numerickej analýzy, zrýchlený pohyb závažia kyvadla po jeho vychýlení iba o 10° z jeho horizontálnej polohy v gravitačnom poli o intenzite (g), ako aj v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g), jednoznačne vyplýva to, že argumenty Eisteinovej Všeobecnej teórii relativity ešte ani raz neboli preverené pomocou merania parametrov pohybu kyvadiel v žiadnej priamočiarej zrýchlenej sústave.

Skutočnosť je ale taká, že doba kmitu (t) kyvadla o dĺžke ramena 10m, vychýleného o 90° z horizontálnej polohy v gravitačnom poli o intenzite (g), je kratšia od doby kmitu toho istého kyvadla, vychýleného o 90°z vodorovnej polohy v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).

Pomer tých časov je nasledovný:

1,903/1,87 = 1,018

Rozdiel tých časov je nasledovný:

1,903 - 1,87 = 0,033

Časový rozdiel kmitu kyvadla (t) vychýleného o 90°z vodorovnej polohy v gravitačnom poli o intenzite (g), ako aj v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) nie je veľký, ale prakticky - objektívne existuje.

Ale rozdiel veľkosti dostredivých síl vznikajúcich počas zrýchleného pohybu kyvadla v gravitačnom poli o intenzite (g), ako aj v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) je natoľko veľký, že na jeho zmeranie stačia bežné silomery.

Tie do neba volajúce rozdiely dostredivých síl v ramenách kyvadiel do dnešných dní neboli identifikované iba preto, lebo do dnešných fyzici nemerali žiadne parametre pohybu kyvadiel v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).

Fyzici do dnešných dní nepreviedli žiadne prístrojové merania parametrov zrýchleného pohybu telies v priamočiarych zrýchlených sústave (a = g).

Všetky závery Eisteinovej Všeobecnej teórii relativity (údajne) odvodené z parametrov pohybu telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g), sú iba z brucha vymyslené matematické herézy (bludy), slušnejšie povedané, sú to iba účelovo vyfabrikované hypotézy.

Je už na čase, tie do neba volajúce omyly, či klamstvá Eisteinovej Všeobecnej teórii relativity pohybu materiálných telies overiť, premerať aj v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) a následne prestať nimi podvádzať nič netušiacích študujúcich občanov SR.

Alexander Jozef JÁRAY !